Reklama
Reklama

Trvale vysoká nezamestnanosť – pravá tvár slovenskej spoločnosti?

Počet zobrazení: 5002

Relief Draškovič 1.jpgMinulý týždeň boli zverejnené nové čísla o miere nezamestnanosti. Ukazujú, že nezamestnanosť vzrástla o nejaké desatinné čísla a je najvyššia za posledných niekoľko rokov, ale celkovo sa pohybuje na hladine do priemerných 15 percent, na ktoré sme si za posledných 20 rokov už zvykli.

Pravica a nezávislí experti neváhali a mierne zvýšenie hodili obratom na hlavu ľavice. Nejako pozabudli, že nárast nezamestnanosti je spôsobený vleklou finančnou a ekonomickou krízou. Jej príčinou bol a je preliberalizovaný finančný a ekonomický systém vo svete. Nejako si nedokázali všimnúť, že zázračné nástroje ekonomického rastu – finančné deriváty a ich inflácia pred krízou (CDS, CDO), sú rušené v EÚ aj v USA. Samozrejme, na Slovensku za všetko môže vláda ľavicového Smeru, ale nezávislí experti dajako zabúdajú, že ľavicová vláda na Slovensku od roku 1990 – odkedy sa datuje vleklá vysoká miera nezamestnanosti, de facto nebola. SDĽ bola v koaličných vládach s pravicovým stranami a Smer s pravicovými HZDS a SNS. Samozrejme, v ich interpretácii za súčasný stav môžu hlavne posledné opatrenia vlády v oblasti daní, odvodov a zamestnávania. Veľmi ľahko zabúdajú, že opatrenia pravicových vlád v minulosti, ktoré mali zaručene priniesť trvalý ekonomický rast a nízku nezamestnanosť – privatizácia a masívne zníženie daňových sadzieb, túto nezamestnanosť dramaticky neznížilo.
A pokiaľ ide o ekonomický rast, za ten vďačíme politike investičných stimulov pre zahraničné korporácie, ktoré Dzurindove vlády takmer od slova odpísali od úspešnej ľavicovej vlády Miloša Zemana. A pokiaľ v procese boomu do roku 2008, ktoré naštartovala bývalá pravicová vláda, nezamestnanosť klesala pod 10 percent, musíme brať na vedomie, že jej radikálny pokles bol spôsobený emigráciou slovenskej pracovnej sily do Írska, Británie a Holandska. Ich však postihla tiež svetová kríza a naši ľudia sú opäť späť.

Ekonomické krízy v histórii vždy spôsobili dočasne zvýšenie nezamestnanosti a jej následne zníženie. Dôvodom bolo a je prvotné  prepúšťanie zamestnancov a následne zvyšovanie produktivity práce (rovnaký výkon s nižším počtom zamestnancov). Paralelne vznikajú nové technológie, ktoré zamestnajú nové pracovné sily a nezamestnanosť opäť klesá. Lenže v súčasnom globálnom systéme ekonomiky k tomu nemusí dôjsť, pretože výroby sa presunú o 10 000 kilometrov inde.

Špecifický prípad Slovenska

Zahraniční pozorovatelia sa čudujú a nevedia pochopiť, prečo má Slovensko jeden z najvyšších ekonomických rastov v Európe a vo svete a nezamestnanosť je nadpriemerne vysoká. Kde je zakopaný pes? Podľa mňa vo fungovaní našej spoločnosti a z toho vyvierajúcom prístupe k trhu práce. Aj súčasná vláda pripravila opatrenia na podporu zamestnanosti, ale, žiaľ, sú vedené iba na podporu zamestnávateľov a podľa mňa sa minú účinku. Ak, tak pomôžu iba minimálne. Nikto predsa nikoho nezamestná iba preto, že dostal štátnu dotáciu. Naopak, dotácie budú viesť skôr k podfukom. Zdá sa mi, že slovenskí politici vôbec nerozumejú fungovaniu nášho trhu práce.

Kde je zakopaný pes a čo robiť

Čo teda robiť? Po prvé, treba si uvedomiť, že čelíme nielen regionálnej (hlavne chýbajúca infraštruktúra, diaľnice na východ a na juh), ale aj štrukturálnej nezamestnanosti – veľa absolventov humanitných a sociálnych odborov medzi nezamestnanými. Oni sú tu a teraz a treba urobiť opatrenia na ich zamestnanie. Nemyslím opatrenia k smerom do budúcnosti – manažment študijných a učňovských odborov. Tzv. biele goliere nemôžeme nechať napospas trhu práce – nechať ich robiť manuálne práce a smiať sa im pritom do tváre s výrazom, že sú hlúpi a porazení a my sme víťazi. Treba ich zamestnať. Kde? V štátnej a verejnej správe? Ako, keď nie sú finančné prostriedky v štátnom rozpočte? Tie chýbajú kvôli nízkym daniam, ich mizernej vymožiteľnosti a korupcii.

Môžeme vytvoriť priestor na zamestnanie nových ľudí na prevenciu a masívnejšiu a efektívnejšiu kontrolu výberu daní. Nutnosť praxe, ten výmysel ako nezamestnať? (Ak nemáte prax, fakt, že nemáte 30 rokov alebo máte nad 50 vám príliš nepomôže. To by si vláda pri zavádzaní svojich opatrení mala uvedomiť.) Nebojte sa, nie sú hlúpi a za chvíľu sa prácu naučia robiť, ako sa naučili množstvo iných vecí počas štúdia na školách.

Po druhé, treba si uvedomiť, že dnes vo väčšine ponuky voľných pracovných miest sa požaduje už spomínaná prax v danej oblasti. To napovedá, že uspeje iba ten, kto to už robil. To reálne znamená nasledovné: Firma A ponúkne miesto, lebo jej zamestnanec dal výpoveď (zlý šéf, rutina a pod.). Konkurz vyhrá uchádzač pracujúci vo firme B. Tá vyhlási obratom konkurz a ten vyhrá zamestnanec z firmy C. Firma C vyhlási tiež konkurz, ktorý vyhrá zamestnanec z firmy A, ktorý mohol byť dočasne nezamestnaný. A takto sa kolotoč krúti dokola. Niekedy sú voľné miesta vyhlásené iba na oko a prijímajú na ne svojich vlastných zamestnancov. Do točiaceho sa kolotoča nenasadne nikto zvonku. Miera nezamestnanosti nemôže teda klesať.

Po tretie, s tým súvisia riešenia a tie spočívajú v aktívnom prístupe štátu prostredníctvom úradov práce a tlaku na zamestnávateľov. Nie je možné, aby na Slovensku rozhodoval o zamestnanosti de facto portál www.profesia.sk a úrady práce tu boli iba ako štafáž. Napríklad, v iných krajinách úrady práce priamo komunikujú a jednajú s miestnymi zamestnávateľmi a odporúčajú im konkrétnych ľudí s referenciami o ich schopnostiach, snahou pracovať a pod. V našich firmách sú personálne útvary, ktoré triedia záujemcov o prácu (do výberových konaní sa hlási priemerne 40 uchádzačov a niekedy aj 100) mladé dievčatá, ktoré o živote, ekonomike a spoločnosti vedia iba z teórie. Samozrejme, podľa toho zadávajú kritéria a triedia uchádzačov. (A keď vás zo 100 uchádzačov vyberú, dajú vám následne absolvovať ešte psycho a IQ testy. To neveria vlastnému úsudku a výberu...?) Potrebujeme, aby na personálnych útvaroch pracovali ľudia so skúsenosťami a tiež aj muži!! Podobne na úradoch práce. Potrebujeme, aby na úradoch práce mali záujem zamestnať ľudí podľa ich kvalifikácie. Predsa štát musí niesť zodpovednosť za vývoj spoločnosti. Samozrejme, ústretovosť musí byť aj na strane zamestnávateľov, ktorí nebudú účelovo ľpieť na praxi, ale na schopnostiach a ochote pracovať. Úrady práce musia mať svoju váhu. Nemôže sa proste diať, že v Piešťanoch zamestnajú na pozíciu človeka z Nitry, aj keď majú záujemcu aj z Piešťan, ale ten nemá napr. dostatočnú prax. Ten sa potom zamestná možno v Topoľčanoch a „vyoutuje“ domáceho človeka, ktorý sa o polroka zamestná v Nitre.

Po štvrté, potrebujeme vytvoriť podmienky pre rýchlu rekvalifikáciu. Ak chce niekto získať certifikát na elektrikárske alebo zváračské práce a má vysokoškolský (stredoškolský) diplom v tej oblasti, musí zasadnúť do školských ľavíc a učiť sa 1 – 2 roky teóriu. To je absurdné. A to nespomínam ľudské poníženie a šikanu. Takmer každý z nich tie práce ovláda a robí ich načierno, lenže nemajú „papiere“. V takýchto prípadoch by stačil rýchly kurz (napr. 6 týždňov) zameraný na technické veci a praktická skúška. Podobne, ak absolvent sociálnych vied nemá dlhodobo prácu, mal byť mať možnosť získať rýchlu praktickú rekvalifikáciu v odboroch ako napr. inštalatér. Nie chodiť do školy a počítať príklady, ale vedieť manuálne robiť. Toto nám chýba. Predstavte si, že máte vysokú školu alebo gymnázium, máte kapitál a otvoríte si malý hotel. Pracuje v ňom iba vaša rodina a všetko klape. Nepotrebujete žiadnu prax a školu, iba rozum. Ak kapitál nemáte a uchádzali by ste sa o zamestnanie v inom hoteli, odpovedia vám, že nemáte požadované vzdelanie a prax. To sú naše deformácie na trhu práce!

V neposlednom rade by štát a úrady práce mali rozoznávať medzi aktívnymi a pasívnymi nezamestnanými. Vláda poslednými opatreniami koná práve opačne. Ak sa dlhodobo nezamestnaný za mesiac prihlási každý deň do konkurzu, mala by mu byť priznaná vyššia odmena než  tomu, ktorý si zoženie jedno potvrdenie o tom, že nie je pre neho práca a pracuje načierno na stavbe, kde si zarobí niečo navyše, čomu k životu stačí. Podotýkam, že po 6 mesiacoch dostane na Slovensku nezamestnaný 62 eur na mesiac (plus 60 na byt), čo vo vyspelom a civilizovanom svete nemá obdobu. Takáto antihumánna nehoráznosť tam totiž nemá žiadnu spoločenskú podporu.

Prečo sa líšime od severských krajín?

Údaj, že o voľné pracovné miesto má záujem v priemere 40 ľudí, znamená, že existuje na trhu práce hrozivý prepad medzi ponukou a dopytom, pričom naša ekonomika rastie a naša pracovná sila emigruje za prácou do zahraničia. Vo Fínsku, Dánsku, Nórsku, Holandsku alebo v starých spolkových krajinách Nemecka (ale aj v Čechách) sa pohybovala miera nezamestnanosti od roku 2000 do roku 2012 v rozmedzí 5 – 8 percent (Nórsko ešte menej, ale to profituje podobne ako Rakúsko alebo Švajčiarsko z nerastného bohatstva/cestovného ruchu) a miera zamestnanosti v spomínanom období dosahovala  70 – 75% na rozdiel od našej cca 60%. To znamená, že u nás je miera nezamestnanosti v priemere dvakrát vyššia (treba brať do úvahy, že napr. vo Švédsku alebo vo Fínsku majú ťažko dostupné regióny na severe krajiny). Ako je to možné? Kde tkvejú príčiny takéhoto dramatického rozdielu?  Kde sa ich ľudia zamestnávajú? My predsa máme veľa fabrík, rozsiahly automobilový priemysel. Veď na tradičné práce od pekára, doktora až po inštalatéra potrebujú asi rovnaký počet ľudí ako u nás.

Prvé možné vysvetlenie spočíva v tom, že v týchto krajinách pracujú na rôznych pozíciách menej resp. majú kratší pracovný čas a na danom produkte sa podieľa viac ľudí. Platy sú potom rozdelené rovnomernejšie, nie ako u nás, že niekto má veľa a niekto nič. Druhé možné vysvetlenie, že viac ľudí odvádza kvalitnejšiu prácu v rôznych profesiách, neberú ale zo spoločného viac a všetci v spoločnosti čerpajú lepšiu pohodu z kvalitnejšie urobenej práce. Tretie možné vysvetlenie, že ľudia tam majú za svoju prácu mzdu, ktorá je adekvátna k životu a nepotrebujú  rôzne „bočáky“ a druhé zamestnania, ktoré však berú prácu iným, napr. nezamestnaným. V týchto severských krajinách teda existuje stredná vrstva, nie ako v Latinskej Amerike (ktorá je vzorom našej pravice), kde existuje iba majetná vrstva a chudobní. Podobne tomu bolo v Rusku v 19. storočí a vieme, k čomu to viedlo. Štvrté možné vysvetlenie, sú v týchto krajinách vyššie dane, ich lepší výber a omnoho nižšia miera korupcie pri rôznych verejných tendroch, čo dovoľuje zamestnať viac ľudí v štátnej a verejnej správe.

Na Slovensku sa v poslednom čase zdá, že neplatenie DPH, služby bez DPH, sa stalo obľúbeným  národným športom. Dôvod je každému známy: nízke mzdy v spoločnosti (majetní a chudobní), napäté domáce rozpočty a snaha vykázať nižšie tržby a neplatiť tak dane na druhej strane, vedú k tlaku na nižšiu cenu, teda bez DPH. Potrebujeme zaviesť represívne i motivačné opatrenia na platenie DPH. Motivačné: lotérie, obmieľaný príklad zo Singapuru. Represívne: masívnejšie a efektívnejšie kontroly, zapojenia viac ľudí, častejšie a nečakanejšie (policajt na každom rohu na ulici nepôsobí dobre, ale v mestách s vysokou kriminalitou vedie k jej potlačeniu). Ďalší obľúbený národný šport pre horné vrstvy – korupcia, a jej nielen demoralizujúci vplyv na spoločnosť, ale aj odčerpávaní verejných finančných zdrojov chýbajúcich pri zamestnávaní ľudí, netreba už ďalej  rozoberať. Na jej potieranie tiež treba ľudí.

Záver

Záleží na nás, a tiež na našich zvolených politikoch, akú spoločnosť chceme mať. Či spoločnosť rozdelenú na bohatých a chudobných bez strednej triedy, kde víťazi sa smejú porazeným do tváre, kde podvod sa stáva normalitou alebo spoločnosť s plnou zamestnanosťou dávajúca väčšine ľudí možnosť realizovať sa, nie žiť v neustálom strachu o svoju budúcnosť. Trvalá vysoká nezamestnanosť a nefungujúci trh práce sú zrkadlom fungovania nielen pracovno-ekonomických vzťahov, ale aj medziľudských. Hovoria veľa o našich vzájomných negociáciách a naštrbujú „národné“ presvedčenie  (mýtus) o vzájomnej spolupatričnosti, prajnosti a ochote a toľko spomínanej ľudskosti a vrúcnosti (ktorých absenciu radi mylne vytýkame chladným Severanom), pretože ich reálne prejavovanie v krízových situáciách sa v posledných dekádach vytráca/vytratilo.

Na snímke: Reliéf na budove Novej radnice na Uršulínskej ulici v Bratislave od Františka Draškoviča.

Foto: Peter Zelizňák/Wikimedia Commons

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
29. január 2013, 22:32

Súhlasím úplne, pán Daniš. Očakával som, že prioritou vlády politickej strany Smer Sociálna demokracia bude okamžité rozvinutie systémovch krokov k riešeniu chronicky vysokej nezamestnanosti slovenských občanov, a to úplne odlišnou cestou, ako sa to snažili robiť pravicové vlády pod ideológiou liberalizmu (teda "riešenie nezamestnanosti" uplácaním nadnárodných spoločností štátnymi dotáciami a odpúšťaním daní, podporou podnikateľom, atď.)

Nestalo sa tak, ministrom práce a sociálnych vecí sa stal stranícky aparátnik, ktorý nerozumie ekonomickým dejom a ani nie je erudovaný v podnikovej organizačnej oblasti, takže nevie posúdiť a rozhodovať, v čom tkvie fakt, že stále ´dalej a stále viac podnikateľov sa zbavuje svojich pracovníkov pod výhovorkou, že "pracovná sila je drahá". Ministrom hospodárstva je popredný bývalý predstaviteľ zamestnávateľov, ktorý predsa vymenovaním do vlády nemohol zmeniť svoj svetonázor a tiež hľadá hlavne riešenie nezamestnanosti "v podpore podnikateľom".

Lenže iba praktik vie, že každé Euro darované či požičané podnikateľovi podnikateľ použije predovšetkým pre svoj biznis a vo svoj prospech, určite však nie v prospech "nákupu zamestnancov" a ich každomesačnému vyplácaniu.

Masmédiá nás už 24 rokov presviedčajú, že chyba je v nezamestnaných. Nechcú pracovať. Nechcú pracovať na sebazdokonalení. Pindy. Predovšetkým, každý, kto "predáva" svoju pracovnú silu na trhu chce za ňu odmenu, teda príjem. Ale práce, ktorá by bola platená, je málo, žalostne málo. A pretože za prácu treba zaplatiť, ergo veľa peňazí na mnohé i ke´d veľmi potrebné práce nie je, tak nikto, NIKTO, takúto prácu nezaplatí. Koluje sprostý vtip, že by bolo dobré, aby zamestnanci pri vstupe do zamestnania za tento vstup zaplatili, veď by sa im to oplatio a podnikateľovi by sa to rentovalo...

Očakával som, že teda vládna strana vytvorí systémové kroky, aby ŠTÁT priamo organizoval prácu, aby systémovo vytváral organizácie, ktoré by pokrývali potrebné služby a práce a prijímal do zamestnania práve nezamestnaných a platil im za tieto potrebné práce.

Lenže Smer Sociálna demokracia nevybočila z klišé podnikateľsky chápaného kapitalizmu: radšej dá podnikateľom peniaze, než by sama organizovala prácu, lebo sa bojí, že ju "trhy" či pravicová opozícia obviní zo štátneho zasahovania. A tak železnice nefungujú, celá dopravná infraštruktúra Slovenska sa zrúti pri prvom vážnejšom prívale snehu, lebo už nedokážeme štátne zorganizovať ani známe to "dlaňové vyplácanie" za odhŕňanie snehu ako za kapitalizmu prvej ČSR, nedokážeme zabezpečiť výrobu a distribúciu domácich potravín, pretože očakávame, že nejaký živnostník či podnikateľ eseró bude tak naivne hlúpi, že vstúpi na tak neisté organizovanie a zabezpečenie potravinárskej výroby uprostred globalizovaného trhu a bude sa spoliehať na "uvdedomelosť slovenských konzumentov". Úplne ZLE.

Kedy má štát zasiahnuť a organizovať? Všade tam, kde to súkromný sektor nedokáže, neutiahne. Nielen pri ochrane hraníc, pri požiarnej službe či policajnej ochrane verejného poriadku - dnes už i v potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti, pri zabezpečovaní verejnej infraštruktúry, pri zabezpečovaní verejného zdravia a verejnej gramotnosti. Nestačí plkať o tom v tv reláciách ako naposledy minister pôdohospodárstva, treba rozvinúť štátne programy a zamestnať tie desaťtisíce ľudí. Ale povedmze si úprimne, môžeme to chcieť od Smeru SD? Takéto kroky si môže dovoliť robiť iba "odsúdeniahodná" politická sila, ktorá bude chcieť trochu prvkov socializmu pre riešenie chronickej nezamestnanosti.

Nemyslím si, že tí nezamestnaní by boli proti takej forme socializmu, ktorý by im zorganizoval, zabezpečil prácu a aj im ju dobre zaplatil.

 

Obrázok používateľa YaDo
#2
Ján Péter
30. január 2013, 13:15

Pan Peter ak by ste mohli rozpracovat danu temu niekde v blogu trosku hlbsie, mohlo by to byt zaujimave citanie...

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
30. január 2013, 23:40

A nestačí Ilona Švihlíková?

Díky, YaDo, ale v tomto prípade o horúcej téme nespravodlivého prerozdeľovania financií a teda i nezamestnanosti píše tu o kus vedľa vo výstižnom nadpise Plať dane tam, kde máš zisky práve táto ľavicová ekonómka.

A nakoniec, pán Daniš tu nadhodil také hutné tézy, že by bolo možné dlho a plodne diskutovať i sem pod článok.

Napríklad veta: "Nie je možné, aby na Slovensku rozhodoval o zamestnanosti de facto webovský portál Profesia a úrady práce tu boli iba ako štafáž. " Už dlhoročne pozorujem, že za liberalizmu to štátne úrady práce vzdali a už vôbec nie sú inštitúciou pomáhajúcou nezamestnaným, oni ich iba evidujú ( a do minulého roka i buzerujú). Súhlasím - nezamestnaní sú totiž dnes lacnou nerastnou surovinou, ktorú vyťažuje celý na to usporiadaný "trh práce" plný rôznych personálnych agentúr, ktoré inzerujú v Profesii i inde a "preosievajú" ako prospektori zlato medzi stovkami uchádzačov toho, ktorého ponúknu ako kandidáta a za ktorého dostanú zaplatené. Iba náhodou sa to javovo podobá na trh otrokov, pitoreskne som si spomenul na taký ten bazár ako vo filme Angelika a sultán...No a je tu Smer SD a vylepšuje a vylepšuje, až nakoniec na besede o zdrojoch zeme a pôdy to slovenský mimister vzdá so slovami, aby sme to dali podnikateľom, ktorí už budú vedieť ( a čo budú vedieť... nakupovať otrokov na lacnom trhu?...)

Obrázok používateľa YaDo
#4
Ján Péter
31. január 2013, 11:05

Vsak v pohode.

Ako si vlastne predstavujete ulohu uradov prace? Evidencia je jasna. Buzerovanie, nuz to mi pride skor ako pozitivna nez negativna vec (aspon nejaka povinnost pre nezamestnanych) akurat to treba trosku lepsie zmanazovat aby sa pripadne preplacala doprava. Cielom je eliminovat ciernu pracu (asi to ide aj inak).

Co polnohospodarstvo? Ako zabezpecit pracu a hlavne placu pre ludi po cely rok? A nehovorte mi, ze za sociku to islo, pri takych dotaciach ako vtedy by to islo aj teraz len netusim, kto by tie dotacie zaplatil. A co poda a najomne za nu? Kopec otazok...

O SMERe sa odmietam vyjadrovat...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#5
Peter Zajac-Vanka
31. január 2013, 23:09

Tiež v pohode

Nemusím si predstavovať úlohu Úradov práce. Zažil som ich pôsobenie medzi prvými v októbri 1991, keď som sa ocitol na provizórne organizovanom Úrade práce na vtedy ešte ulici Červenej armády v Bratislave. Schádzali sme sa tu s hanblivým úsmevom a veľmi, veľmi čudnými pocitmi také profesie ako politruk ČSĽA, profesorka marxizmu -leninzmu, plánovač štátneho podniku, učiteľka aprobácie ruština -dejepis, no, a medzi nimi aj ja, pracovník zahraničného obchodu, ktorému zhasol pán federálny minister zahraničného obchodu svetlo v podniku zahraničného obchodu so slovami, že "teraz už vedia obchodovať všetci"( ako sme to zobchodovali, to je historicky jasné na privatizáciách a našom postavení v globálnom svete...)

Vtedy nás taká roztomilá pani ubezpečila, že sa nemusíme báť, nik nám neublíži, dala nám popodpisovať množstvo papierov a kedže ešte neboli ani len vyčlenené peniaze na podporu, neboli ani zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa ešte nemala agendu "nezamesnaní", tak nás akurát evidovali, povzbudzovali posielaním na rôzne novootvárané súkromné firmy a na rôzne vzdelávacie programy. Jáááj, sladký čas začiatkov, keď sa dalo vyžiť i z jedného platu a človek mal úspory v Štátnej sporiteľni, však? Nikdy potom to už také nebolo... ale i keď som sa niekoľkokrát dostal do sociálneho statusu Nezamestnaný, netrvalo mi to dlho, i keď to nebolo zásluhou systému úradov práce.

Teraz vážnejšie:

1. Ľudský prístup - ak dokážeme po páde lietadla zabezpečiť pre ľudí v šoku "krízové centrum", aj prec ľudí, ktorí sa ocitnú a PRÁVE DNES ocitnú na dlažbe musí byť inštitúcia Úradu práce takým "krízovým centrom", kde získa sebaistotu, sebadôveru, najprv mu však podajú "päť Pé" proti šoku ( poradia-pomôžu-podporia-preveria-pohladkajú)

2. Aktívny "liaison office", teda sprostredkovateľský úrad medzi subjektami hľadajúcimi prácu a nezamestnanými. Absolútne by som vytisol z trhu prospektorské personálne agentúry, ktoré sa zabarikádovali v sklenených palácoch, komunikujú iba lektronicky a anonymne, triedia človeka podľa šabóny, v ktorej by neuspel ani Ježiš Kristus, nieto ešte obyčajný chlap s chuťou pracovať, prípadne sa unúvajú "intervjúovať vás telefonicky na mobile v najnevhodnejších životných situáciách). Ak dnes chcete psa z útulku, je okolo toho viac systému a humanity ako ak príde zhrozená žena po päťdesiatke po tridsaťročnej lojálnej práci vo fabrike o prácu a hľadá príslušné dvere "úradníčky" kvôli štempľu, pričom sa musí trafiť do úradných hodín a niekedy cestovať pol dňa na "úrad".

3. Aktívna rozvojová úloha - sprostredkovateľ a organizátor kurzov, vzdelávania, - faktom je, žde tie eurofon´dácke rekvalifikácie sa veeeľmi sprofanovali, slúžili potom hlavne na angažovanie a preplácanie školiiteľov než na pomoc nezamestnaným. Ale ide to aj inak - odpusťte mi, ak pripomeniem školy varenia z osvetových šou Jamieho Olivere a podobne. Prečo žiadny slávny kuchár, majiteľ reštaurácie, tvorca úspešných projektov sám nepríde na Úrad práce a neponúkne osvetový kurz typu "robte to tak ako ja?", Briti dokázali v 80.rokoch rekvalifikovať pracovníkov pozatváraných baníckych sídiel na kuchárov, prevádzkovateľov penziónov, naši baníci z Novák sú prvou takou lastovičkou....

4. Kontrolná a represívna úloha - ak nás vie strašiť súkromná zdravotná poisťovňa, že nás "načapá", ako v čase PNpráceneschopnosti neležime doma, či sme na výlete za hranicami, prečo takúto kontrolnú činnosť nevie vykonávať aj úrad práce? Alebo inšpekcia práce? Raz ho nájdu niekde pracovať, príde o podporu, korektné zásady, korektné vzťahy ...

...5. a nakoniec to najdôležitejšie - byť nezamestnaným, to  nie je spoločenský trest na "lenivom" spoluobčanovi, ktorému sa nechce robiť a popíja čúčo, ako  sa to žiaľ práve za ministrovania ministra práce za SDĽ propagovalo v masmédiách v 1999, Preto by mal byť človek posudzovaný veľmi individuálne, tak ako keď lekárska posudková komisia rozhoduje o invalidite, a iba tam, kde je to "nezvratný prípad", iba tam riešiť ľudský osud ako sociálny prípad v núdzi. U prevažnej väčšiny ľudí, ktorí sa ocitli v tomto dosť spoločensky odsudzovanom postavení ( dôsledok 20-ročnej ideológie liberalizmu ), by malo byť toto obdobie spojené s dostatočne vysokou kompenzáciou prijmu, aby človek neživoril, ale aktívne sa zdokonaľoval, hľadal sebauplatnenie a neupadal na spolčoenské dno.

Ten bod 5. nie je samozrejme reálny, pokiaľ tu nebude rozvinutá tvorba ekonomických zdrojov, ktoré by prinášali do rozpočtu dosť peňazí, alebo ak chcete, pokiaľ tu nebude vo vláde skutočná socialistická politická sila schopná zorganizovať tieto štátne zdroje a prefinancovať podporu nezamestnaným tak, aby postupne nezamestnanosť znížila na minmum.

   

 

Obrázok používateľa Lucy
#6
Lubica Sestakova
01. február 2013, 15:29

Trocha od temy p.Daniš

Citujem vasu charakteristiku Slovakov v jednom clanku na BL

"Česi hovoria, že Slováci sú vo všeobecnosti emoční a príliš citoví. To je blbosť. Česi sú omnoho viac emoční. Slováci (nie každý zase) sú prudkí a prchkí, ale citovo jednoduchí až vyprázdnení (rurálnosť), skôr emočne mdlí. V citoch a v emóciách sú prudkí a plytkí. Nemýľte si emočnosť s prudkosťou a tiež s tým, že Slováci majú vždy vo všetkom rýchlo jasno. To sa nazýva... Tolerancia je pre nich cudzí pojem, prejav slabosti. Argumentov k vytvoreniu názoru a presvedčeniu im stačí málo (2-3, aj tak ich viac nemajú) a ich pravdivosť záleží od sily hlasu a spoločenského postavenia (kohúti). Na opačné názory nie sú zvedaví: ide predsa o hlupáka, ktorý nepozná pravdu. Majú radi myslenie buď alebo. Slovákom (nie každému zase, ale vo veľkej miere určujúcej spoločenskú mentalitu) ide o to, aby sa presadili, najlepšie na úkor niekoho, aby niekomu vyskočili na chrbát, porazili niekoho, aby niečo dokázali, dostali sa „za vodu“; nejde im o perpetuálne vykonávanie činnosti, ktorá niekam smeruje; o to, aby duševne niečo vytvorili, zanechali niečo za sebou (okrem domu a stromu) a  podobne. Slováci nie sú vo všeobecnosti príliš veľkí vzdelanci a „kumštýři“ ako Česi (ale to si práve na Čechoch veľmi cenia a obdivujú). Myslia a ctia poznanie encyklopedické a  nie v súvislostiach. Jednoduchosť v myslení sa prejavuje, že sa u nich veľmi rýchlo usadili rôzne „náboženstvá“: kresťanstvo, komunizmus, fašizmus a ekonomický liberalizmus. Stačí jednoduchá úmera: Za všetko môžu (vinník) – imperialisti, Židia, štát a podobne; odstráňme ich a nájdeme raj, spásu, všetko bude báječne fungovať. (Treba podotknúť, že komunizmus a aj ekonomický liberalizmus formulovali práve liberalizovaní Židia; Mesiáš, spása)."

Nemate dojem, ze ste svo svojom hodnoteni poriadne prestrelil, hlavne v tej casti, kde vychvalujete Cechov?

Obrázok používateľa Lucy
#7
Lubica Sestakova
01. február 2013, 15:29

Trocha od temy p.Daniš

Citujem vasu charakteristiku Slovakov v jednom clanku na BL

"Česi hovoria, že Slováci sú vo všeobecnosti emoční a príliš citoví. To je blbosť. Česi sú omnoho viac emoční. Slováci (nie každý zase) sú prudkí a prchkí, ale citovo jednoduchí až vyprázdnení (rurálnosť), skôr emočne mdlí. V citoch a v emóciách sú prudkí a plytkí. Nemýľte si emočnosť s prudkosťou a tiež s tým, že Slováci majú vždy vo všetkom rýchlo jasno. To sa nazýva... Tolerancia je pre nich cudzí pojem, prejav slabosti. Argumentov k vytvoreniu názoru a presvedčeniu im stačí málo (2-3, aj tak ich viac nemajú) a ich pravdivosť záleží od sily hlasu a spoločenského postavenia (kohúti). Na opačné názory nie sú zvedaví: ide predsa o hlupáka, ktorý nepozná pravdu. Majú radi myslenie buď alebo. Slovákom (nie každému zase, ale vo veľkej miere určujúcej spoločenskú mentalitu) ide o to, aby sa presadili, najlepšie na úkor niekoho, aby niekomu vyskočili na chrbát, porazili niekoho, aby niečo dokázali, dostali sa „za vodu“; nejde im o perpetuálne vykonávanie činnosti, ktorá niekam smeruje; o to, aby duševne niečo vytvorili, zanechali niečo za sebou (okrem domu a stromu) a  podobne. Slováci nie sú vo všeobecnosti príliš veľkí vzdelanci a „kumštýři“ ako Česi (ale to si práve na Čechoch veľmi cenia a obdivujú). Myslia a ctia poznanie encyklopedické a  nie v súvislostiach. Jednoduchosť v myslení sa prejavuje, že sa u nich veľmi rýchlo usadili rôzne „náboženstvá“: kresťanstvo, komunizmus, fašizmus a ekonomický liberalizmus. Stačí jednoduchá úmera: Za všetko môžu (vinník) – imperialisti, Židia, štát a podobne; odstráňme ich a nájdeme raj, spásu, všetko bude báječne fungovať. (Treba podotknúť, že komunizmus a aj ekonomický liberalizmus formulovali práve liberalizovaní Židia; Mesiáš, spása)."

Nemate dojem, ze ste svo svojom hodnoteni poriadne prestrelil, hlavne v tej casti, kde vychvalujete Cechov?

Obrázok používateľa Lucy
#8
Lubica Sestakova
01. február 2013, 15:32

Mala som na mysli samozrejme poznanie ceskej spolocnosti a jej prejavov pri volbe prezidenta

Obrázok používateľa IgorDaniš
#10
Igor Daniš
02. február 2013, 15:50

V prezidenstkej kampani sa časť Čechov, ktorí podporvali KS, chovala práveže veľmi emočne a tiež jednostranne a kriticky mdle voči KS (pripomínalo mi to oslobodenie ČA, vítanie Rusov a voľbu komunistov, kedy bol národ presvedčený, že vítajú osloboditeľov a boli presvedčení o svojej pravde, hlavne mladí - podobne v súčasnosti).  Na druhej strane, existovala voči nim racionálna názorová opozícia, ktorá sa prejavovala či na Bristkých listoch alebo tiež aj v DR. Najlepšie celé dianie vyjadril vo svojom článku Belohradský o simulakre a kultúrnej fronte. Myslíte si, že  by bola možná proti takémuto nekrtitickému besneniu možná racionálna, svojim spôsobom nestranná, kritika na Slovensku?  Sám poslal podnety na www.blisty.cz. ktoré ako mnohé iné,  veľmi podobné na začiatku neuvádzali, ale neskôr boli zrhnuté v iných prísspevkoch. Pokiaľ ide o prejavy počas voľby, šialenstvo (Stránsky), nekritckosť podporvateľov KS, marketingovému podľahnutiu (viď moju poznámku na www.blisty.cz),  prekvapilo ma to. Písal som ale skôr o poznaní a vnímaní Slovákov Čechmi.  To nič nemení na veci, že Česi sú väčší vzdelanci a kumyštýři. A najkoniec: bol som Čechoslovakista a to aj preto, že Slováci a  Česi sa vzájomne mohli dopňovať v dobrom, poskytovať si navzájom svoje lepšie vlastnosti (menej obkecávame tam kde netreba, sme priamočarejš - aj v myslení). Na konci článku som písal v tomto duchu o kultúrnej ríši od Jadranu k Baltu.

Igor Daniš

 

Obrázok používateľa IgorDaniš
#11
Igor Daniš
02. február 2013, 22:28

Dodatok: To čo som napísal o Slovákoch a Čechoch  sa dá aplikovať (je aplikované) na jednotlivé politiky:

zavádzanie dôchodkovej reformy v ČR a SR;  dlhodobá  miera nezamestnanosti; privatizácia;  bývalá zdravotná reforma, ale aj  súčansá e-health - čo je nehoráznosť, zasahovanie do osobnej slobody, manipulácia,  daňová politika; sociálne výdavky; radar, ktorý v ČR nakoniec neprešiel; podpora kultúry je predsa v ĆR v inej dimenzii; podpora športu;  samozrejme tiež opačne  cirkevné reštitúcie, ale my máme zase zmluvu s Vatikánom atď. ID

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#12
Peter Zajac-Vanka
04. február 2013, 11:46

Poďte späť k téme nezamestnanosti, prosím...

Pekne ste pán Daniš definovali problém nezamestnanosti a teraz by sa zišlo ho diskutovať, viac než rozdiskutovať "nátury" Čechov a Slovákov...

Uviedli ste:

"Po prvé, treba si uvedomiť, že čelíme nielen regionálnej (hlavne chýbajúca infraštruktúra, diaľnice na východ a na juh), ale aj štrukturálnej nezamestnanosti – veľa absolventov humanitných a sociálnych odborov medzi nezamestnanými. Oni sú tu a teraz a treba urobiť opatrenia na ich zamestnanie."

Moja polemika:

Regionálna zamestnanosť je daná tým, že sa všetci spoliehali/a spoliehajú.na pomoc Eurofondov a na "vonkajšie" investície, iba v malom sú aj predstavitelia samospráv ochotní ísť do tvorby vlastných pracovných miest, pričom oni najlepšie vedia, kde im chýba pre vykonanie prác pracovná sila a ako by mohla byť tá práca zaplatená ...

Štrukturálna nezamestnanosť -  to jr síce pravda, ale vypuklo by nám to hrozilo iba ak by sme mali stovky podnikov požadujúcich IT či  strojárov a oproti nim by skutočne potom tie tisícky absolventov škôl boli "štruktúrne nevhodných". Ale to nie je pravda! Prácu si totiž hľadajú i stovky absolventov strojáriny a IT, pretože tu už nejde o štrukturálnu nezamestnanosť, ale o obmedzenú ponuku pracovných miest. A tie pozície, ktoré sú voľné, by zamestnávatelia najradšej v prípade IT obsadili priamo Billom Gatesom a v strojárine legendárnym Kalašnikovom, nikoho iného ani nechcú, kdeže ešte sopliaka bez praxe či starca pred dôchodkom. TOTO JE FAKT.

A že tzv. biele goliere nemôžeme nechať napospas trhu práce? Kým nedorazila kríza do Británie či Nemecka, to ste mali vidieť tie tisícky absolventov univerzít, ako fachčili v službách hotelov, reštaurácií, ako óperky či skladoví robotníci a dokladači "tam na Západe", lenže dnes už ani tam prácu tak ľahko nenájdu. Takže aj u nás by robili manuálne práce - ale ak by boli dobre zaplatené, čo  u nás nie sú...

"Môžeme vytvoriť priestor na zamestnanie nových ľudí na prevenciu a masívnejšiu a efektívnejšiu kontrolu výberu daní? " Vami citovanú vetu som dal do otáznika, pretože ani ako ekonóm som tomu neporozumel - iba ak by ste tým mysleli, že by zamestnávatelia mali nejaké daňové úľavy pri zamestnávaní nezamestnaných, či inak to bolo myslené?

Výber daní totiž nemá s riešením nezamestnanosti nič spoločného - to len pravica výska, že má, lebo ak by sa dane znížili (( tak by určite zamestnali len tak z rozmaru tie tisícky nezamestnaných?))

Citujem:

"Po druhé, treba si uvedomiť, že dnes vo väčšine ponuky voľných pracovných miest sa požaduje už spomínaná prax v danej oblasti. To napovedá, že uspeje iba ten, kto to už robil"

Práve preto som proti prospektorom na trhu práce - proti personálnym agentúram, ktoré sprostredkovanie práce robia za úplatu firme a sú to súkromné spoločnosti, ktoré idú za ziskom. Tie nikdy neponúknu zamestnáaateľovi uchádzača bez praxe - pretože to im "nevynesie" lukratívnu odmenu. To pesronálne agentúry požadujú kandidátov iba s praxou.

Tu by mali Úrady práce svoju parketu - umiestňovať nezamestnaných u firiem, ktorým chýba pracovná sila a nie predávať kvalifikovanú a zapracovanú pracovnú sili za odmenu za účelom zisku.

K tomu "Po tretie" som už písal o aktívnom prístupe štátu prostredníctvom úradov práce.

Obrázok používateľa IgorDaniš
#13
Igor Daniš
05. február 2013, 11:10

Pán Zajac-Vanka,   s takmer so všetkkým, čo ste napísali v predchádzajúcich prípsevkov k téme súhlasím. Teraz k poslednému:

1 Regionálna:  Malú ekonomiku ťahajú veľké podniky s "masívnym/ exportom, na ktoré sú nabalené subdodávateľské stredné  a malé podniky  a solventnú strednú triedu potom "obhospodarujú" malí podnikatelia. Dosah  MaSP je do desiatok až sto kilometrov  aj s cezhraničným exportom teda, ak napr. na na Východe nie je solventná trieda, ťažko môžu prosporeovať a za druhú navôkol -  Ukrajina, východ Maďarska a Poľska, nie sú tiež príliš ekonomiky prosperujúci.

Žiaľ, že sa zvyklo čakať na Eurofondy je pravda. Tento zlozvyk len ťažko napravíme.

Nepísal som o cestovnom ruchu, kde žijeme stále vo vzdušných zámkoch. Naše hory sú malé. VT  by mali lákať na prístupnú!  turistiku "po skalách", čo v Alpách chýba, ale nie na luxus.  Uviesť mená, ktoré naper. navštívili VT, čo sa mi zdá sa nedej (možno sa mýlim) - Kafka, Lenin atď.  Ďalším našim lákadlom sú pamiatky UNESCO. Tie sa dajú prejsť za 3-4 dni. Musíme propagovať prístup aj z Budapešti a Krakova. A pramene a kúpele...

2.  IT súhlasím. Preto sa snažím aj cez politické linky presadiť, aby sa reguloval počet študentov v jerdnoltivých odboroch podobne ako v medicíne. V roku 2009 to neprešlo, teraz sa zdá, že na tom pracujú bezo mňa. Čo sa stane uvidíme. Tiež som presadzoval, aby napr. učni mali vioec kvalifikácii a dokázali sa flexibilnejšie umiestniť na trhu. To asi neprejde. Napr. aj IT by mal certifikát pre le. práce.

Inak aj IT môže ísť kdekoľvek na svete - všade sú ponuky.  Stačí angličtina.

3. Zvýšiť počet ľudí na dohliadanie a dozorovanie platenia daní.

4. Prax a pers. agentúry. Súhlasím s Vami.

ID

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama