Reklama
Reklama

Ukrajina – prípadová štúdia vojny mediálnych manipulácií

Počet zobrazení: 4207

V súvislosti s Ukrajinou sme už dlhé mesiace , resp. viac rok svedkami horúcej mediálnej vojny. Naše mainstreamové médiá vytvárajú obraz o tom, že Ukrajina sa akosi spontánne zbavila skorumpovanej,  neschopnej, a navyše proruskej vlády. Ľudia na Ukrajine majú konečne po mnohých rokoch až desaťročiach šancu sami rozhodovať o svojom osude – a v tomto ich demokratickom vývoji im bránia veľmocenské záujmy Ruska.
 
Časy, keď na interpretáciu takýchto udalosti mali monopol elektronické médiá, prípadne starostlivo vybraní a indoktrinovaní komentátori v niekoľkých mienkotvorných denníkoch, sú nenávratne preč. V súčasnosti môžeme sledovať  obrovský boom spravodajských webov s alternatívnym obsahom, čo pri dnešnej internetizácii začína vytvárať celkom slušnú protiváhu k oficiálnym interpretáciám. Keď mainstreamové média už nevedia čeliť či vyvracať argumenty alternatívnych informačných zdrojov, narýchlo vyťahujú samozvaných antikonšpirátorov, rýchlokvasených expertov na odhaľovanie takýchto praktík. Tí sa usilujú čitateľom či poslucháčom vsugerovať, že všetky alebo takmer všetky alternatívne weby sú pod vplyvom spravodajských služieb Ruskej federácie a niektoré z nich dokonca tieto služby priamo riadia.

Realita je úplne iná, prozaickejšia. Ľudia (ale aj tvorcovia alternatívnych spravodajských webov) majú dnes podstatne väčšiu šancu nájsť si alternatívne názory, majú podstatne širší prístup k širokému rozsiahlemu spektru informácii – a jediná vec, ktorú by sa mali naučiť, je kriticky ich hodnotiť a vytvárať si názor predovšetkým na základe overených faktov. Možno práve preto, že takýto prístup mám aj ja sám, moje názory, napríklad na ukrajinskú krízu, sa podstatne líšia od oficiálnych interpretácii. 

Vráťme sa teda k oficiálnym príčinám ukrajinského Majdanu. Na čom sa dá zhodnúť, je skutočnosť, že protesty (možno aj spontánne) sa začali po Janukovyčovom odmietnutí prístupovej zmluvy do Európskej únie na Vilniuskom summite. O príčinách, pre ktoré to urobil, by sme mohli siahodlho diskutovať, ale pre celú kauzu nie sú až také podstatné. Interpretácie mediálneho mainstreamu sa začínajú zásadne rozchádzať po tvrdom zásahu polície proti demonštrantom v decembri 2013. Zásah prišiel v čase, keď protesty už ochabovali a pravdepodobne by sa čoskoro spontánne skončili. Je veľmi pravdepodobné, že toto rozhodnutie išlo poza Janukovyčov chrbát s cieľom zneužiť situáciu a zásadne urýchliť politický vývoj. A skutočne, protesty po brutálnom zásahu poriadkových zložiek znova eskalovali. To, čo nastalo, je už všeobecne známe – denné výsadky západoeurópskych politikov, ktorí podporovali Majdan, nemožno hodnotiť inak ako hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu. V tom čase sa okolo Majdanu vyskytli aj veľmi radikálne a extrémistické skupiny (napríklad Pravý sektor), ktoré vážne poškodili étos bojovníkov za lepšiu Ukrajinu.

Po definitívnom páde Janukovyča, ktorý sa uskutočnil napriek politickým dohodám sprostredkovaných Európskou úniou, nastala vláda ulice. Absolútne neprijateľný psychický nátlak na poslancov, fyzické napádanie, povestné klávesové hlasovanie, keď jeden poslanec hlasoval aj za desať či pätnásť kolegov, alebo dokonca exces, keď oficiálne hlasoval aj niekoľko dní mŕtvy poslanec.

Metódy, ktorými sa nová moc ujala vlády, boli veľmi odpudivé a neveštili nič dobré. Nehovoriac o tom, že už prvé kroky novej vlády s minimálnou legitimitou sa ukázali viac ako kontroverzné. Ukrajina bola a je rozdelená krajina. Jazykovo, etnicky, politickými preferenciami a kultúrne. Jedným z prvých krokov novej garnitúry bolo zrušenie zákona, ktorý povyšoval v niektorých oblastiach ruský jazyk na druhý štátny jazyk. Tento akt nebolo možné vnímať inak ako cielený útok na ruskojazyčnú menšinu a vo svojom dôsledku to viedlo k lavíne, ktorá sa skončila odtrhnutím Krymu a separatistickými tendenciami v dvoch východoukrajinských regiónoch. Čo je však najdôležitejšie, revolúcia na Majdane rozhodne nebude viesť k transformácii Ukrajiny na slušný demokratický štát, v ktorom budú panovať pomery blízke tým západoeurópskym.  

Nič nedeformuje politický systém Ukrajiny viac ako prítomnosť cynických a bezškrupulóznych oligarchov – a tí, ako vieme, veľmi skoro prešli na stranu Majdanu s cieľom nielen udržať si, ale priam posilniť svoje postavenie. Ak aj v budúcnosti budú „tvrdiť“ politickú muziku na Ukrajine ľudia ako Kolomojskyj alebo Achmetov, bežných Ukrajincov nič dobré nečaká. Práve naopak, čoskoro ich čaká liberalizácia (rozumej prudké až niekoľkonásobné zvýšenie) cien energií, plynu, elektriny, pokles miezd a dôchodkov, škrtanie sociálnych programov, strata tradičných ruských trhov a podobne. Preto už vo veľmi krátkom čase môžeme očakávať rekordnú nezamestnanosť, krach obrovského množstva podnikov, ktoré budú na extrémne konkurenčnom európskom trhu nekonkurencieschopné. V čase prudkého pádu hodnoty ukrajinskej hrivny a extrémnych až tridsaťpercentných úrokoch v bankách, sa bude ukrajinská vláda masívne zadlžovať, aby nakúpila najmodernejšiu vojenskú techniku. Už dnes sú násilné odvody brancov na východný front veľmi nepopulárne a je veľmi pravdepodobné, že Ukrajinu čaká ešte jedna revolúcia. V tomto prípade sa však – s najväčšou pravdepodobnosťou – jej nasmerovanie nášmu mediálnemu mainstreamu páčiť nebude.

Takýto obraz o Ukrajine sa dá pomerne jednoducho zostaviť z množstva verejne dostupných webových spravodajských stránok a som presvedčený, že je podstatne objektívnejší, než ho predostierajú naše mienkotvorné médiá. A na jeho formovaní sa v žiadanom prípade nepodieľali ruské spravodajské služby ani nič podobné.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 9 – 10/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
10. marec 2015, 11:07

Skoda reci o nasich mediach a o tom, co stvaraju v suvislosti s Ukrajinou. Asi nas maju za hlupakov, alebo to vyplyva zo zufalosti, ze pouzivaju technologie United Fruit Company v Latinskej amerike. Trochu sirsi pohlad na problematiku ponuka britsky rusista a politolog Richard Sakwa.

http://www.novarepublika.cz/2015/03/britsky-vedec-politika-eu-na-ukrajine.html

Obrázok používateľa Milan Antal
#2
Milan Antal
10. marec 2015, 21:31

Pokrivený mediálny obraz udalostí silne brzdí mierový proces na Ukrajine. Pretože obidve strany si nedôverujú. Skutočným majstrom v klamaní a až trápnom dezinformovaní je ukrajinská moc, čo naposledy predviedla pri popieraní toho, žeby vôbec nejaký debaľcevský kotol existoval a boli aj nejaké straty.

A do toho ešte vstupujú zdeformované medzinárodné inštitúcie, ako je aj OBSE. Ak si aj obidve strany nedôverujú, dôveryhodnou by mala byť v rámci informácií v rámci prímeria táto organizácia a jej informácie aby sa dali brať ako dôveryhodné. Je však zrejmé, že táto organizácia je jednostranná, zaujatá voči povstalcom. To však znehodnocuje mierový proces, pretože jej informácie nemusia byť dôveryhodné a neradno sa ich držať, pretože by mohla povstalcov sprosto podraziť.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama