Reklama
Reklama

Úskalia politiky lacnej pracovnej sily

Počet zobrazení: 3901

Mzdy tvoria rozhodujúcu zložku nákladov práce (a tým i celkových nákladov výrobkov a služieb). Národná mzdová hladina preto v podstatnom rozsahu rozhoduje o konkurenčnej pozícii členskej krajiny na integrovanom trhu EÚ. Mzdová úroveň musí byť zladená s vývojom produktivity práce a celkovou ekonomickou úrovňou krajiny. Na tvorbu ceny práce na trhu má vplyv i mzdová politika veľkých podnikov, ktoré sú súčasťou nadnárodných spoločností, a obmedzené zdroje verejných rozpočtov na platy zamestnancov rozpočtovej sféry.

Ak je v súčasnosti nízka cena práce považovaná za jeden z hlavných plusov Slovenska, po jej raste sa podľa analytikov stane stále vysoké odvodové zaťaženie hlavným mínusom a brzdou konkurencieschopnosti Slovenska. Výrazným limitom rastu zamestnanosti je však nielen relatívne vysoké odvodové zaťaženie, ale i malá diferenciácia medzi sociálnymi a pracovnými príjmami. Nízky rozdiel medzi sociálnymi a pracovnými príjmami nevytvára dostatočnú motiváciu na vyhľadávanie zamestnania a znižuje sa tak i konkurenčnosť na trhu práce. Súčasný trh práce je charakteristický nielen nedostatkom platenej práce, ale i koncentráciou nezamestnanosti do určitých sociálnych kategórií. V tejto situácii je celkom logické, že tlak na zvyšovanie ceny práce je nižší a prioritou sa stáva skôr tvorba nových pracovných miest s nízkymi mzdovými nákladmi. Ale na druhej strane je logické, že mzdový rast bude stimulovať súkromnú spotrebu, ktorá tak vyšle silnejšie impulzy pre celkovú hospodársku konjunktúru.

Prístup k platenej práci je však pre nezanedbateľnú časť populácie uzatvorený a to u nich subjektívne racionalizuje a legitimizuje i iné príjmy. Štrukturálne charakteristiky tejto pracovnej sily potom celkom logicky vyúsťujú do zvyšovania rôznych nelegálnych ekonomických činností a rozširujú predpoklady pre ich sociálnu nápodobu a masové rozšírenie. Nízke mzdy a platy zvyšujú riziko, že títo ľudia si začnú zarábať na čierno a budú sa zapájať do tieňovej ekonomiky. Štát síce ušetrí na mzdách, ale dostane menej na daniach.

Nízke mzdy, lacná pracovná sila znamenajú i nízku životnú úroveň, obmedzenú kúpyschopnosť, zníženú konkurencieschopnosť tejto pracovnej sily a tým i negatívne účinky na perspektívne prilákanie zahraničného kapitálu, ktorý sa bude čoraz viac orientovať na hľadanie vysokokvalifikovaných pracovných síl. Nízka cena práce tu prestáva byť komparatívnou výhodou a stáva sa, naopak, brzdou ďalšieho napredovania. Nezvratný trend k inovácii a moderným technológiám si zákonite vynúti zmenu i v kvalite pracovnej sily. Preto zvyšovanie kvalifikácie sa v týchto podmienkach stáva celoživotným programom človeka v modernej spoločnosti. Výrazne uľahčuje pracujúcim uplatnenie na trhu práce.

   V celom kontexte trvalého tlaku na zvyšovanie konkurencieschopnosti si však musíme uvedomiť, že dlhodobá politika lacnej pracovnej sily je sociálne a nakoniec i politicky riskantná a neudržateľná, pretože lacná pracovná sila obmedzuje nutnú náhradu živej práce prácou zhmotnenou, negatívne deformuje výrobnú štruktúru a môže viesť k trvalejšiemu technickému zaostávaniu vedúcemu k poklesu konkurenčnej schopnosti. Cenová konkurencia, ktorá je založená len na nízkych mzdách, zvyšuje ekonomickú rigiditu, pretože podporuje zaostalú štruktúru výroby. V trhovom prostredí môže stratégia nízkych miezd, ktorá má zachovať ziskovosť stále zastaranejšieho technologického zariadenia, priniesť len dočasnú výhodu. Často býva táto politika predmetom obvinenia z tzv. sociálneho dumpingu. Väčšinou sa za sociálny dumping považuje také konanie, kedy vývozca ťaží z umelo udržovanej nízkej ceny práce (čerpá konkurenčnú výhodu nižších nákladov). Nižšia úroveň nákladov práce je však v našich podmienkach ovplyvnená odlišným historickým a ekonomickým vývojom, nižšou produktivitou práce, vysokou mierou nezamestnanosti, kvalifikačným potenciálom pracovnej sily, mierou nelegálneho zamestnávania, atď. Preto túto skutočnosť nie je možné považovať za sociálny dumping, ale skôr za špecifickú krátkodobú výhodu, ktorá sa však veľmi ľahko môže zmeniť na hendikep.   

Dlhodobejšie pokračovanie politiky lacnej pracovnej sily tak musí počítať s nasledujúcimi rizikami:

     -   dáva účastníkom trhu falošné signály
     -   konzervuje zastaranú technologickou základňu,
     -   orientuje podnikateľský sektor na nekvalifikovanú jednoduchú prácu, ktorú vo vyspelých krajinách vykonáva
         moderné technické zariadenie,
     -  vedie k zahraničným investíciám do jednoduchých (montážnych) výrob, k narastajúcej dekvalifikácii, ktorá
         bude brzdiť rast technického rozvoja a tým i produktivity práce,
     -  vedie k nízkemu spotrebiteľskému dopytu (kúpyschopnosti určitých populačných segmentov) na domácom trhu,
     -  zvyšuje mzdovú motiváciu pre migráciu slovenských občanov za prácou do zahraničia.

Ak chceme naozaj obstáť v tejto zostrujúcej sa konkurenčnej súťaži, nemôžeme dlhodobo súťažiť len nízkymi mzdami, resp. nízkymi daňami (odvodmi). Rozhodujúce bude nasmerovanie Slovenska k poznatkovo-založenej ekonomike smerom k tzv. knowledge economy, investíciami do ľudského potenciálu, vzdelania, vedy, výskumu a znalostného kapitálu. Inými slovami, je potrebné investovať viac do ľudského potenciálu, vzdelania, vedy a výskumu.

Autor je sociológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama