V Liptovskom Mikuláši bol po sto rokoch na Prvého mája opäť Vavro Šrobár

Počet zobrazení: 4732

Vavro Šrobár a jeho štátotvorba sa stali trvalkou mojej vlastivednej publicistiky. Čitatelia Slova sa mohli o tom už viackrát presvedčiť. Nemohol som si v tejto súvislosti nechať ujsť storočnicu od prvomájovej manifestácie v Liptovskom Mikuláši. Ako napísal Drahoslav Machala, práve 1. máj 1918 „je veľkým prelomovým dátumom v moderných slovenských dejinách“. Parafrázujem jeho slová, že práve vtedy sa v slovenskom politickom živote zjavila hodnota zvaná slovenskosť, ktorej vyrástla z hodnoty robotníckej svojpomoci a solidarity.

dscf9043-1.jpgFaksimile prvomájovej pozvánky z výstavy v Čiernom orli.

Sprievodcom mojej púte po stopách 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši sa stala publikácia Mariána Hronského: „Mikulášska rezolúcia 1. mája 1918“, ktorá vyšla vo vydavateľstve Veda v roku 2008. Prezradila, čo predchádzalo oslave v Mikuláši, ako prebiehala a najmä jej význam. Nadnesene poviem, mikulášsky Prvý máj je skutočne trvalý míľnik, ba priamo trvalá hodnota na ceste k dnešnej slovenskej štátnosti. Pritom sa rodila v slovenskom robotníckom (sociálnodemokratickom), takmer občianskom prostredí. A v období poznačenom vojnovým besnením, maďarizáciou a nejasnou národnou budúcnosťou odznela na dvore Čierneho orla historická veta: „Ako prirodzený následok uznanej slobody žiadame bezpodmienečné uznanie práva na sebaurčenie všetkých národov nielen za hranicami našej monarchie, ale aj národov Rakúsko-Uhorska, teda i uhorskej vetvy československého kmeňa.“

Ako to vyzeralo v Liptovskom Mikuláši po sto rokoch? Mikulášťania a Liptáci nezabudli. Dokonca snaha nezabudnúť viedla k akejsi dvojkoľajnosti osláv. Hlavné slovo malo mesto Liptovský Mikuláš, jeho primátor J. Blcháč a Múzeum Janka Kráľa patriace mestu. Na slávnu udalosť nezabudlo ani Liptovské múzeum. To spravuje budovu Čierneho orla, ktorá vstúpila do dejín ako priestor, kde odznela slávna prvomájová rezolúcia a ostatné prejavy. Oceňujem snahu jedných i druhých. Zdravý lokálpatriotizmus stále existuje. Mierne ma sklamala neúčasť vrcholovej delegácie na celoštátnej úrovni. Kde mali byť, ak nie tu! Nebolo veľa toho domáceho, slovenského na ceste k Československu a tým aj k Slovensku…

dscf9205-1.jpgTabuľa na priečelí Čierneho orla z roku 1928 s vencami.

V predvečer 1. mája mesto spolu s Múzeom Janka Kráľa uviedlo pred budovou múzea príležitostnú pečiatku a celinovú obálku pri príležitosti 100. výročia mikulášskych Prvých májov. Významnú zásluhu na tejto akcii mal nestor mikulášskych filatelistov Jozef Oško. Prítomní mali možnosť zakúpiť si špeciálne poštové produkty a opečiatkovať ich. Pečiatke dominoval portrét Vavra Šrobára. Celinu i pečiatku uviedol do života posypom celiny starými známkami monarchie primátor mesta. Musel dávať pozor, aby ich neodvial vietor tak, ako čas odvial monarchiu, boli príliš vzácne. Odznela aj „slávna“ Mikulášska rezolúcia v podaní Petra Vrlíka, ktorý je znalec nielen miestnych dejín, ale priam polyhistor. A dodávam, vlastivedec v plnom význame slova.

V to isté popoludnie som navštívil aj neďaleké múzeum Čierneho orla, kde už od 25. apríla prebiehalo podujatie „Storočnica 1. mája“. Bolo koncipované ako „vzdelávacie podujatie pre školy k 100. výročiu historického prvomájového zhromaždenia a Mikulášskej rezolúcii o sebaurčení slovenského národa, spojené s tematickou prezentáciou zbierkových fondov“. Vo výstavnej miestnosti som si prezrel panely pripomínajúce túto dejinnú udalosť a pár desiatok trojrozmerných exponátov, ktoré dokumentovali vtedajšiu dobu. Nezabudol som sa pozrieť aj do dvora Čierneho orla, kadiaľ kráčali slovenské dejiny pred storočím. Výborného sprievodcu sme mali v muzeologičke, pani Anne Beťkovej.

dscf9090-1.jpgKonečne Prvý máj 2018! Letáčik pozývajúci na oslavy 100. výročia mikulášskych Prvých májov (uvádzali aj záštitu predsedu vlády SR Petra Pellegriniho) oznamoval, že prvým bodom je prvomájový sprievod mestom od Tranoscia k fontáne Metamorfózy o 10,45 hod. Pretože však primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč je zo Smeru-SD, oslavy „prepukli“ zhromaždením na pódiu pred Čiernym orlom, na ktorom viala vlajka Smeru už o 10. hodine. Úvodom odznelo dramatické pásmo „Slávny mikulášsky 1. máj“ od Petra Vrlíka. On, ako Ján Kusenda, Ján Richter ako Ján Maršalko a Vinco Urban ako Vavro Šrobár za komentovania Milana Stromka priblížili „osudové“ správanie hlavných protagonistov prvého mája pred sto rokmi. Potom nasledovali príhovory (prítomní boli až štyria poslanci NR SR za Smer) a položenie vencov k pamätnej tabuli na budove Čierneho orla od umelca Ladislava Majerského už z roku 1928. Slabinou (aspoň z môjho pohľadu) bola nedôstojná úprava priečelia budovy okolo umeleckého diela.

Takmer presne podľa propozícií sa pobral sprievod dnešných účastníkov na Námestie osloboditeľov, kde mestskí hasiči „osadili máj“ pred kostolom. Prešli sme na druhý koniec pred fontánu Metamorfózy venovanú predovšetkým slávnemu rodákovi Aurelovi Stodolovi. Pri nej miestni oslávili aj vstup Slovenska do Európskej únie. To nebolo všetko. V neďalekej synagóge (ktorá poskytuje vynikajúci priestor na takéto akcie) sa pripravovala na druhú hodinu popoludní vernisáž výstavy „Rok 1918 od 1. mája po vznik republiky“, taktiež v réžii Múzea Janka Kráľa. Vzhľadom na náš skorší odchod sme využili skúšku komorného orchestra Sinfonietta na letmé prehliadnutie výstavy. Dôstojná bodka za mikulášskymi oslavami Prvého mája.

dscf9160-1.jpg „Kusenda a Šrobár“ prichádzajú.

Záverom niekoľko personalizácií po sto rokoch. Alebo historické kádrovanie. SLOVO už pred 16 rokmi uverejnilo k tejto téme článok Petra Vrlíka: Menej známe okolnosti, ktorý odporúčam do pozornosti aj dnes.

Ťah Vavra Šrobára na (česko)slovenskú štátnosť je pomerne známy. Aj v súvislosti s mikulášskym Prvým májom. Ostatné osobnosti toho dňa zapadajú do zabudnutia. V mene robotníkov rokovali so Šrobárom: Ján Kusenda, Michal Korman a Ján Maršalko. Kto si na nich dnes spomenie? Pred desiatimi rokmi v Bošáci vtedajší predseda vlády Robert Fico odhalil tabuľu Jánovi Kusendovi, tamojšiemu rodákovi. Najmä zásluhou Drahoslava Machalu, ktorý Kusendovi venoval v treťom dieli svojej Slovenskej vlastivedy rozhodujúcu pozornosť pri pripomienke mikulášskeho Prvého mája 1918. Ján Maršalko ako presvedčený sociálny demokrat bol „signatárom“ martinskej deklarácie a aj členom revolučného národného zhromaždenia v rokoch 1918 až 1920. Jeho hrob v Mikuláši je uvedený v sprievodcovi po cintoríne. Kusendov hrob napriek tomu, že zomrel v L. Mikuláši, sa nespomína. Michal Korman je ešte hlbšie v našej pamäti, presnejšie nepamäti. Jedine na mikulášskej webovej stránke významných osobnosti som našiel poznámku: Korman Michal (1897 L. Mikuláš – 1957 Bratislava) novinár, telovýchovný funkcionár.

dscf9195-1.jpgDramatické pásmo: Kusenda, Maršalko, Šrobár.

Šrobár vo svojich pamätiach spomína, že pri písaní rezolúcie (29. 4. 1918) spolupracovali s ním Ružomberčania Karol Hušek a Ján Burjan. Šrobár diktoval text Huškovi a Burjan upozorňoval na dlhé vety, ktoré radil rozložiť. Karol Hušek (ako sa uvádza v lexikónoch) vznik prvej ČSR privítal, žiadal však „vybudovať na území obývanom Slovákmi samostatný slovenský štát v rámci ľudovej republiky česko-slovenských krajín“. Jeho hviezdne chvíle prišli o dvadsať rokov neskôr, po druhej svetovej sa stal poslancom za Demokratickú stranu a šéfredaktorom Času. Zaujímavé je aj to, že Karolov starší brat Jozef, ktorý pôsobil v USA, je signatárom Clevelandskej a Pittsburskej dohody. Kovové faksimile jeho „pittsburského“ podpisu je na podstavci Štefánikovej sochy v Bratislave. Architekt Ján Burjan, taktiež „signatár“ Martinskej deklarácie, sa ešte chvíľu po vzniku republiky venoval politike, ale neskôr podnikal ako staviteľ. Budova základnej školy v Bratislave na Palisádach je aj jeho dielom.

Mikulášska rezolúcia bol dobre premyslený a kolektívny prístup slovenských robotníkov i intelektuálov, ktorý vyjadril nádej na lepšiu všeobecnú sociálnu a národnú budúcnosť. Dokonca so štátoprávnym presahom do svetovej histórie. Ján Maršalko spomína takto: „zásluhy na tom boli spoločné. My by sme neboli to previedli bez Dr. Šrobára, on by neurobil nič bez nás.“ Rezolúcia sa končila slovami platnými aj dnes: „Nech žije svetový mier! Nech žije rovnosť a sloboda národov!“

dscf9049-1.jpg
Artefakty z výstavy  „Storočnica Prvého mája“.

dscf9101-1.jpg
Fontána Metamorfózy.

dscf9157.jpg
Múzeum Čierny orol pred manifestáciou.

dscf9202-1.jpg
Tribúni ľudu.

dscf9213-1.jpg

Stavanie mája.

lm_vystava_1-1.jpg
Z výstavy zo synagógy

synagoga_vystava-1.jpg
Foto: Autor

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984