Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

V čom spočíva „zlo“ Bieloruska?

Počet zobrazení: 1855

Okolo výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku sa narobilo doteraz mnoho humbugu. Najprv v podobe kritiky, útokov, nepravdivých či skreslených informácií, neskôr zásadných vyhlásení, ale aj prijímania sankcií, ekonomických a vojenských opatrení.

Išlo predovšetkým o to vytvoriť „obraz zla“ v podobe prezidenta Lukašenka a jeho vládnutia. Nikde vo svetových, ani slovenských médiách sa neobjavila fundovaná, argumentovaná analýza zlého stavu ekonomiky, chudoby občanov Bieloruska, nezamestnanosti, bezdomovectva, kriminality, alebo iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré toto „zlo“ spôsobilo. Jediným vyjadrením dôvodu nespokojnosti je, že ľuďom v krajine „chýba sloboda“.

Aká sloboda, alebo sloboda čoho chýba v Bielorusku? V Bielorusku sa predávajú aj zahraničné automobily, aj zahraničná elektronika, aj zahraničné lieky, je na výber zahraničná kozmetika a ostatné výrobky, podobne ako na Slovensku, Nikto nemôže tvrdiť, že v tomto je obmedzovaná sloboda jeho výberu. V Bielorusku môžete dostať štátny byt, ale môžete si kúpiť aj byt či dom postavený súkromnými spoločnosťami. Môžete sa liečiť liekmi vyrobenými v Bielorusku, ale môžete si kúpiť aj adekvátny zahraničný liek. V Bielorusku funguje poľnohospodárstvo a potravinárska výroba, ktoré produkujú kvalitné domáce potraviny. Jeden ukrajinský politik po návrate z Bieloruska novinárom povedal, že „predstavte si, oni vyrábajú klobásy a salámy z čistého mäsa...“ V Bielorusku fungujú nočné kluby, herne, hrá aj zahraničná muzika, uvádzajú sa zahraničné filmy.

V čom je teda to Lukašenkovo „zlo“?

Je možné vyjadriť, že Lukašenko vojde do histórie ako hlava štátu, ktorý doteraz zachoval mnoho z minulého „sovietskeho“, teda socialistického. Bielorusko fakticky bez vlastných energetických zdrojov štvrť storočia vyrába a montuje výrobky pre seba i na export do desiatky krajín. Dôvod je prozaický – v Bielorusku sa neuskutočnila masová privatizácia podnikov ťažkého a dopravného strojárenstva, ropného, chemického, potravinárskeho priemyslu.

Prakticky všetky podniky v krajine kontroluje štát. Štátne podniky produkujú polovicu hrubého domáceho produktu. Majú štátnu podporu a štátne garancie. Z toho vyplýva, že v republike neexistuje oligarchia ako trieda či skupina.

Jedným z problémov v Bielorusku je to, že vyrastá pokolenie, ktoré si nepamätá tragédiu likvidácie socializmu a rozpadu Sovietskeho zväzu. Považuje existujúce sociálne vymoženosti a garancie za niečo, čo je samozrejmé. Čo sa už zachová navždy. Pritom si myslí, že kdesi inde existuje lepšia spoločnosť, hlavne s vyššou úrovňou spotreby, ktorú im bráni dosiahnuť „autoritatívny Lukašenko“.

Na konci osemdesiatych rokov minulého storočia „starci“ v komunistických vedeniach v ZSSR i v Československu boli tiež hodnotení ako „hlavné zlo“. Výsledok ich výmeny vidíme dnes! Na Slovensku sme sa dopracovali až do etapy, kedy krajinu riadia matovičovia, kollárovia, sulíkovia, remišové a ďalší... S nejasnými zdrojmi príjmov, podozriví z kontaktov s mafiami, z podvodných a špekulatívnych činov, s podvodnými diplomovkami a titulmi. S trápnymi, až primitívnymi politickými i ľudskými názormi a postojmi, neprijateľnými pre inteligentných ľudí i ľudí so zdravým rozumom. Ministerstva vedú neodborníci v oblastiach, ktoré riadia, a za ktoré majú zodpovedať.

Vychádza na povrch pravda o „ozajstnom kapitalizme“, že i moc pred nimi tolerovala podvodníkov, špekulantov a zlodejov, ktorí na úkor štátu navyšovali svoje kontá a rozširovali svoje majetky. A keď odíde táto moc, budú sa odhaľovať ďalšie skutočnosti o „lepšom kapitalizme“.

Súdnym ľuďom je zrejmé, o čo ide v Bielorusku a kto stojí za „nespokojnosťou“ niektorých tamojších občanov. A komu bude výhodná zmena, ktorú očakávajú jej iniciátori.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama