Reklama
Reklama

V Kazachstane sa mení politická situácia

Počet zobrazení: 1787

Keď kazašský prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev, ktorý sa od roku 2010 necháva titulovať „Елбасы“, čo voľnom preklade z kazašského jazyka znamená asi ako „hlava hláv“, v oficiálnom ako „vodca národa“, hodil pred rokom (20. marca 2019) do prezidentského ringu uterák, ponechal si iné a možno dôležitejšie mocenské nástroje vo svojich rukách.

Ostal predsedom Rady bezpečnosti Kazachstanu, členom Ústavnej rady Kazachstanu a predsedom najsilnejšej politickej strany «Нур Отан», čo mu v zásade umožňovalo a umožňuje naďalej pohodlne politicky ovládať krajinu a zabezpečiť to hlavné – nedotknuteľnosť svojej rodiny.
 

Za rok sa sformovalo ukážkové dvojvládie
 

Lenže situácia v krajine okolo pandémie COVID-19 začala postupne meniť o. i. politické nálady v spoločnosti a aj mocenskú konšteláciu.

Ľudia si jednoducho začali zvykať na myšlienku o tom, že N. A. Nazarbajev postupne a už naozaj odchádza z politickej scény a začali si klásť otázku, aké dedičstvo vlastne zanechal svojmu nástupcovi. Korektná otázka, nakoľko prezidentoval Kazachstanu od 22. februára 1990 (v rokoch 1984 – 1989 bol predsedom vlády Kazašskej SSR a v rokoch 1989 – 1991 bol prvým tajomníkom ÚV KS Kazachstanu).

Druhým okruhom mocenských dopadov je fakt, že Kasym-Žomart  Tokajev, ktorý bol oprávnene rok vnímaný ako riadený prezident, vyhlásil v reakcii na COVID-19 v Kazachstane mimoriadny stav. Vyhlásil ho dňa 15. marca 2020 v celej krajine svojim výnosom č. 285/2020[1]. Zatiaľ na 30 dní, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude predĺžený o ďalší mesiac.

A to znamená, že pod jeho riadenie, teda priame riadenie prešla aj Bezpečnostná rada Kazachstanu. Hoci na jej čele ostáva N. A. Nazarbajev, de facto je – momentom vyhlásenia mimoriadneho stavu – štrukturálne podriadený prezidentovi. A to vo svojich politických plánoch elbasy nikdy nechcel, resp. s tým nerátal.

image001.jpg
Reprofoto: yandex.ru

Aby sa na neho nezabudlo, a že je (podľa svojho vnútorného presvedčenia) stále „vodca národa“, pripomenul sa kazašskej spoločnosti svojou svätoplukovsko-burcujúcou staťou „Бірлесе білген ел бәрін жеңеді Keď sme jednotní - sme neporaziteľní“, ktorú publikoval na svojej internetovej stránke.[2]
 

Keď sme jednotní...
 

Stať ktorá vznikla v sídle Nadácie prvého prezidenta Kazachstanu sídliacej, architektonicky zaujímavej budove na brehu rieky Išim (v Nur-Sultane majú miestni zvyk dávať novostavbám rôzne prezývky a budovu prekrstili na „Božie oko“) a na dohľad od oficiálnej rezidencie prezidenta Kazachstanu AkOrda (Biely dom), má zjavne za cieľ pripomenúť kazašskej spoločnosti, že elbasy je ešte tu. Že je zdravý, pri sile a pri zmysloch. Jeho vzkriesenie v mediálnom priestore hodnotil kazašský politický analytik z Almaty, riaditeľ Skupiny hodnotenia rizík (Группа оценки рисков)[3] Dosym Satpaev ako: „... pokus o odkaz, že má situáciu pod kontrolou....“

No efekt toho propagandistické ťahu sa nejaví až taký úspešný, ako si elbasy, ktorému sa nepáči postupné osamostatňovanie K.-Ž. Tokajeva, predstavoval.

Aj keď formálne svojím textom exprezident N. A. Nazarbajev vyzýva občanov „... zjednotiť sa okolo prezidenta K.-Ž. Tokajeva...“ je viac ako jasné, že v Nur-Sultane, aj v podmienkach boja proti pandémii, ide o neverejný a logický súboj o moc a ukončenie alogického dvojvládia.

image003.jpg
Sídlo Nadácie prvého prezidenta Kazachstanu – elbasy N. A. Nazarbajeva.
Foto: https://fpp.kz

Letmé prečítanie textu (najmä jeho prvá časť) potvrdzuje aj to, že N. A. Nazarbajev žije vo svojom svete a chvastá sa ekonomickými úspechmi Kazachstanu, rozvinutou lekárskou starostlivosťou o občana, diverzifikovanou ekonomikou... Lenže prvý mesiac od vyhlásenia mimoriadneho stavu v krajine hovorí o niečom inom. Pád ceny ropy + neschopnosť včas reagovať na nárast choroby zatláča do úzadia program „Kazachstan 2050“. Ten mal zabezpečiť, aby sa Kazachstan dostal do svetovej top 50-tky. Pokus o industriálny prelom sa odkladá a N. A. Nazarbajev sebakriticky priznáva, že „... všetko speje k doteraz nevídanému, k ohromnej recesii o zvýšeniu nezamestnanosti...“ Samochvála typu, že: „... Kazachstan je sebestačný vo výrobe mäsa, mlieka a potravín a jednou zo šiestich krajín sveta v exporte obilnín...“ je síce pekná téza, ale realita Kazachstanu bola (v čase, keď bola vysoká cena ropy) a je (v čase, keď sú uzavreté hranice, medzinárodný obchod je paralyzovaný) s tieňom koronavírusu za chrbtom, celkom iná.

Inak Nur-Sultan hlási, že v krajine je ku dňu 10. apríla 2020 (stav o 10,00 MČ) oficiálne registrovaných 808 chorých pacientov, 64 vyliečených a desať prípadov úmrtia na následky epidémie koronavírusu. Podľa miestneho ministerstva zdravotníctva sa v Kazachstane očakáva vrchol epidémie o 10 – 14 dní (v Almaty sa už situácia stabilizovala a Nur-Sultan je tiaktiež v uspokojujúcej paradigme).

K.-Ž. Tokajev už ohlásil „Antikrízový program“, podľa ktorého bude vydelených 10 mld.$ na sociálnu podporu Kazachstancov. Lenže kazašská verejnosť si veľmi dobre pamätá rok 2009, keď N. A. Nazarbajev vyčlenil rovnakú sumu na podporu kolabujúceho bankového systému v krajine. Na tomto ozdravovaní sa veľmi dobre nabalil vtedajší zať prezidenta a sám N. A. Nazarbajev musel po niekoľkých rokoch priznať, že „.. .tie peniaze zmizli...“

tokarev-nazarbajev.jpg
Prezident, vľavo, a exprezident elbasy.
Foto: yandex.ru

V druhej časti textu sa N. Nazarbajev zamýšľa nad tézou „jednotní – neporaziteľní“, lenže tá je viac smerovaná vládnucej skupine (klanu), než obyčajným ľuďom. Proste v Kazachstane, čo je čoraz viac zrejmé, dozrieva situácia, ktorá vyvolá nové rozpory a (aj etnické) konflikty.

Tu sa elbasy N. A. Nazarbajev odvoláva na múdrosť, na stránkach SLOVA nedávno prezentovaného mysliteľa Abaja: «Біріңді қазақ бірің дос, көрмесең – істің бәрі бос». Vo voľnom preklade: „Ak v blížnom nevidíš priateľa, sú zbytočne všetky tvoje činy“.
 

Čírenie vzťahov
 

Zatiaľ, čo si vyjasňujú prezident a exprezident, ako má vlastne fungovať Kazachstan v čase trvania a po koronavíruse, Mažilis (dolná komora) kazašského parlamentu prerokoval už v druhom čítaní návrh zákona, ktorý bude po novom regulovať možnosti organizovať a realizovať demonštrácie a pouličné zhromaždenia. Ide o právnu normu „O postupe organizácie a usporiadania mierových zhromaždení v Kazašskej republike“ («О порядке организации и проведения мирных собраний в Республике Казахстан»)[4].

Že by mal byť vypracovaný a prijatý takýto zákon, inicioval prezident K.-Ž. Tokajev hneď po nástupe do funkcie, presnejšie tri dni po svojej inaugurácii, 12. júna 2019. Spúšťacím momentom boli masové protesty proti prezidentským voľbám 9. júna 2019 (MV Kazachstanu vtedy priznalo „stovky“ zadržaných) a nakoniec aj fakt potreby politickej modernizácie nazarbajevovsky skostnateného Kazachstanu.

Doteraz platný zákon, ktorý danú oblasť reguluje, bol prijatý ešte v roku 1995 a odráža vtedajšie princípy spoločensko-politických vzťahov postsovietského Kazachstanu.

V novom zákone, ak bude prijatý, bude určené, že mítingy sa budú môcť konať len na miestach, ktoré im vyčlení miestna moc a nebudú na nich môcť byť protiústavné heslá a požiadavky. Čo je však dôležité, v návrhu zákona odpadá dnešné byrokratické schvaľovanie, ktoré sa zmení na čistú ohlasovaciu povinnosť.

Prezident K.-Ž. Tokajev sa tak postupne stáva prezidentom novej nádeje a ak sa mu podarí eliminovať narastajúce sociálne napätie a nastaviť sociálno-politický súhlas v spoločnosti, na epochu spojenú s elbasym sa skoro zabudne.

Stojí za zmienku, že v súlade s platnými zákonmi v čase mimoriadneho stavu, keď došlo k strate zárobku, všetci, čo o to požiadajú (zatiaľ je evidovaných 3,1 milióna žiadostí) dostanú priamo na účet štátnu pomoc vo výške 42 500,- (tenge).

Nie je to veľa, ale je to gesto, na ktoré spoločnosť nezabúda a robí ju šťastnejšou. Nakoniec stará kazašská múdrosť hlási: «Ырыс алды – ынтымақ». Teda že začiatkom šťastia je súhlas. Napríklad aj súhlas so svojím – nakoniec sa pod tlakom koronavírusovej zodpovednosti – osamostatňujúcim sa prezidentom.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy