V Doľanoch, dedinke pod Karpatami...

Počet zobrazení: 8009

08a.domcek_v_dolanoch_a.jpg„V doline pod Karpatami, učupená medzi horami,
chalúpka moja rodná, najdrahšia, v okienku s muškátami.
Štedrú dlaň pán Boh otvoril, keď toto všetko tu stvoril,
Vinice, role, lúky a háje v krásny kút raja stvoril.

Ompitál je pekná dedina,
ľudia sú tam jedna rodina.
A Doľany?
Dedinka pod horami,
zdobená spevom, piesňami,
kde radosť, šťastie kvitne,
smútok z duše mizne..."

Doľansko-ompitálska hymna
V doline pod Karpatami

Len máloktorá slovenská obec sa môže pochváliť vlastnou hymnou. Doľany (do roku 1948 Ompitál), dedina, skôr malé mestečko v lone Malých Karpát, ju má. Pravdivosť slov doľanskej hymny potvrdia návštevníci, ale najmä domáci, ktorí sú na svoju obec patrične hrdí. A nielen to. Obec Doľany sa pýši aj bohatou históriou. Dala Slovensku viacero významných osobností. Na čelnom mieste v panteóne doľanských (ompitálskych) osobností stoja kňazi a literáti Juraj Fándly a Juraj Palkovič. V tomto roku si pripomíname 265 rokov od narodenia Fándlyho a 180 rokov od úmrtia Juraja Palkoviča. Obec však vychovala ešte viac osobností, ktoré prispeli k všeobecnému blahu.  

02_pohlad_na_dolansky_kostol_sv._katariny_alexandrijskej_vpravo_skola_za_kostolom_zacina_rozprestierat_arboretum.jpgPohľad na doľanský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, vpravo škola, za kostolom začína rozprestierať arborétum.

V lone Karpát uvelebená
 

Obec Doľany, ktorá má dnes čosi viac ako tisíc obyvateľov, leží na upätí Malých Karpát, v blízkosti Bratislavy, Trnavy ba aj Modry. Starobylosť obce je porovnateľná s najstaršími mestami na našom území. Prvá písomná zmienka o terajších Doľanoch, ako o poddanskej obci Ottenthal panstva Červený kameň, pochádza zo 14. storočia. Ottenthal, Ottovo údolie, prví osadníci boli Nemci, sa neskôr, s príchodom slovenských osadníkov v 16. storočí poslovenčil na Ompitál. V 17. storočí bol Ompitál už čulým trhovým mestečkom, ktoré malo svojho richtára, mestskú vežu ba aj obecnú pečať. Čas bežal, po roku 1948 obec získala nové meno, Doľany, ale genius loci tohto, na ľudí a tradície bohatého miesta, pretrval do dnešných dní.

Kto všetko prišiel do Doľan...
 

Obzrúc sa do minulosti a hľadiac na prítomnosť, nemožno sa vôbec čudovať, že  Doľanom sa vždy darilo a darí sa dodnes. Za prosperitou a dobrým vzhľadom obce nepochybne stojí schopné vedenie, žijú tu však aj šikovní obyvatelia, z ktorých mnohí nevidia len svoje materiálne statky, ale sú ochotní aj prispieť k všeobecnému a často aj nemateriálnemu blahu svojej obce. No to nie je všetko. Doľany majú celkom iste svojich ochrancov a orodovníkov priamo u Najvyššieho. V dávnych časoch totiž sem zavítal svätý Leonard, patrón sedliakov, dobytka, remeselníkov, šestonedieľok a väzňov. Podľa legendy, keď ho prenasledovali zbojníci, prešiel podzemnou chodbou z Francúzska až do Ompitálu. Na povrch zemský tu vyšiel z jaskyne, ktorá dodnes existuje pod Kostolom sv. Leonarda v blízkosti kostola doľanskej kalvárie. Hľa, v akých dávnych dobách sa už tunelovalo! Svätý Leonard nielenže prevzal obec do svojej ochrany, ale zanechal doľanským aj pamiatku. V jaskyni pod kostolom vyviera prameň, ktorého voda vraj pomáha pri liečbe kožných a očných ochorení. Atribúty sv. Leonarda sú síce vo všeobecnosti podkovy a putá, ale doľanský sv. Leonard drží na obecnej pečati v rukách celkom príhodne strapce hrozna. Tým sa dáva najavo, že svätec tu špeciálne dohliada aj na viničné hospodárstvo, keďže obec je koldokola ovinutá vencom viníc. Toľko doľanská legenda o svätom Leonardovi. Keď by sme chceli priniesť reálnejší pohľad na patrónstvo sv. Leonarda, musíme pripustiť, že úctu k svätcovi priniesli pravdepodobne nemeckí kolonisti v 15. storočí, v Nemecku sa tento svätec dodnes teší veľkej úcte.

05_palkovic_fandly.jpgDvojpomník Palkovičovi a Fándlymu od akademického sochára Čambála.

Dolu: Rodičovský dom Juraja Palkoviča s účastníkmi literárnej súťaže O cenu Slovenského učeného tovarišstva.


Sv. Leonard je len jedným z ochrancov obce. Ďalší z radu mocných nebeských sú sv. Katarína Alexandrijská, ktorej je zasvätený farský kostol, a svätý Sebastián, ktorého stánkom vrcholí doľanská kalvária. To všetko sú iste mocní zástancovia Doľan. Ale celkom určite na svojich z nebies dozerajú aj kňaz, spisovateľ a rodoľub Juraj Fándly (1750 – 1811) a kanonik, historik, 04_rodicovsky_dom_juraja_palkovica_narodneho_buditela_s_ucastnikmi.jpgmecén a prekladateľ Juraj Palkovič (1763 – 1835), ktorý preložil do bernolákovskej slovenčiny Bibliu. Obaja buditelia sa síce nenarodili v Ompitáli, ale tu vyrástli a po celý život cítili spolupatričnosť k svojej obci. Nakoniec, veď Fándly sa utiahol do Ompitálu na odpočinok. Sám toto svoje rozhodnutie charakterizuje slovami: Kde som mal za mladu radost, v temto míste radostném tam som sa na starost usadzil, k pokoju poslednému. A naozaj, náš buditeľ našiel v Ompitáli nielen pokoj zaživa, ale aj ten posledný. V roku 1811 tu zomiera a je pochovaný na miestnom cintoríne. Pri príležitosti 200. výročia narodenia mu Spolok sv. Vojtecha z Trnavy postavil na hrobe pomník, o miesto posledného odpočinku Fándlyho sa miestni doteraz vzorne starajú.

V Doľanoch sú dodnes zachované domy, v ktorých Fándly a Palkovič žili. Na námestíčku pred farským kostolom majú obaja národovci pôsobivý dvojpomník od akademického sochára Čambála. Zo spojených kamenných pylónov vystupujú profily oboch dejateľov, naznačuje sa, že obaja vyrástli zo spoločného národného kmeňa a mali spoločné životné ciele.

03_fandlyho_pomnik.jpg06_pomnikfandlyho_sa_miestni_doteraz.jpg

Fándlyho pomník na doľanskom cintoríne, o ktorý sa miestni doteraz starajú.


Pomník Juraja Fándlyho oproti Obecnému úradu Doľany.


Z Ompitála pochádza aj výtvarník Konštantín Várdai (1856 – 1936). Várdai študoval na Uhorskej kráľovskej štátnej škole pre učiteľov kreslenia. Celý život pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Zaslúžil sa o to, že kreslenie sa začalo vyučovať ako učebný predmet na stredných a vysokých školách. Na svoju rodnú obec Várdai nezabudol, ba po smrti manželky v Ompitáli hľadal a pravdepodobne aj tu našiel pokoj duše. Koncom 19. storočia dal na jednom z obecných vŕškov postaviť impozantnú kalváriu, ktorú sám navrhol. Ba namaľoval aj obrazy v kaplnkách Kostola sv. Sebastiána, ktorý doľanskú kalváriu ukončuje a doslova korunuje. Várdai projektoval aj kaplnku v blízkej Častej. 

Z novšej histórie, z Ompitálu-Doľan pochádzajú aj viacerí katolícki kňazi. Z nich sa vynímajú najmä misionári Štefan Zloch (1910 – 1992), pôsobil v Číne a Japonsku, a Vincent Lechovič (1922 – 1995), ktorý bol aktívny na ostrove Timor.

07.dolanska_kalvaria_s_ucastnikmi_iterarnej_sutaze_o_cenu_slovenskeho_uceneho_tovarisstvaa.jpgV polovici mája tohto roku do Dolian zavítali aj ocenení XVII. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže O cenu Slovenského učeného tovarišstva a zástupcovia trnavského literárneho klubu Bernolák. Na obecnom úrade ich pod slovenskou zástavou a doľansko-ompitálskou hymnou srdečne privítali zástupkyňa starostu, doktorka Ida Konopová a Mgr. Stanislava Oravcová, iniciátorka a garant všetkých kultúrnych akcií v Doľanoch. Obe literátov sprevádzali nielen po pamätihodnostiach svojej obce, ale tiež preukázali tradičnú doľanskú pohostinnosť a žičlivosť.

Doľanská kalvária.

Cez Doľany vedú chodníčky a chodníky ... a k tomu ešte aké!
 

Doľany sú podhorská obec, vyznačené turistické trasy sa ťahajú nielen nad dedinou, ale  dva turistické chodníky ju aj priamo križujú. Čo je však ešte pozoruhodnejšie, Doľany patria k tým nemnohým slovenským obciam, cez ktoré priamo prechádza turisticko-náučný chodník. Ten doľanský má desať zastavení, z nich až tri sú národnými kultúrnymi pamiatkami: dom Juraja Fándlyho, dom Juraja Palkoviča a Kostol sv. Leonarda zo 14. storočia. Turisticko-náučný chodník sa začína pred obecným úradom pri pomníku Juraja Fándlyho, ktorý dala postaviť v roku 1926 Matica slovenská. Ďalšími zástavkami sú napr. mestská veža z roku 1598 postavená priamo nad tečúcim potokom, socha Jána Nepomuckého pred farou z konca 19. storočia, Kostol sv. Kataríny, spomínaný dvojpomník Fándlyho a Palkoviča, kalvária, Kaplnka sv. Urbana pod vinohradmi a ďalšie.

arboretum_4.jpgTuristicko-náučný chodník sa sčasti vinie aj cez doľanské arborétum, obrázok vpravo. To sa začína pri farskom kostole, ťahá sa krajom historického cintorína, kde odpočíva aj Juraj Fándly, a cez kalváriu ďalej.

Apropos, doľanské arborétum! Má rozlohu úctyhodných 2,7 hektára a ochraňuje až sedemdesiat druhov vzácnych drevín! Svojráznosť doľanského arboréta spočíva aj v tom, že obsahuje nielen zástupcov rastlinnej ríše, ale aj historické pamiatky, v jedinečnej zhode spája prírodné krásy s krásnymi produktmi ľudského ducha.

Súčasnosť Doľan má mnoho tvárí
 

Dnes žije obec nielen minulosťou, ktorú si tu vážia a pestujú, ale hlavne súčasnosťou. V Doľanoch panuje bohatý kultúrny život, ktorý spoluvytvára nielen obecné zastupiteľstvo, ale aktívne sa na ňom podieľa aj farské spoločenstvo a miestni podnikatelia, najmä vinári. Lebo obec leží síce v doline, ale svahy Karpát, ktoré ju lemujú, sú posiate vencami viníc, ktoré okrem radosti poskytujú aj obživu. V Doľanoch je takpovediac na mikroúrovni stále živý odkaz ich rodáka Fándlyho: Preto vlasti osož, koľko len môžeš, rozprávaj mladším i mladým o pamiatke otcov, skúmaj počiatky svojho ľudu a váž si jeho dejiny.

Foto: Autorka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984