Reklama
Reklama

Ukrajinský pešiak na americkej šachovnici...

Počet zobrazení: 1722

Bol to utešený pohľad.

Wolodymyr Zelenskij, bývalý herec a toho času ukrajinský prezident, si v týchto dňoch odskočil na demarkačnú líniu „jeho“ armády v dotyku s obrancami Luhanska a Donbasu na východe štátu. Kamery ho snímali, ako sa brodí zablateným zákopom v plnej poľnej, asi americkej značky, a v nebojácnom bojovom nasadení.

Už, už sa zdalo, že vydá rozkaz k útoku na úhlavného nepriateľa...

Ale to ešte v americkom scenári nebolo. Zatiaľ zrejme išlo iba o Bidenovu skúšku lakmusovým papierikom. Kým Ameriku proti covidu očkuje ,svet testuje stupňovaním americkej sily. A tak Wolodymyr tvrdil, že išiel medzi vojakov, aby sa namieste presvedčil o ich bojovej nálade a aby ich podporil v bojovej vytrvalosti – veď je hlavným veliteľom. No a potom hor sa späť do kyjevskej pracovne a čakať na pochvalný  telefonát z ďalekého, no jeho srdcu takého blízkeho Washingtonu, alebo aspoň z tamojšej US ambasády.

zelensky_v_zakope_843.jpg
Foto: president.gov.ua

Nuž naozaj dojímavá scéna, hodná jeho hereckej povesti.

Do zákopu si zvykol odskočiť aj jeho predchodca Petro Porošenko, čokoládový oligarcha, a, pravdu povediac, ten pôsobil oveľa militantnejšie , lebo ide o fyzicky zdatného muža . Ach, ako veľmi sa podobá na Iľju Muromca. Ale kým Porošenko pred vstupom do politiky vymýšľal recepty na najchutnejšiu čokoládu - pamätám si, že v bratislavskom Tescu ju pre výnimočnú „kvalitu“ vkladali až na spodné priečky regálov, aby kupujúci musel s námahou po nej siahnuť a tak si vylepšiť deň – Wolodymyr má oproti Porošenkovi jednu veľkú prednosť a neprekonateľnú výhodu.

Tou je jeho herecká minulosť.

Ako vieme, herectvo je jednou z najlepších výbav vstupu do politiky. /Len si spomeňme napr. na takého Ronalda Reagana – zo slabučkého hollywoodskeho herca to dotiahol až do Bieleho domu/. Ak totiž akýkoľvek, aj podpriemerný herec dokáže zahrať úlohu odvážneho politika – a podobné seriály boli a sú aj na Ukrajine veľmi obľúbené – , s divákmi sa stane zázračná vec: takému chlapíkovi jednoducho uveria. A navyše pozor: Wolodymyr bol na tamojšie pomery hereckou superstar, v najsledovanejšom seriáli televízie 1plus1 hral učiteľa dejepisu, ktorý sa riadením osudu stane prezidentom. Prečo by muž s nevýraznou, až chlapčensky pôsobivou tváričkou nemohol zahrať politika aj v skutočnosti a nie len v telke. A tak milióny tých roztopašných Ukrajincov – najmä mladších, teda generácia, ktorá uzrela svetlo sveta až po rozpade Sovietskeho zväzu – vsadili pred dvoma rokmi práve na tento umelecký výkvet národnej hrdosti. Napokon, nie je to vôbec zložité: aby ste sa dokázali prevteliť z hereckej postavy do skutočnej, ponúka sa recept aj z iných krajín. Postavíte sa na pódium, najlepšie na námestí a vykrikujete v šialenom tranze slogany bez ladu a skladu. V prípade Zelenského išlo o niečo podobné, ale o oveľa vážnejšie. Najskôr sám uveril, že to, čo hrá na obrazovke, sa môže premeniť na skutočnosť.

Aká to reklama, Bože môj, a zadarmo.

Lebo tie mladé masy pred obrazovkou,či na „fasabúku“, „youtube“, slovom a najmä obrazom v smartfónoch sa nad jeho grimasami zabávali do popuku.

A tak sa aj čokoládový cár musel pred jeho talentom skloniť a líže si laby doteraz.

Lenže, ak sa spočiatku zdalo, že Zelenskij sa bude k Rusku, ale aj k Rusom žijúcim aj na východe Ukrajiny správať zodpovednejšie – treba dodať, že na jeho herecké grimasy dosť naleteli aj v Kremli – po nástupe starého „demokrata“ Joea Bidena do Bieleho domu sa pomery razom zmenili.

Aj Wolodymyr uveril Bidenovmu heslu, že America is back – Amerika je späť a že je znovu pripravená viesť svet... Po tomto nafúknutom reklamnom slogane nasledoval spupný výrok Bidena pre televíziu ABC na adresu Vladimíra Putina, ktorého označil za „killera“. Krátko nato sa objavila nenápadná správička, že do Odesy priplávala americká vojnová loď s nákladom vojenskej techniky a výbavy pre ukrajinskú armádu. Zároveň sa začali hromadiť správy o americkej vojenskej aktivite v širokom pásme regiónu od Čierneho mora až po Baltik, jasné, že pod značkou NATO /aby sa tomu dodal akože punc výraznej dôležitosti a transatlantickej vernosti/ a netrvalo dlho a bývalý herec si obliekol novučičkú uniformu /ktovie, akú má hodnosť/ a na poslednú chvíľu si nasadil prilbu a nepriestrelnú vestu a poď ho do zákopu.

Ešte pred touto jeho komandírovkou sa mihli dve drobnučké správičky z oblasti. Nejaký ostreľovač – čo je veľmi v móde – odstrelil na diaľku za demarkačnou líniou akéhosi starčeka, ktorý si odskočil nazbierať trochu dreva do piecky. A o pár hodín neskôr možno ten istý alebo iný ostreľovač zasa smrteľne zasiahol päťročného chlapčeka, aby reč nestála... Ale to už bolo vo chvíli, keď sa zvýšili počty ukrajinských vojakov posmelených výrokmi Joea Bidena, ukrajinskou propagandou a ešte predtým prerušením vysielania ruských televíznych kanálov...

No a na všetky tieto kroky Rusko reagovalo. A dovolilo si takú „drzosť“, že na vlastnom území navŕšilo počty svojich vojakov, čo sa nezaobišlo ani bez pohybu vojenských vozidiel... To vyvolalo šok tak v Kyjeve, no najmä vo Washingtone a zrkadlovým odrazom v Monse pri Bruseli, kde šéf NATO Stoltenberg žiaril od šťastia. A na adresu Ruska sa začali ozývať hlasy o netransparentnosti, o znepokojení či hlbokom znepokojení, ako tá povestná povinná jazda verných.

A potom sa v amerických médiách znovu, a už po koľký raz, objavilo meno iného Bidena.

Huntera!

To je ten podarený synáčik súčasného prezidenta, ktorému práve vyšla knižka. A netreba sa ani veľmi čudovať, že v nej pekne krásne v šľapajach svojho nadovšetko milovaného otecka sa napr. takto vyjadruje o ruskom prezidentovi: „Fuck you to Putin.“ Poviete si, čo otca a jeho syna tak žerie na Vladimirovi Vladimirovičovi? Celé pozadie je, pravdaže, utajené, ale možno tipovať, že Hunter má dojem, akoby ten jeho „preslávený“ ropný biznis na Ukrajine, kde fungoval ako člen správnej rady podarenej firmy Burisma, prekazil práve Putin. /Inak aj z toho vidno, že v Amerike sa už doláre zarobiť nedajú/.

Ale veď to tak nebolo.

Predsa Hunterove biznis ťahy /ktoré teraz, mimochodom a pod tlakom časti médií, formálne vyšetrujú aj americké úrady/ sa skončili vo chvíli, keď ho začal vyšetrovať bývalý generálny prokurátor Ukrajiny. /Synáčik sa sťažoval ockovi, vtedy bol Joe Obamov viceprezident/. Vraj ten zlý a neprajný ujo mu robí zle nedobre. A udiala sa tá povestná scéna: Joe zdvihol telefón, zavolal Porošenkovi a pohrozil, že ak do šiestich hodín generálneho prokurátora neodvolá, stopne americkú vojenskú pomoc ukrajinskej armáde.

Toho Baracka je hodné tiež trochu pripomenúť. Aby sme nezabudli: zvrhnutie zákonne zvoleného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča sa odohralo práve v čase Obamovho úradovania. A akási pani Nullandová, námestníčka tej známej pani ministerky zahraničia Hillary Clintonovej neskôr v Kongrese vyjavila, že ukrajinská opozícia, pripravujúca ďalšiu farebnú revolúciu, dostala od americkej vlády okolo päť miliárd dolárov...!

Jednému sa to ani „veriť“ nechce...

Ale peniaze a podpora a dokonca s priamou účasťou amerického ambasádora na kyjevskom námestí Majdan dokázali zázrak. Prezidenta zvrhli, lenže dielo skazy nedokázali celkom odhadnúť a ani zvládnuť. Zasiahol Putin, či sa im to páčilo alebo nie. A vieme, čo nasledovalo. Krym sa nedostal do amerických rúk, nevyrástla tam žiadna americká vojenská základňa, ale skončil po referende tam, kam patril odjakživa. Stal sa súčasťou Ruska. A Luhansk a Donbas majú vlastné vlády.

Do americkej šachovnice vymyslenej už dosť dávno Zbigniewom Brzezinskim zasiahol nečakane a vlastným ťahom nevítaný hráč.

Putin.

Nie je na škodu pripomenúť v tejto súvislosti toho veľkého politologického guru, ktorý je už na onom svete. Práve jeho dielko pod názvom The Grand Chessboard /Veľká šachovnica a so zvláštnym podtitulom K čomu zaväzuje Ameriku jej globálna prevaha/ je dobré si aspoň trochu osviežiť v pamäti. Zbig, pôvodom Poliak a ideologicky zúrivý antikomunista, nezabudol a, preboha, ani zabudnúť nemohol, práve na Ukrajinu. A knihu, vraj ako pomôcku na vytvorenie zajtrajšieho sveta, venoval svojim študentom. V nej celá jedna kapitola patrí práve Ukrajine. Keď už Sovietsky zväz ležal v troskách, prvou úlohou bolo zamedziť čo aj miernemu pozdvihnutiu oslabeného Ruska /Obama tvrdil, že Rusko je už iba regionálnou mocnosťou/, chrbtici bývalého zväzu. Teda Rusko doraziť úplne, až tak, aby zmizlo z dejín... A Ukrajina sa mala stať predmostím tohto projektu. A tak Zbigowi žiaci – aj Obama, Hillary či Bill alebo Albrigtová, no a, pravdaže, aj Biden, ten napísal iba pár nesúvislých článkov vydávajúcich sa za eseje, najmä Brezinského knihu Veľká šachovnica považovali a aj považujú, vidno to na Bidenovi – za príručku, návod, rukoväť na oživenie teraz už upadajúcej svetovej americkej moci.

No a do tohto projektu nasadili aj pešiaka Wolodymyra Zelenského.

Ten má poslúžiť ako postavou drobnučká , no dostatočne zúrivá figúrka v zabrzdení, ba až v zastavení Ruska ako nového a veľkého globálneho hráča na svetovej scéne... No a tento, na prvý pohľad taký čudný chlapík ,si zrejme myslí, že najlepšou cestou ako nástup Ruska spomaliť – on to nazýva  „ruskou“ agresiou – je prijatie Ukrajiny do NATO...

A to hovorí muž, ktorý bol, aspoň v seriáli, učiteľom histórie...

Mňa na tomto hercovi prezidentovi trápi v tejto súvislosti ešte jedna vecička: dosť často hovorí aj po rusky.

Prečo?

Jeho ukrajinčina vraj trošku kríva...

Nuž neviem, ťažko sa dá v ňom vyznať.

Je totiž veľmi dobre možné, že aj to iba hrá...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama