Reklama
Reklama

Umenie ľudskej znášanlivosti

Počet zobrazení: 1342
Aby sme sa nejako vyznali v mase nezrovnalostí, ktorú nazývame ľudský život, musíme prekročiť náš rozum. Je potrebné urobiť to vedecky, pomaly, praxou a musíme vylúčiť každú poveru. Budovať na rozume, nasledovať ho až tam, kam nás najďalej dovedie. Keď nebudeme stačiť, sám nám ukáže cestu k vyššiemu bodu...
                                                                                                                                                         VIVÉKÁNANDA SWAMI
 

eva_siskova.jpgVšeobecne sa hovorí, že človek je tvor spoločenský. Od svojho začiatku žil a pracoval v určitej spoločenskej atmosfére a toto postavenie sa cez stáročia nezmenilo. Dá sa povedať, že v každej dobe vznikajú medzi jej členmi rôzne vzťahy. Pozitívne, priateľské a stimulujúce, ktoré priaznivo pôsobia na jedinca i kolektívy, môžu byť aj indiferentné, neutrálne, niekedy až devastujúce. Ide o to, či ľudia majú určitý vzťah, či sa v práci podporujú... Avšak je aj iná skupina vzťahov, ktoré nazývame antagonistické, charakterizované určitou neznášanlivosťou, napätím a negatívnym pôsobením. Vznikajú z ľudského egoizmu, z nedostatku kultúry, zlej výchovy jedinca alebo skupín a končia až  nepriateľstvom. O ľudskej znášanlivosti nazývanej i tolerancia malo by sa stále hovoriť a diskutovať, učiť už deti v mladosti k tejto hodnote, lebo aj potomkovia z neznášanlivého prostredia sú schopní produkovať v ďalšom živote túto negatívnu vlastnosť.

Pri hľadaní pravdy a uznania svojich názorov nemožno ľudí s odlišnými názormi pokladať za nepriateľov, ale za spojencov.

V pozadí aktivít a vzťahov je človek presiaknutý určitou kultúrou, určitým vzdelaním a mravnou výbavou. Kultúrny, vzdelaný a citlivý človek dáva prednosť vecnému dialógu a nesnaží sa za každú cenu mať vlastnú pravdu, neznižuje osobnú dôstojnosť nositeľov iného názoru a nezamieňa si dialóg s monológom. Množstvo slov a mnohokrát aj hrubých, nikdy nenahradí silu argumentov a nezníži hodnotu názorov oponenta. Kultúrny, vzdelaný, skúsený, uvažujúci a dobre vychovaný človek so zmyslom pre korektnosť sa nikdy nestráca v ozubených kolesách nenávisti, závisti, nepochopenia a neznášanlivosti.

Ľudstvo v 21. storočí stojí pred mnohými problémami. Filozofia a jej časť  etika podporujú a propagujú dobro. Tieto hodnoty by mali byť večné. Hodnoty ako spravodlivosť, zodpovednosť, sloboda, česť, dôstojnosť, statočnosť ostávajú stále na programe ľudskej spoločnosti. Stretávame sa s mnohými nežiaducimi činmi. Uvedomujeme si deficit morálky, nedostatok slušnosti, nové spôsoby arogancie z pohľadu sily a moci... Túžime po morálke, náprave aktuálnych nedostatkov. Existujú obavy, ako sú nekontrolovateľný rast populácie vo svete v málo vyvinutých krajinách, znečisťovanie ovzdušia, drancovanie pralesov, informačná preťaženosť a mnoho javov, ktorým ani dobre nerozumieme. Na jednej strane vstupujeme do kozmu a na druhej zomierajú ľudia od hladu. Ukazuje sa, že na prvom mieste sú záujmy ekonomické, a vojenské. Vždy sa to natiahne na nejakú filozofiu. Veľa počúvame o demokracii. V tomto zamotanom svete mocenských záujmov podriaďuje sa celá spoločnosť niekoľkým jednotlivcom... Vypracúvajú sa až družicové systémy na hviezdne a atómové vojny. Napríklad „Milstar“ – jed určený na používanie a riadenie atómovej vojny z vesmíru a pod. Obyčajný človek len dúfa, že sa tieto hrozby nezrealizujú. Je možno šťastím, že všetkému nerozumieme, alebo to nepoznáme. A v tomto marazme si ani neuvedomuje a bojujeme o zlepšenie činnosti v zdravotníctve, o lepšiu diagnostiku, o liečbu, ako  aj o zníženie ľudského utrpenia. Na každom kroku je potrebné sa aktivizovať. V tomto môže veľmi pomôcť aj skromná každodenná práca nás, jednotlivcov.

Ukazuje sa, že neexistuje ľudská činnosť ,v ktorej by sa neobjavovali napätia a spory. Bezkonfliktovosť je iba tam, kde sú jedinci voči sebe ľahostajní a kde sa možno ani nepoznajú. Zamyslenie sa nad znášanlivosťou, dialógmi i spoločenskými a osobnými zámermi je potrebné v každej dobe, pretože v každej spoločenskej atmosfére sa rozhoduje o pokroku alebo stagnácii a o tendenciách správania i o menších alebo väčších sporoch.

Z prebiehajúceho času nemôžeme vystúpiť ani ho zastaviť a nesieme si jeho náboj, slávu, radosti, ale i nedostatky, ktoré musíme riešiť.

Naša cesta nemôže byť vydláždená iba úspechmi, ale i namáhavým hľadaním a rôznymi omylmi. Tie v nás umocňujú ďalšiu silu pre činorodú prácu a každodenné i keď drobné úspechy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama