Tomáš Garrigue Masaryk sa obracia v hrobe

Prezidentka nám pohotovo oznámila, že rešpektuje oslobodzujúci verdikt prvostupňového súdu. Dojatým hlasom však doložila, že verí v spravodlivú dohru v kauze vraždy novinára a jeho snúbenice. Pretože často hovorí o hodnotových križovatkách, treba povedať, že v tomto prípade prezidentku a právničku Zuzanu Čaputovú navigovala aktivistka Zuzana Čaputová. Zamierila k šokovanej a rozhorčenej časti publika a k soptiacim médiám.

Nečudo, že posivený svedok si po prezidentkinom pretaktizovanom vyjadrení spomenul na jednoznačné stanovisko muža, ktorý v roku 1899 nemohol ani len tušiť, že sa raz stane prvým československým prezidentom. „Sfanatizovaná verejná mienka a štvavá mediálna kampaň sprevádzala pred 120 rokmi proces, ktorý sa skončil podľa mnohých historikov justičným omylom. Aféra známa ako hilsneriáda sa začala odvíjať od vraždy 19-ročnej Anežky Hrůzovej v Polnej pri Jihlave, za ktorú bol bez priamych dôkazov odsúdený na smrť židovský mladík Leopold Hilsner. Po 19 rokoch vo väzení dostal cisársku milosť. V kauze sa angažoval aj Tomáš Garrigue Masaryk, po verdikte súdu prvej inštancie vydal brožúru Nutnost revidovati proces polenský. (topky.sk, 12. 9. 2019) „Útoky proti Masarykovi v tisku brzy následovaly demonstrace studentů. Studentský dav musela nakonec rozehnat polície... Na nádvoří univerzity a v posluchárně ho (profesora T. G. Masaryka – pozn. aut.) už očekávalo přes tisíc dvě stě studentů, kteří skandovali různá hesla jako Židovský zaprodanče! nebo Hanba! Abzug!“ (masarykovaspolocnost.cz) Že by profesor Masaryk ignoroval nárek Anežkiných rodičov alebo mu v zápale boja za spravodlivosť až tak znečujnelo srdce?

Zuzane Čaputovej také podozrenie nehrozí. Zato dosiaľ nezaregistrovala inú časť publika. Tú, ktorú v súvislosti s deklarovanou očistou polície a justície alebo obnovou právneho štátu šokujú a rozhorčujú iné veci. Napríklad úniky a zverejňovanie materiálov z vyšetrovacích i súdnych spisov, dlho pripravované a utajované policajné zásahy takmer v priamych prenosoch, medializované zoznamy zadržaných osôb pod plnými menami – nie Martin K., ale syn legendárneho herca Štefana Kvietika a otec herca Matúša Kvietika! – informácia o diagnóze, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie šéfa resocializačného strediska Čistý deň v Galante (www.ta3.com, 14. 3. 2017), lekárska správa, podľa ktorej jeden z prezidentských kandidátov spáchal domáce násilie (tv.hnonline.sk, 16. 4. 2018), kto zo súdneho senátu hlasoval za nevinu Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej... Tieto a podobné bonzácko-mediálne lotroviny bez štipky stavovskej dôstojnosti na oboch stranách pultu sa často posväcujú formulkou vo verejnom záujme. Isteže, aj Zuzana Čaputová sledovala verejný záujem, keď komentovala prvé uniknuté ukážky z Kočnerovej Threemy. „K tomu sa asi ťažko vyjadriť. Prvé, čo mi napadlo – aké boli asi pocity rodičov zosnulých, keď to čítali. V tomto kontexte bolo čítať tie informácie ešte mrazivejšie.“ (parlamentnelisty.sk, 14. 8. 2019) Nech sa nám pred týždňom prihovorila aktivistka, právnička alebo prezidentka Zuzana Čaputová, svoju úlohu splnila. Presmerovala tlak na Najvyšší súd. K domácim médiám sa čoskoro pridali zahraničné, nemlčia ani medzinárodné novinárske organizácie či vysokí predstavitelia európskych inštitúcií a orgánov.

Po následnom jasote prezidentkinho publika si posivený svedok povzdychol. Keď Zuzana Čaputová vyhlásila, že „Havel je pro mně velký inšpiračný vzor“ (zpravy.aktualne.cz, 20. 6. 2019), ako jej mohlo ujsť, kto z československých prezidentov bol Havlovým najväčším inšpiračným vzorom...