Triedne voľby

Minulý víkend sa uskutočnili parlamentné voľby do Národnej rady SR. Podobne ako všetky voľby, ktoré sa konajú od roku 1990 (od komunálnych po parlamentné a prezidentské), aj tieto majú byť slobodné. Môžu byť však v kapitalistickej, triedne antagonistickej spoločnosti, voľby naozaj slobodné? Nemôžu byť slobodné pre všetkých, len pre niektorých.

Kresba: Ľubomír Kotrha

Výsledky sobotňajších volieb (rovnako ako výsledky volieb predchádzajúcich) vytvárajú zdanie rôznorodosti a plurality politických síl a smerov, ktoré sa do parlamentu dostali. Je to osem strán, ktoré sa považujú za pravicové alebo ľavicové (Smer-sociálna demokracia). Všetky však zastupujú len jednu triedu, ktorá je v kapitalistickej spoločnosti triedou vládnucou, menšinu súkromných vlastníkov kapitálu. Zvolené strany sú agentúrami súkromného kapitálu, vyjadrujú a presadzujú predovšetkým jeho záujmy. Bez jeho podpory by nemali svoju politickú relevanciu. Sú to buržoázne politické strany, ktorých hlavná funkcia spočíva v udržovaní vlády kapitálu.

Voľby nie je možné metafyzicky hodnotiť bez spätosti s režimom, ktorý bol po roku 1989 v našej krajine etablovaný, s kapitalizmom a jeho vládnucou triedou. Patria k nemu, sú jeho výrazom, sú ním organizované, konajú sa v jeho podmienkach. Nemôžu byť preto platformou, ktorá by narúšala alebo znemožňovala akumuláciu kapitálu. Naopak, musia ju zabezpečovať. Nie sú preto slobodné, resp. sú slobodné len pre strany zastupujúce vlastnícku menšinu.

Výsledky volieb neurčujú voliči, ale kapitál, voliči ich len skorigujú a potvrdia. Vedia, ktoré strany sú relevantné, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou prekračovať hranicu zvoliteľnosti. Prostredníctvom buržoáznych médií im to povedia buržoázne agentúry pre výskum volebných preferencií. Orientujú sa preto na tieto strany. Ich percentuálna podpora je s väčšími či menšími odchýlkami známa, volič preto dopredu vie, ktoré strany sú schopné dostať sa do parlamentu, ktoré má a ktoré nemá význam voliť. Podľa toho aj väčšinou volí. Predstavitelia strán, ktorým agentúry prisudzujú relevantné percento voličskej podpory, sú prezentované v médiách, t. j. existujú. Voliči o nich vedia ako o dobrých alebo zlých politikoch. Pre takto známe strany, ktoré sú v politickom „ringu“,  majú agentúry približnú voličskú podporu. Rozdiely v predpokladaných, agentúrami prisúdených preferenciách a skutočnou podporou, ktorú strany od voličov dostanú, nakoniec nie sú dôležité. V hre zostávajú relevantné strany z „agentúrnej listiny“. Nemôže sa stať, že strana alebo strany, ktoré ohrozujú akumuláciu súkromného kapitálu, získajú prevahu. Proti takejto možnosti pracujú predovšetkým médiá, ktoré indoktrinujú obyvateľstvo antikomunistickou a náboženskou propagandou. Agentúry pre výskum volebných preferencií umiestňujú Komunistickú stranu Slovenska, ktorá nie je v mediálno-politickom „ringu“ alebo, ako hovorí politológ K. Krpala, pre ktorú nie je systém otvorený, hlboko pod hranicu zvoliteľnosti. Česká Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) je v inej situácii. Je parlamentnou politickou stranou, ktorá vo voľbách dostáva zhruba rovnaké percento voličskej podpory. Pre režim nie je nebezpečná, je pod kontrolou, navyše pomáha vytvárať dojem, že voľby v podmienkach buržoáznej triednej moci sú slobodné. KSČM tak de facto legitimizuje existujúci režim.

Výsledky volieb obšírne komentujú médiá, ktoré zároveň stanovujú pravdepodobné podoby budúcej vlády. Tieto komentáre sa týkajú aj strany M. Kotlebu a jej úspechu v slovenských parlamentných voľbách. Sú to prevažne negatívne hodnotenia, ktoré podčiarkujú neofašistický alebo neonacistický charakter Kotlebovej strany. Lenže táto strana bola a je v politicko-mediálnom „ringu“ buržoázneho režimu, jej predstaviteľ bol opakovane medializovaný, jeho názory a aktivity pertraktované hoci v negatívnom obraze. Jeho nebezpečnosť je preto spojená s nebezpečnosťou režimu, v ktorom od roku 1989 žijeme. Reálna fašizácia spoločnosti však hrozí len v prípade eskalácie triedneho boja medzi buržoáznou menšinou a námezdne pracujúcou väčšinou. Táto eskalácia by mohla ohroziť akumuláciu kapitálu. O takejto situácii však na Slovensku dnes nemôžeme hovoriť.

Voľby v kapitalistickej spoločnosti sú dobre režírovaným podnikom, nástrojom buržoázie na udržanie a legitimizovanie jej režimu ako „slobody a demokracie“. K. Marx v roku 1871 napísal, že utlačovaným je dovolené jedenkrát za niekoľko rokov rozhodovať, kto z predstaviteľov vládnucej triedy ich bude v parlamente zastupovať a potlačovať. Vystihol tým podstatu triednej demokracie, demokracie len v rámci jednej, buržoáznej triedy, teda demokracie len pre vládnucu vlastnícku menšinu.

Hlavnými piliermi volieb v podmienkach kapitalistickej triedne antagonistickej spoločnosti, sú médiá a agentúry pre výskum volebných preferencií. Patria jednej triede – buržoázii. Na to, aby sa voľby mohli stať slobodnými, slobodnými pre väčšinu ľudí, ktorí nevlastnia kapitál, je nutné tieto piliere odstrániť. To je však nemožné bez odstránenia samotného kapitalistického režimu, t. j. triedneho panstva buržoázie a tým aj podhubia fašizmu.