Reklama
Reklama

Toto nie je boj dobra proti zlu, ale vojna gangov

Problémom nie je neúctivé správanie voči prezidentke, ale jej pokrytecká a bezohľadná politika sledujúca cudzie záujmy
Počet zobrazení: 2310

Slovenskom otriasa ďalšia búrka v pohári vody. Na prvomájovom zhromaždení Smeru v Nitre rozvášnený dav vyhecovaný tribúnou skandoval vulgárne nadávky na Zuzanu Čaputovú a predstavitelia strany sa len rozpačito usmievali. Odvtedy už správanie prívržencov opozície odsúdili všetci: ministri, poslanci, veľvyslanci, občianski aktivisti, Ústredný zväz židovských obcí, očakávajú sa už vari len rozhorčené stanoviská kolektívov pracujúcich a športovcov. Je pritom príznačné, že reakcie niektorých snaživých služobníkov boli rovnako vulgárne ako výkriky samotných aktérov incidentu. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok dokonca žiada mimoriadne vyhlásenie parlamentu k celej situácii a vyhlasuje, že rozsah vulgarizmov a miera občianskej nevraživosti sa vymyká doterajšej najhoršej predstavivosti. Fatálne sa mýli alebo bezostyšne klame.

Nebudem nikoho presviedčať, že vulgárnosť vo verejnom priestore – v politike, na námestiach i na sociálnych sieťach – sa mi maximálne bridí. Je to osobnostné nastavenie každého z nás, ktoré by malo ísť príkladom, nie prázdne moralizovanie. Smer-SD si podľa mňa prestal uvedomovať, že s takouto politikou pomaly, ale isto stráca koaličný potenciál, a aj keby voľby formálne vyhral, dokáže už byť nanajvýš silnou nepríjemnou opozíciou. Toto je slepá ulička, ibaže by už predstaviteľom tejto strany nešlo o politické víťazstvá, ale osobnú záchranu. Skutočný líder totiž ľudí vedie a nenecháva sa strhnúť davom. A tento štát už dávno nemá lídra.

Na druhej strane sa však nenechám zmiasť pokryteckou rétorikou súčasnej koalície, ktorá sa tvári, že takéto primitívne útoky sa tu nikdy neodohrali. Keď Monika Beňová na tribúne sklopila hlavu, aby potlačila úsmev, isto si spomenula na to, ako rozbesnení fašisti v uliciach skandovali „Beňová je k...a špinavá“. Vtedy sa jej nikto zo „slušného Slovenska“ nezastal. A na hecovanie davu pred parlamentom, keď Igor Matovič prinútil zhromaždenie vykrikovať na adresu vtedajšieho predsedu NR SR Andreja Danka tie najsprostejšie výrazy, si hádam ešte pamätáme všetci. Takisto bez výraznejšej odozvy slušnoľudí. Nehovoriac o takmer každodenných hulvátskych útokoch ministra obrany Naďa voči svojim kritikom, ktoré nikoho z vládnej koalície na čele s prezidentkou nevyrušovali. Nejde však len o to.

capusa.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Táto hlboko polarizovaná spoločnosť je taká dotrhaná a doráňaná, že v spore o to, kam sme sa dostali, niet nevinných. Tu nám moralizovanie nepomôže. Naopak, považujem za nízke a odporné, keď sa nám tu Zuzana Čaputová hrá celý čas na chrumkavú, ale má vlastné úderky, ktoré rozsievajú urážky, vyhrážky, nenávisť a podlé podpásové útoky. Nikdy nezasiahla proti lynčovaniu svojich oponentov, ani vtedy, keď sa im vyhrážali smrťou. Naopak, fňukala zakaždým, keď sa niekto dotkol jej. Naposledy si do Košíc zvolala svojich verných a ľutovala sa, ako sa stáva obeťou nenávisti – ani slovo o ľuďoch, ktorí sú tu zúrivo prenasledovaní za svoje názory. Táto sebestredná pani sa nespráva ako hlava štátu, ale ako slaboch, ktorý citovo vydiera a mocensky manipuluje, ktorá pokrytecky obracia pozornosť na seba, ľutuje sa a špinavú robotu vulgárnych hejtov a nenávistných kampaní prenecháva lojálnym mimovládkam a médiám. Je to to najodpornejšie zneužívanie citlivých tém. A aj dnes táto pani namiesto toho, aby odsúdila nenávistné prejavy v spoločnosti voči iným, strháva na seba pozornosť a útlocitne ďakuje za množstvo podpory, lebo vraj „pre budúcnosť Slovenska je to dôležité“. Ešteže nám blahosklonne neodkázala, že „Slovensko som ja“. Úlohou hlavy štátu je však zastaviť takéto sebadeštrukčné procesy v spoločnosti (čo sa týka aj alebo predovšetkým napomínania vlastných), nielen riešiť v jednom kuse seba.

Dnes môžeme s istotou skonštatovať, že Zuzana Čaputová nezjednotila spoločnosť, ale ešte viac ju spolarizovala. Na to totiž nemusíte kričať a nadávať, na to vám stačia konkrétne rozhodnutia, ktoré ignorujú vôľu väčšiny spoločnosti. A sama mala toľko drzosti, že keď jej pripomenuli jej sľub spoločenského zmierenia, arogantne reagovala, že ponúkla seba, a to musí stačiť, kto ju neprijal, jeho smola. Navyše, po prudkom prepade preferencií jej PR tím výrazne zmenil noty: už prestala hrať cukrovú panenku pre všetkých, uvedomila si, že časť obyvateľstva jej už nikdy neuverí, takže sa usiluje upevniť si pozície v radoch svojich fanúšikov, je oveľa arogantnejšia, ale tým aj autentickejšia.

Nie, slovenská politická scéna sa nedelí na slušné a neslušné strany. Toto sú obyčajné pózy, čisto mocenské hry a dosť odporná taktika na získavanie voličov, nič viac. Vulgárnosť v politike musíme odmietnuť z princípu, nie stranícky účelovo a z rovnakého dôvodu musíme vedieť odlíšiť nenávisť od racionálnej kritiky, ktorá je v politickom zápase prirodzená a potrebná. Problém Slovenska však je, že je to klanová spoločnosť, ktorú neriadia princípy a pravidlá pre všetkých, ale lojalita k svojmu táboru. Pozorujem to na všetkých úrovniach verejného života. To, čo neodpustíte oponentom, láskavo prehliadnete u svojich ľudí podľa hesla „je to síce darebák, ale je to náš darebák“. Vo svojej mladíckej naivite som si kedysi myslel, že najvyšším princípom politiky je vernosť pravde. Až skúsenosť mi ukázala, že najcennejšou hodnotou v politike je lojalita. A z tých istých dôvodov sa na Slovensku nevedie mýtický boj „dobra proti zlu“, ale obyčajná vojna gangov.

Nerobte si preto ilúzie. Monika Beňová sa síce prezidentke ospravedlnila, ale nijako jej to nepomohlo, jej oponenti sa tvária, akoby si to nevšimli. Pre nich je slušnosť totiž len účelovým pojmom, nástrojom politického boja – treba uznať, že veľmi účinným. Pri pohľade na veľvyslanca SR v Prahe Rastislava Káčera, ktorý prská o dobytku a humusákoch a vyhráža sa im, aby sa k nemu nepribližovali na vzdialenosť palice, pri výkrikoch psychicky nevyrovnaného poslanca Žiaka alebo pri slovných výkaloch Arpáda Soltésza, vám musí byť až trápne, keď z ich úst počujete volanie po slušnosti. Nie sú totiž riešením, ale súčasťou problému. A preto kým sa tu bude vyhrocovať takáto preexponovaná studená občianska vojna, kým jednotlivé tábory nezačnú od seba, namiesto poukazovania na iných, podobné kampane sa ma nedotýkajú.

Nadávky a urážky odmietam voči každej ľudskej bytosti. Zuzana Čaputová však nie je obeťou systému, je hlavou štátu spoluzodpovednou za stav slovenskej spoločnosti. A ak sa k jej problémom nevie postaviť úprimne a čelom, s narastajúcim hnevom musí rátať. Problémom francúzskej spoločnosti na začiatku revolúcie nebol neslušný dav, ale Ľudovít XVI. a neľútostný absolutizmus. Problémom dnešnej slovenskej spoločnosti nie je neúctivé správanie voči prezidentke, ale jej pokrytecká, a pritom bezohľadná politika sledujúca cudzie záujmy. Patrí sa vulgárne útoky odsúdiť, lebo sú nielen nekultúrne, ale rovnako hlúpe ako cikať proti vetru. Ale netvárme sa, že je to svetový problém číslo jeden.

(Status na FB 3. mája 2022)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama