Veriť štatistikám a filmom?

Počet zobrazení: 2003

Budem sa venovať dvom odlišným témam, ktoré však majú čosi spoločné. To čosi je apel, aby sme v dnešnej záľahe informácií nepodľahli prvému dojmu, ale aby sme si ich (pokiaľ to ide) overovali, ale hlavne aby sme sa nad nimi zamýšľali.

manipulacia.jpg
Ilustračný obrázok: ClipArt

V poslednom čase som zaznamenal dva údajne medzinárodné prieskumy, ktoré zoraďovali štáty do rebríčka (poradia). V jednom šlo o mieru korupcie, v druhom o podmienky pre podnikateľské aktivity. V oboch Slovensko dopadlo nedobre. Bez toho, že by som chcel spochybňovať tieto výsledky, pokladám za potrebné „poučiť“ ich čitateľov. Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť (alebo preveriť?), je zistenie, či sa pri ich zostavovaní pracovalo s „tvrdými“ údajmi (sociologický termín, znamenajúci narábanie s faktami, štatistickými údajmi a pod.) alebo s názormi, výpoveďami nejakej vzorky respondentov. V tomto prípade dostaneme určite odlišné výsledky, ak sa napríklad na podmienky podnikania opýtame podnikateľov, iné, ak sa k tomu vyslovia ekonómi a iné nezávislí odborníci a opäť iné, ak sa na to opýtame vzorky populácie, v ktorej budú prirodzene prevažovať „nepodnikatelia“. Podobne v prípade hodnotenia korupcie je rozdiel, či operujeme s počtom obvinených a odsúdených, alebo zisťujeme názory ľudí. V tomto prípade tiež inú váhu majú výpovede ľudí, ktorí majú s korupciou vlastné skúsenosti a inú tie, ktoré vychádzajú z informácií z druhej ruky (od známych, no predovšetkým z médií). Ďalšie problémy môžu byť na strane toho, kto spomínané poradia zostavuje. Hoci pri medzinárodnom overovaní nejakej situácie by sa mohlo predpokladať, že pôjde o snahu objektívne zistiť stav vecí (čo napríklad ťažko možno tvrdiť o prieskume Českej televízie, ktorá zistila, že ľudia sú ochotní priplatiť si za jej odber aj vyššiu sumu), predsa len istú subjektívnosť nemožno celkom vylúčiť. No najhlavnejším problémom (aj pri tvrdých dátach) je zvolený súbor ukazovateľov, na základe ktorých poradie zostavíme. A napokon, môže byť sporné, ak získané výsledky porovnávame s minulosťou. Napríklad  počty objasnených trestných prípadov môžu za dané obdobie narásť v relatívnych číslach (percentách), no v číslach absolútnych vlastne zločinnosť narastala.

V poslednom čase sa v médiách často objavujú správy o aktivitách ruských diplomatov špiónov. Za posledných 70 rokov sa natočilo aj množstvo hraných filmov, v ktorých odvážny americký alebo britský agent marí zámery sovietskych špiónov. Pravda, do roku 1989 sme zasa v našej televízii vídali filmy, kde naši pohraničiari a bezpečnostné zložky štátu likvidovali pokusy zahraničných západných agentov. Jedny i druhé filmy neboli dokumentmi, ale „umeleckými“ či skôr zábavnými fikciami. No boli iba čírim výmyslom, alebo sa opierali o nejaké skutočné udalosti a fakty? Nikto nepopiera, že americké tajné služby sa po roku 1960 viackrát pokúšali zlikvidovať nepohodlného Fidela Castra. Vo svetle týchto faktov je potom ťažké predpokladať, že praktiky CIA ukázané napríklad v Pollackovom americkom filme Tri dni kondora sú obyčajnou fikciou, ktorá nemá so skutočnosťou nič spoločné. Podobné je to s vierohodnosťou informácií tajných služieb. Ak sa po rokoch prizná, že CIA si vymyslela útok severovietnamských torpédoborcov v Tonkinskom zálive, aby mohli USA bombardovať Hanoj, a ak sa po pár dňoch po invázii v Iraku zistí, že tam žiadne zbrane hromadného ničenia neboli, vierohodnosť aj dnešných informácií o sovietskych či čínskych podvratných akciách sa stáva pochybnou. Napokon, je zaujímavé, že vždy, kedy sa schyľovalo na Blízkom východe k porozumeniu medzi Palestínčanmi a Izraelom, došlo k brutálnemu atentátu nejakého Araba voči židovskému štátu. Podobne pri incidentoch, ako bolo napríklad zostrelenie lietadla raketou Buk na Ukrajine, otrávenie Škripaľa či teraz podozrenie z otravy ruského opozičného politika, by bolo treba pouvažovať, či tieto incidenty Rusku nejako prospeli a či mu stáli za to, ak po nich nasledovalo ochladenie medzinárodných vzťahov a protiruské sankcie. Opak je pravdou. A preto, najmä ak zohľadníme nedostatok či nejasnosť dôkazov (preto sa z opatrnosti niekedy používajú slová údajne alebo pravdepodobne), zamyslime sa, čo všetko je za tým, komu a čomu to prospieva. Prirodzene, že vo svete existuje špionáž, a to na všetkých stranách. Nie tak pre naše médiá, ktoré nikdy nepriznali, že po februári 1948 sa to v ČSR len tak hemžilo západnými agentmi, kvôli aktivite ktorých potom na to doplatilo aj veľa nevinných našich občanov. Podobne je to aj s tzv. ovplyvňovaním volieb. Ak nemecká kancelárka navštívi Taliansko a následne talianski politici vyšachujú z vlády antieurópsky zmýšľajúceho politika a zmenia vládu, tak sa o zasahovaní do vnútorných vecí štátu nehovorí. Na druhej strane, ak sa jeden z poradcov budúceho amerického prezidenta stretne s ruským diplomatom, stačí to na to, aby sa (bez jasných dôkazov) viedla vehementná niekoľkoročná kampaň o ovplyvnení amerických prezidentských volieb Ruskom. Najnovším príkladom účelovej manipulácie je objavenie sa nového záznamu o známom incidente bývalého rakúskeho vicekancelára, ktorý ukazuje, že sa s pôvodne zverejneným materiálom manipulovalo.

Toto všetko núti dnešného človeka, aby bol k akýmkoľvek informáciám skeptický a opatrný, aby sa zamýšľal (tak ako v kriminálkach detektív hľadajúci vinníka cez motív činu), čo je a čo asi nie je pravda. Pochybujem, že ľudí k tomu dovedú školenia o rozpoznávaní dezinformácií, veď doteraz oficiálnym médiám väčšinou stačilo označiť nejakú správu za dezinformačnú len preto, že nie je v súlade s oficiálne presadzovaným názorom. Je napríklad český prezident agentom Moskvy a Pekingu preto, že je proti medzinárodným sankciám voči Rusku (podobne ako väčšina európskych podnikateľov a mnoho západných politikov), alebo že chce viac obchodovať s Čínou?

Musíme si uvedomiť, že je rozdiel medzi tým, ak uveríme „zaručenej“ správe o tom, že ten a ten prezident nejakého štátu bol do svojej funkcie dosadený Marťanmi a medzi správou (ktorú naše oficiálne médiá zamlčali), že zo 42 ruských športovcov vylúčených z olympiády pre doping medzinárodný súd tridsiatim trom priznal, že ich vylúčenie bolo nepodložené a nezákonné. Takže verme veľkým veciam, napríklad že dobro zvíťazí nad zlom, ale neverme účelovým informáciám, ktoré manipulujú s našim vedomím a konaním.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984