Ústredné oslavy oslobodenia nad Liptovským Mikulášom

Počet zobrazení: 5190

Vojenský cintorín nad Liptovským Mikulášom leží na vrchole výšiny Háj. K ústrednému obelisku s hviezdou vedú stovky schodov,  preto hore netušíte, čo sa deje na parkovisku pri päte širokého schodiska. Tí dole vďaka veľkorozmernej obrazovky a ozvučeniu ako-tak mohli sledovať pietny akt. Ale jeho začatie sa akosi v sobotu 8. mája predobedom pozdržalo.

04_vojensky_cintorin_v_haji_j_600x450.jpg
Vojenský cintorín v Háji je miestom posledného odpočinku 1 386 príslušníkov Prvého čs. armádneho zboru,
ktorí padli v bojoch o Liptovský Mikuláš na jar 1945.  

Najvýhodnejšie miesto zaujali odbojári z Košíc, ktorí sem dorazili zrejme prví, veď ich autobus štartoval už o piatej ráno. Vedľa stojacich novinárov zásobovali cukríkmi proti kašľu, lebo rána sú tam chladné... Za odmenu si mohli „on live“ vypočuť rozhovory pre médiá s politikmi, ktorých si potom tiež rad-radom požičiavali.

Vážení hostia stepovali
 

Vedľa postávala skupinka poslancov. Vari až na podpredsedníčku parlamentu za OĽaNO Eriku Jurinovú boli všetci zo Smeru. (Situácia sa zopakovala na druhý deň na Slavíne, kde okrem smerákov boli iba Jozef Mikloško za KDH a pre voľbu šéfa NKÚ vtedy celoštátne hľadaný Štefan Kuffa za OĽaNO.)  Na hodinky nervózne pozerali viacerí ministri, župani Juraj Blanár a Pavol Frešo.

Zavítali sem tiež veľvyslanci z troch desiatok štátov na čele Líviou Klausovou, ktorá sa nám neskôr na recepcii v hoteli Jánošík priznala, že stihla zaniesť kyticu na hrob svojich rodičov v neďalekej obci Bobrovec. V záplave kvetov sa v Háji objavili vence aj takých pre nás exotických krajín, ako je Egypt, Vietnam či Irak.

Na čas stihol prísť aj premiér Robert Fico, na polceste z osláv konca druhej svetovej vojny v Gdansku do Moskvy. Ľudia spontánne tlieskali aj bývalému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý sa s nimi žoviálne rozprával. Privilegované miesto na stoličkách zaujali veteráni druhej svetovej vojny (neskôr jedenástim z nich udelil minister obrany Martin Glváč pamätné medaily).

Hore nastala akási pauza, ktorú prerušil až mikulášsky primátor Ján Blcháč so zlatou reťazou. Náhle sa rozbehol dole schodišťom. Dostal hlásenie, že... Mimochodom, je to už našťastie iný richtár ako pred rokom, keď Alexander Slafkovský zakázal účasť vojenského pridelenca Ruskej federácie na oslavách oslobodenia mesta aj príslušníkmi Červenej armády. Jesenné komunálne voľby ho poslali do histórie. Hádam už definitívne. Nový ruský veľvyslanec Alexej Fedotov tak bez obáv mohol tentoraz priniesť veniec.

14_vence_od_troch_desiatok_velvyslancov._450x600.jpgVence od troch desiatok veľvyslancov.

Niečo sa konečne deje
 

Zdola sa ozval piskot. Neklamný dôkaz, že sa blíži hlava štátu na svojej polceste z východu do Bratislavy. Andrej Kiska postupne zapaľoval sviečky na vojenských cintorínoch v Duklianskom priesmyku, Svidníku, Zvolene, Štúrove a na Slavíne. Oslava s preletom stíhačiek nad pomníkom sa môže začať...

V príhovore na Háji prezident okrem iného povedal: „Milióny ľudí, ktorí sa pred 70 rokmi po strašnom utrpení a naprieč celou Európou tešili z konca vojny, by od nás pri takomto výročí určite očakávali, že nielen oslávime víťazstvo a mier. Ale že budeme pozorní ku všetkému, čo môže pripomínať príčiny tejto vojny, všetkých jej krutostí a že ich budeme pravdivo pomenúvať. Aby sa ich minulosť nestala našou budúcnosťou.“

Prezident vynechal pasáže z piatkového televízneho prejavu, ktoré by mohli vyvolať negatívne reakcie odbojárov a ich nasledovníkov, a tak sa nad Liptovským Mikulášom dočkal potlesku, hoci dosť vlažného. Ale aj to je pokrok. Ešte dve-tri takéto výročia a možno sa už naučí, čo a pred kým treba hovoriť. Keď prezident Kiska schádzal dole schodmi, už sme piskot nepočuli.

Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini z terasy pomníka z travertína okrem iného vyhlásil: „Výročie je pre nás príležitosťou zamyslieť sa nad vlastnými dejinami. Nie sme zodpovední za konanie politikov v druhej svetovej vojne, ale sme zodpovední za to, aký postoj k tomu zaujmeme... Roky sa živila predstava, že sa malý slovenský národ nemá čo zapájať do dejinných svetových udalostí, ale práve Slovenské národné povstanie bolo dôkazom, ktorý vniesol pocit, že dokážeme vziať zodpovednosť do vlastných rúk.“

Potom vystúpil Robert Fico: „Pripadá mi zvláštne a nedôstojné, že sa z témy 70. výročia konca druhej svetovej vojny stala politická téma. Nemiešajte účelovo minulosť a súčasnosť, nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože jednoducho nemôžu obstáť vo svetle historických faktov... Privítal som iniciatívu pána prezidenta – poďme zapáliť na každý hrob padlého vojaka na Slovensku symbolicky jednu sviečku. Ja však považujem za správne, aby sme položili kyticu kvetov aj tam, kde obete boli najväčšie – na Hrob neznámeho vojaka v Moskve. V mene celej Slovenskej republiky to aj urobím.“

Za to si premiér vyslúžil potlesk tisícok ľudí, ktorí sa na oslavách zúčastnili. Prejav mal aj primátor Ján Blcháč a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár.
 

Nie náhodou práve v Liptove
 

Celoslovenské oslavy porážky fašizmu a skončenia druhej svetovej vojny v Európe sa uskutočnili v Liptovskom Mikuláši po piatich rokoch druhý raz. Prečo práve tam? Vzhľadom na to, že v Liptove prebiehali druhé najtuhšie boje s účasťou príslušníkov Prvého česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR, ktorí tu majú najväčší cintorín – na Háji ich leží 1 368. Dodatočne po roku 1985 tu pochovali ich spolubojovníka, dlhoročného ministra národnej armády Martina Dzúra pochádzajúceho z neďalekého Ploštína.

Celkovo v 62-dňových bojoch hrdinsky zahynulo 4 563 vojakov osloboditeľov, telesné pozostatky Červenoarmejcov však po exhumácii pochovali v roku 1946 na vŕšku Bôrik nad Žilinou spolu s ostatnými sovietskymi vojakmi, ktorí položili svoje životy pri oslobodzovaní severného Slovenska (zo Žiliny vyhnali posledných nemeckých okupantov až 30. apríla 1945).

01_z_vyvyseniny_haj_je_liptovsky_mikulas_naozaj_ako_na_dlani._600x427.jpg
Z vyvýšeniny Háj je Liptovský Mikuláš naozaj ako na dlani. Počas bojov o mesto sa tu niekoľkokrát menili
pozície vojenských síl.

Háj a Nicovô vyzerajú z Liptovského Mikuláša iba ako dva nenápadné spojené vŕšky, ale z hora sa ponúka dramatický pohľad na celé mesto, Liptovskú Maru, zasnežené Západné i Nízke Tatry, majestátny Choč. Vlastne celú Liptovskú kotlinu máte ako na dlani. S troma delostreleckými batériami by ste kontrolovali každý pohyb v okrese. Preto sa netreba čudovať, že o výšiny prebiehali urputné boje od 3. marca do 4. apríla 1945, jedenásťkrát zmenili svojho „vlastníka“.

Kopec Nicovô zažil vojnovú predohru. Druhého decembra 1944 tam havarovalo americké bojové lietadlo Liberator, ktoré zasiahli Nemci nad Považskou Bystricou počas letu zo základne v talianskej Pantanelle do Poľska. Siedmi pasažieri z desaťčlennej posádky postupne lietadlo opustili. Keď sa zrútilo nad Mikulášom, boli na palube ešte traja americkí letci. Nemeckí vojaci ich zranených odviezli do nemocnice v susednej Palúdzke. Odtiaľ sa s pomocou lekárov dostali k partizánom v Nízkych Tatrách.

Pietny areál na Háji, najväčší svojho druhu na území Slovenska, postavil Stredoslovenský kameňopriemysel, n. p., závod Liptovský Mikuláš, pod vedením bývalého príslušníka 53. práporu 6. taktickej skupiny Miloša Chrapčiaka. Sprístupnili ho verejnosti 9. mája 1961. Jeho autormi sú architekti Ladislav Bauer a Aladár Búzik. Monumentálnymi dielami dvoch súsoší pamätník dotvorili akademickí sochári, mikulášski rodáci Miroslav Ksandr (Prísaha) a Alfonz Groma (Oslobodenie).

Dole v meste pokračovali oslavy kultúrnym programom, v ktorom vystúpila aj Lúčnica. Vojaci predstavili verejnosti modernú bojovú techniku. V Liptovskej galérii P. M. Bohúňa otvorili pod záštitou predsedu vlády, mikulášskeho primátora a predsedu SZPB výstavu s názvom Dukla, Liptovský Mikuláš, Slavín venovanú 70. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny.

Sériu obrazov, sôch a ďalších výtvarných diel s tématikou oslobodenia od Ľudovíta Fullu, Jána Kulicha, Alexandra Trizuljaka, Martina Martinčeka, Oresta Dubaya, Ladislava Snopka, Kláry Patakiovej, Márie Medveckej, Ester M. Šimerovej, ale aj člena nášho Klubu Nového slova Milana Medúza uviedol kurátor Ladislav Skrak z Klubu výtvarných umelcov a teoretikov. Výstava potrvá do 23. mája 2015.

02_susosie_prisaha_od_miroslava_ksandra_600x516.jpgSúsošie Prísaha od Miroslava Ksandra víta tisíce návštevníkov.

03_clenovia_klubu_vojenskych_veteranov_z_banskej_bystrice_600x554.jpg
Členovia Klubu vojenských veteránov z Banskej Bystrice pod súsoším Os1obodenie od Alfonza Gromu.

05_televizia_aj_juhokorejska_delegacia_600x497.jpg
Slovenská televízia aj juhokórejská delegácia sú na oslavy pripravené.

06_veterani_vlavo_brigadny_general_jan_ilanovsky_600x502.jpg
Veteráni druhej svetovej vojny, vľavo brigádny generál Ján Iľanovský, ktorý bojoval na Dukle aj v Povstaní.

07_kosicanky_v_debate_s_exprezidentnom_ivanom_gasparovicom._600x447.jpg
Košičanky v družnej debate s exprezidentom Ivanom Gašparovičom.

08_caka_sa_na_toho_najvyssieho._600x450.jpg
Čaká sa na toho Najvyššieho...

09_primator_jan_blchac_a_jeho_zastupca_rudolf_urbanovic_600x450.jpg
Primátor Ján Blcháč a jeho zástupca Rudolf Urbanovič dostali správu, že už je tu...

10_prezident_andrej_kiska_na_polceste_medzi_duklou_a_slavinom._600x450.jpgPrezident Andrej Kiska na polceste medzi Duklou a Slavínom.

11_ludova_tvorivost_ich_hned_oznacila_za_svatu_trojicu._554x600.jpg
Ľudová tvorivosť ich hneď označila za „svätú trojicu“.

12_tlacova_beseda_v_terene_s_premierom._600x459.jpg
Tlačová beseda v teréne s premiérom.

13_premier_robert_fico_na_polceste_gdansk_-_moskva._600x528.jpg
Premiér Robert Fico na polceste Gdansk – Moskva.

15_herec_juraj_sarvas_otvara_vysatvu_600x437.jpg
Herec Juraj Sarvaš recituje verše Andreja Plávku na otvorení výstavy Dukla, Liptovský Mikuláš, Slavín
v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa.

16z_vernisaze_vystavy_vpredu_vpravo_predseda_szpb_pavol_seckar._600x482.jpg
Z vernisáže výstavy, vpredu vpravo predseda SZPB Pavol Sečkár.

Foto autor

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984