Tolerancia musí byť v zhode so zásadovosťou

Počet zobrazení: 3770

Každá civilizácia sa stále vyvíja, niektorá pomalšie, iná rýchlejšie. Pomalý vývoj znamená obvykle stabilitu, rýchly vývoj nesie so sebou riziko kolapsu až zániku. Tzv. európska civilizácia stojí na základoch antickej kultúry starogréckej a starorímskej, pričom prevzala málo prvkov z iných civilizačných smerov – židovského, arabského, tureckého, staroslovanského, starogermánskeho, keltského. Rozhodujúce bolo prijatie kresťanstva do roku 1100. To pomohlo zjednotiť rôzne smery do pokroku, ktorý sme v dobrej viere prežívali dodnes. Dôležité je to, že tento civilizačný vývoj rešpektoval národné, náboženské a etnické zvláštnosti rôznych skupín v Európe vrátane moslimov.

Nové prvky multikultúrnosti bez dominancie kresťanstva alebo iného náboženského smeru nesú so sebou zrejmé riziko v tom, že veľká časť obyvateľov môže podľahnúť nejakému novému náboženstvu, ktoré európsku civilizáciu definitívne zničí a premení na niečo iné. No liberálna a sociálnodemokratická časť niektorých európskych politikov aj verejnosti to stále nedokáže pochopiť. Namiesto umenia a vedy sa z moslimského sveta prináša boj náboženstiev a sprostredkovane aj etník a rás.

Moslimské obyvateľstvo má výrazne vyššiu natalitu ako pôvodné európske, čo mu umožní v priebehu jedného storočia prevziať dominanciu v Európe so všetkými dôsledkami. Tolerancia musí byť v zhode so zásadovosťou, inak nastane anarchia. Zásadovosť je najdôležitejšia a tolerancia musí byť jej súčasťou. Inak by ani tie spolky nemohli existovať.

Každý by si mal uvedomiť, že existujú aj takí ľudia, ktorí majú odlišné a aj nezlučiteľné presvedčenie a konanie. Je však tragickým krokom, ak sa miešajú dohromady ľudia s nekompatibilnými názormi a životným štýlom a deklaruje sa to ako multikulturalizmus. No a „multikulturalizmus“ podľa mňa po slovensky multikultúrnosť, to je čo? Vzdanie sa kultúry? Nastáva čas anarchie? Rozpad spoločenstva a národov? Zánik civilizácie? Stretol som sa s názorom univerzitného profesora, že môže ísť o cielene riadenú zmenu kultúrnej, duchovnej, hodnotovej a politickej klímy v Európe.  Otázkou je, a to by mohla byť ešte jedna časť úvahy,  či jednoducho ten trend je nezvratný  ak áno, či sa máme s ním zmieriť alebo proti nemu bojovať. Ak áno,  v mene čoho.

Na základe štúdia materiálov som dospel k záveru , že vždy máme k dispozícii najmä tieto tri možnosti:

1) Tváriť sa, že ide o prirodzené zmeny a nevenovať tomu zvláštnu pozornosť.

2) Brať do úvahy existujúci trend (vývoj) ako aj upozornenia vedeckých inštitúcií a expertov. V tej súvislosti pripravovať a realizovať adaptačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov a využitie pozitívnych. Je jasné, že adaptačné opatrenia znamenajú investície navyše a môžu si ich dovoliť len bohatšie krajiny, mestá, inštitúcie a jednotlivci. Chudobnejšie budú voliť jednoduchšiu metódu – migráciu do vhodných regiónov.

3) Keďže poznáme príčiny negatívnych zmien, môžeme urobiť zmierňujúce opatrenia na redukciu týchto príčin tak, aby boli zmeny čo najmenšie. Toto sú tiež výdavky navyše a môžu si ich opäť dovoliť najmä bohatšie krajiny. Rozdiel oproti adaptačným opatrenia je v tom, že príčiny zmien nie sú regionálne limitované a často dôjde k tomu, že príčina vzniknutá v jednej krajine (jednom regióne) sa môže prejaviť hocikde inde na svete aj o niekoľko desaťročí. Zmierňujúce opatrenia sa musia teda robiť koordinovane na celej Zemi, pričom sa zohľadní spravodlivé rozdelenie povinností podľa podielu na doterajších príčinách zmien. Adaptačné opatrenia môže robiť nezávisle od zvyšku sveta každý jednotlivý subjekt.

Toto sa dá aplikovať na klimatickú zmenu, migráciu, ekonomickú recesiu a viaceré iné problémy prejavujúce sa v globálnom rozsahu.

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984