Reklama
Reklama

Trumpove patálie s múrom

Počet zobrazení: 1918

Príchod D. Trumpa do kresla prezidenta USA vyvolal na západné pomery priveľké mediálno-politické vášne a otrasy. Situácia sa ani po vyše dvoch rokoch nezmenila. Mnohými krátkymi a jednoduchými vyjadreniami, ale aj extravagantným konaním (častou výmenou najbližších spolupracovníkov) prispieva k neistote nielen vo svojom okolí, ale aj vo svete. Ak k tomu pripočítame nevyberanú kritiku (s črtami „vojny“) zo strany západných (neoliberálne globalistických) médií hlavného prúdu, ako aj tvrdú opozičnú politiku demokratov, na D. Trumpa sa znáša toľko kritiky, koľko sa jej neušlo ani jednému z doterajších vládcov Bieleho domu.

K najzložitejším vnútropolitickým problémom, ktoré si D. Trump „vyrobil“, patrí výstavba (dokončenie) múru na hraniciach s Mexikom. S týmto populistickým sľubom prišiel už na začiatku svojej kampane. Problém múru (hranice majú dĺžku okolo 3 200 km) však nie je až taký nový. Prvé zátarasy sa tam vytvorili už v októbri 1994 v dĺžke zhruba 10 km. V súčasnosti sú asi na 1 100 kilometroch postavené ploty a iné zábrany. Existujú rôzne varianty ďalšej výstavby múru, ktorý by sa mal ukončiť v roku 2020.

trumpwall19-843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Necháme bokom technické detaily, ale D. Trump vraj chce vybudovať po celej dĺžke hraníc päť- až deväť metrov vysokú, nepreniknuteľnú stenu, ktorá zastaví nelegálnu migráciu, pašovanie drog a zbraní. Fatálny problém sú peniaze – republikáni hovoria o nákladoch 15, ale demokrati až o 66 miliardách dolárov.

V rozpočte na finančný rok 2019, ktorý sa začal 1. októbra, bolo na ochranu hraníc určených 1,3 miliardy dolárov. D. Trump požadoval zvýšiť rozpočet kvôli múru o 5,7 miliárd dolárov. Jeho pozíciu sťažilo, keď v novembri 2018 v „polčasových“ (midterm) voľbách získali väčšinu v Snemovni reprezentantov demokrati. Nezhody v úprave rozpočtu viedli k tomu, že bol vyhlásený najdlhší shutdown (krízové financovanie štátnych orgánov) v dejinách USA, ktorý podľa odhadov stál ekonomiku asi 6 miliárd dolárov.

Málo charizmatická, ale skúsená demokratická kongresmanka N. Pelosiová (v Kongrese je od roku 1987 – zastávala viaceré funkcie a od začiatku tohto roku je znovu predsedníčkou Snemovne reprezentantov) vyhlásila, že „Trumpov múr“ nebude financovaný za žiadnych podmienok. Nech prezident akokoľvek presviedča, projekt nepodporíme, lebo miliardy dolárov naň nebudú efektívne vynaložené. Po neúspešných rokovaniach sa D. Trump vzdal požiadavky na úpravu rozpočtu a rozhodol sa vyhlásiť núdzový stav. Tento krok sa v niektorých kruhoch považuje za reakciu na provokovanie zo strany demokratov.

Od roku 1976 je vyhlasovanie núdzového stavu, ktorý môže byť na rôznych úrovniach, reglementované zákonom o národných núdzových situáciách (National Emergencies Act). Od septembra 2001 prezident USA napr. každoročne obnovuje vyhlásenie núdzového stavu po teroristických útokoch. Núdzový stav sa vyhlásil už veľakrát pri iných príležitostiach a u opozície nevyvolával kritiku.

Teraz je však situácia iná. Guvernér Kalifornie, demokrat G. Newsom a prokurátor štátu X. Becerra označili krok prezidenta za politické divadlo. D. Trump vraj sám priznal, že o nejde o nevyhnutné opatrenie, ale o spôsob, ako prekonať odpor Kongresu, a to je neúcta k zákonom a ústave.

Kritici D. Trumpa obviňujú z toho, že postupoval ako obchodník a „ústavu rozbil o múr“. Koalícia 16 federálnych štátov podala na neho 19. februára žalobu za prekročenie právomoci. Žaloby však zrejme tento krok nezvrátia a D. Trump hneď vyhlásil, že je pripravený im čeliť a spolieha sa pritom na podporu Najvyššieho súdu USA. V podmienkach núdzového stavu chce získať asi 3,6 miliardy dolárov z rozpočtu Pentagónu, 2,5 miliardy z prostriedkov vyčlenených na boj s drogami a 0,6 miliardy z fondov ministerstva financií.

Dostavbu múru D. Trump považuje za významnú nielen pre splnenie starých sľubov, ale už viac pre voľby v roku 2020. Môže z nej profitovať – jeho stúpenci ho podporia nielen vtedy, ak bude pokračovať výstavba, ale aj vtedy, keď prostriedky nedostane, lebo však chcel...

Ako to s výstavbou múru bude pokračovať, nie je jasné. Napriek tomu, že „Amerika je Amerika“, sme čím ďalej tým viac svedkami, že (megalomanské) projekty sa nedokončia. Je o tom však ticho, lebo na ich miesto prichádzajú nové, spôsobujúce ďalší rast štátneho dlhu Washingtonu. D. Trump ho sľúbil znížiť, ale zatiaľ ho len vyháňa do astronomických výšok.

Zakončíme moralizátorsky a v širších súvislostiach – na mníchovskej bezpečnostnej konferencii odznelo aj to, že USA vraj „vrátia“ poriadok vo svete, keď odíde D. Trump. Čo však s tým, keď v západnej politike (vrátane Slovenska) je to už roky tak, že sa sľubuje, že príde nejaký lepší („slušnejší“), ale nakoniec je horší, ako bol ten zlý. A problémy ľudí, národov, štátov i celého sveta, sa len zhoršujú, darmo volia aj príslovečné menšie zlo.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 7 – 8/2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama