Reklama
Reklama

Verím, že racionálne riešenie zvíťazí

Počet zobrazení: 3695

pirsel.o.jpgV línii mojich profesionálnych záujmov je bolesť, bezmocnosť, zdravotné postihnutie a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Ak mám časový priestor, urobím aj hlbší ponor do sociálnej reality, tak ako to robím teraz. Je pravda, že nikdy som nebol tak zneistený budúcnosťou ako v poslednom období asi dvoch rokov, možno aj vzhľadom na celkovú geopolitickú situáciu, aj v rámci dozrievania-dospievania našich  detí a obavy o ich ďalší osud v tomto európskom priestore v horizonte 10 – 20 rokov. Neviem, či sa už začal veľký reštart civilizácií alebo sa musí odohrať ešte čosi strašnejšie, ako je permanentná hrozba terorizmu. Mojou najvyššou prioritou dneška je zdravie a bezpečnosť rodiny, ale aj celej spoločnosti.

Ako sa zdá, postoj Anglicka bol dostatočne silný podnet pre Európu. Faktom je, že Angličania sú hrdý národ, majú byť aj prečo. Majú bohatú históriu, veľké úspechy vo vede, technike, kultúre, umení, športe. Možno, že ich však rozčuľuje to, čo sa teraz deje v EÚ vo vzťahu k európskej civilizácii postavenej na tisícročných tradíciách a na kresťanstve. Celým radom nešťastných opatrení sme spôsobili dramatický pokles pôrodnosti, čo vyvolalo potrebu imigrácie pracovných síl do krajín EÚ. Pri uplatnení techniky pozorovania môžeme zistiť, ako sa mení obraz vyspelej západnej Európy na multikultúrnu zmes obyvateľov so značne zhoršenými podmienkami pre pokojný život a činorodú prácu. To zjavne postarší nechceli a to nechcú ani konzervatívnejší Angličania. Hlavný problém by som videl, ako sa vyrovnať s tým v čase.

Že by sa uplatňovala teória chaosu?

V tejto súvislosti ma zaujal názor profesora fyziky, ktorý tvrdí, že teória chaosu sa uplatňuje v mnohých prírodných procesoch, je to však vždy deterministický chaos, čiže má vysoký počet stupňov voľnosti (nezávislé veličiny, ktoré určujú stav systému), no ohraničený je zjavne stabilnou distribučnou krivkou možných stavov, ideálne Gausova krivka, t. j. normálne (alebo Gaussovo) rozdelenie pravdepodobnosti .

To umožňuje takú variabilitu, že sa zabezpečuje vývoj ku skvalitneniu populácie alebo stavu systému, no iba do takej miery, aby nebola ohrozená podstata systému. Dá sa to definovať aj tak, že každý nový stav systému má určitú odchýlku od doterajšieho mediánu (strednej hodnoty), pričom sa favorizujú odchýlky úspešné a likvidujú odchýlky neúspešné. To je princíp prirodzeného výberu. Stabilita systému sa zabezpečuje tak, že čím sú odchýlky viac vzdialené od mediánu, tým sú zriedkavejšie. Celková katastrofa s deštrukciou existujúcich systémov sa vyskytuje tak raz za 100 miliónov rokov a otvára sa možnosť na vytvorenie celkom nových systémov (po niekoľkých tisíckach až miliónoch rokov). Dá sa to uplatniť aj v sociálnych a politických systémoch, tam je to však trochu zrýchlené, revolúcia je napríklad krok, ktorý sa dá porovnať s katastrofickým scenárom. To si dnes však nemôžeme dovoliť, nemôžeme uvrhnúť celý svet do veľkých revolučných zmien a tak odsúdiť dnešnú mladú generáciu do chaosu trvajúceho niekoľko desaťročí, pričom by došlo k veľkým stratám na životoch, v ekonomike a aj v životnej úrovni.

Osobne si myslím, že  Európska únia je dobrý projekt. EÚ treba budovať.  Sme tej istej kultúry, náboženských koreňov, máme podobné myslenie, hodnoty. Európa musí byť stále spoločenstvom suverénnych národných štátov so svojimi osobitosťami. To, čo nás má spájať, je ekonomika, obrana, sociálna politika. Postavenie štátov musí byť rovnocenné, musia byť mechanizmy, ktoré zabránia potláčaniu názorov malých štátov.

Treba jasne definovať, ktoré právomoci majú jednotlivé štáty a čo bude spadať pod federálne zákony EÚ. Plus určiť jasný  postup a procedúru s časovým sledom pri vôli štátu vystúpiť z EÚ. Hranice EÚ by mali byť nepriepustné, a z toho dôvodu si treba tiež jasne povedať, či EÚ je klubom kultúrnych, tvrdo pracujúcich a prosperujúcich národov, alebo charitatívnou organizáciou zachraňujúcou všetkých utečencov sveta, aby sa nakoniec sama stala miestom chudoby, rozvratu a neprosperity. Sme v situácii, keď by sme sa mali báť súčasnosti viac ako budúcnosti. Pretože nehybnosť súčasnosti je oveľa viac devastačná  pre krajinu a svet, ako strašenie tou, ktorú v budúcnosti, aj keď s vypätím síl, máme ešte možnosť ovplyvniť v záujme dobra. Ja však verím v to, že dobro a racionálne riešenie zvíťazí aj v týchto neistých časoch. Záleží to predovšetkým od schopností autorít.

Musíme si navzájom želať veľa sily a optimizmu, pretože jeho hladina v spoločnosti klesá. Ak optimizmus, tak viera, ak viera, tak v hodnoty, ak v hodnoty, tak v univerzálne, ak univerzálne, tak ľudské, ak ľudské, tak zrejme aj Božie  pre tých, ktorí to tak chcú a ktorým to pomáha a potom je to aj potvrdenie zmyslu života, ak života, tak aj existencie človeka aj sveta.

Autor, na snímke, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama