Reklama
Reklama

Vianočná Viedeň, tradičné trhy a výstavy I.

Počet zobrazení: 4188

Cestovať do sychravej Viedne iba preto, aby ste si dali na niektorom z vianočných trhov (tu má takmer každá štvrť vlastný) punč za 4,20 eura, by asi bolo málo. Najmä keď miestne galérie ponúkajú zaujímavé výstavy, ktoré sa končia v prvých týždňoch budúceho roka.

1_horny_belveder_s_vianocnymi_stankami.jpg
Hlavné priečelie Horného paláca Belvederu s vianočnými stánkami.

Z novopostavenej Hlavnej železničnej stanice, ktorú odporúčam  bratislavským konšelom do pozornosti pred rekonštrukciou tej biednej našej, je najbližšie do Rakúskej galérie Belveder. Oba letné paláce (Zimný stojí v centre mesta) nechal i s rozsiahlou záhradou postaviť začiatkom 18. storočia princ Eugen Savojský. Po jeho smrti sa dostali aj s cennými umeleckými zbierkami do rúk rodiny Habsburgovcov, osobitne Mária Terézia mala na ne veľký zálusk. Vďaka tomu v roku 1918 ako celý cisársky pripadli Rakúskej republike. Dnes sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

          Horný a Dolný palác Belvederu
 

Horný palác, ktorý projektoval dvorný architekt Johann Lukáš von Hildebrandt,  sa považuje za najkrajšiu barokovú pamiatku svojho druhu v Rakúsku. Reprezentačné priestory sa dajú fotografovať, čo už neplatí pre sály s bohatými zbierkami od stredovekého výtvarného umenia, cez barok, klasicizmus, romantizmus a biedermaier až po štýly rakúskej moderny (realizmus, expresionizmus a secesia), ale nechýbajú ani obrazy francúzskych impresionistov, nemeckých či českých umelcov. Nachádza sa tu i najväčšia zbierka Gustava Klimta na svete, vrátane zlatých „ikon“ Bozk a Judita.

Sála Terrena s moderným vianočným stromčekom, vpravo slávnostné schodište v Hornom paláci.
2_sala_terrena_s_modernym_vianocnym_stromcekom.jpg3_slavnostne_schodiste_v_hornom_palaci.jpg

Reprezentačné priestory sa návštevníkom predstavujú postupne – vstupnou Sálou Terrenou, slávnostným schodišťom, kaplnkou a nádhernou Veľkou mramorovou sieňou. V jednej zo štyroch vežičiek vystavujú Charakterové hlavy – busty s grimasami od Frantza Xavera Messerschmidta, ktoré posledných sedem rokov prežil v Bratislave a po smrti ich jeho brat Ján predal istému viedenskému kuchárovi. Teraz môžeme v Slovenskej národnej galérii obdivovať iba kópie.

5_jacob_van_schuppen_prinz_eugen_lg1140.jpgJacob van Schuppen: Princ Eugen Savojský po víťaznej bitke nad Turkami, 1718, Belveder, Viedeň.

9_mala_mramorova_sien_so_susosim_rieky_dunaj_od_donnera.jpg

Malá mramorová sieň so súsoším rieky Dunaj od Donnera.


8_zlaty_kabinet_princa_eugena.jpg6_zahrada_pred_dolnym_palacom_belvederu.jpg

Zlatý kabinet princa Eugena, vpravo Záhrada pred Dolným palácom Belvederu.

Maršal Savojský, ak práve niekde nebojoval, v lete býval v Dolnom paláci. Zachovala sa po ňom Sála humoresiek, Mramorová galéria, Zlatý kabinet a Malá mramorová sieň, kde preložili obrovské súsošie rieky Dunaj s jej štyrmi prítokmi Innom, Traunom, Ybbsom a Moravou od Juraja Rafaela Donnera, po ktorom nám v Katedrále sv. Martina zostal iba olovený jazdec tohto svätca. Pôvodne stálo na nábreží pri Dunaji. V susednom kabinete je akoby schovaná socha Eugena Savojského z bieleho mramoru, ako sa na rokoko patrí, riadne cifrovaná, preto sa vraj princovi nepáčila.

          Klimt/Schiele/Kokoschka...


V bývalej koniarni je reprezentatívna expozícia gotického sakrálneho umenia z celého Rakúska, pre verejnosť je však otvorená iba medzi 10. a 12. hodinou. Zvyšné priestory Dolného paláca a Oranžérie sú určené pre aktuálne špičkové výstavy. Teraz je tam až do konca februára jedna pod názvom Klimt/Schiele/Kokoschka a ženy. Teda približuje diela so špecifickou témou od troch najvýraznejších predstaviteľov rakúskej moderny.

11_gustav_klimt_fotoportret_1914.jpgGustav Klimt, 1914.

Najstarší z nich bol Gustav Klimt, ktorý sa narodil 14. júla 1862 v Baumgartene blízko Viedne chudobnému umeleckému rytcovi Ernestovi Klimtovi ako druhé zo siedmich detí, z ktorých viaceré mali výtvarný talent. Takmer celý život  prežil v metropole habsburskej monarchie, kde aj zomrel ako 55-ročný 6. februára 1918. Bol maliar a grafik, symbolista,  najvýznamnejší reprezentant rakúskej secesie a viedenského modernizmu.

15_egon_schiele_vo_svojom_atelieri_vo_viedni_1914.jpg









Egon Schiele vo svojom ateliéri vo Viedni, 1914.

Mal spočiatku veľký vplyv aj na tvorbu mladého Egona Schieleho, ktorý sa narodil 12. júna 1890 v Tullne, mestečku neďaleko Viedne. Jeho otec Adolf pracoval na železnici, matka Marie Soukupová pochádzala z Českého Krumlova, kam sa roku 1910 presťahoval znechutený Viedňou a namaľoval viacero veľmi pekných obrazov. Rok predtým založil s ďalšími mladými umelcami Novú umeleckú skupinu zameranú proti konzervatívnym tradíciám rakúskeho výtvarného umenia. Ako mimoriadne plodný maliar a grafik prešiel od secesie k expresionizmu. Jeho tehotná manželka Edith zomrela na španielsku chrípku 28. októbra 1918, o tri dni na to tejto chorobe podľahol vo Viedni aj Egon.

oskar_kokoschka_1920.jpgOskar Kokoschka, 1920.

Maliar, ilustrátor,  grafik, ale i spisovateľ a dramatik Oskar Kokoschka bol síce o niečo starší (narodil sa 1. marca 1886 v Pöchlame, Dolné Rakúsko), ale dožil sa požehnaných 94 rokov. Jeho predkovia z otcovej strany pochádzali z kruhov pražských zlatníkov. V Prahe našiel v rokoch 1934 až 1938 útočisko pred nemeckými nacistami. Inicioval tam založenie spolku rakúskych umelcov nezávislých od hitlerovskej estetike, ktorá jeho obrazy označila za zvrhlé umenie. Druhú svetovú vojnu prežil vo Veľkej Británii. Po vojne po krátkom pobyte v USA sa presťahoval do Švajčiarska, kde zomrel 22. februára 1980 v Montreux. Výstava predstavuje jeho dielo z prvých dvoch desaťročí 20. storočia.

         
          ... a ženy


Napriek tomu že stredoeurópskej monarchii štyridsať rokov vládla žena, osvietená panovníčka Mária Terézia, spoločenské postavenie žien sa stále chápalo veľmi konzervatívne. Na prelome 19. a 20. storočia sa to však prudko začalo meniť. Teda aspoň v multikultúrnom hlavnom meste, ktoré bolo na tie pomery veľmi liberálne. Tradičný vzťah medzi pohlaviami bol ostreľovaný radom sociálnych, ekonomických a filozofických zmien. K pádom limitujúcich morálnych tabu prispela aktivita umeleckých salónov, vzdelaných feministiek i práca zakladateľa psychoanalýzy, lekára, psychológa a psychiatra Sigmunda Freuda.

12_gustav_klim_eugenia_primavesi_1913_1914_usa_sukromna_zbierka.jpgG. Klimt, Eugenia Primavesiová, 1913/1914, Mestské múzeum umenia Toyota, Japonsko.
Vpravo: G. Klimt, Tri obdobia života ženy, 1905, Národná galéria moderného umenia, Rím.

13_gustav_klimt_tri_obdobia_zivota_zeny_1905.jpg

 

 



 




 

 

 

 

Začiatkom minulého storočia sa novým smerom začali vyvíjať tradičné rodové roly. Nielen rastúca rovnosť medzi mužmi a ženami spôsobil rozruch. Úsilie vymaniť sa z etických obmedzení 19. storočia a otvorený prístup k sexuálnej túžbe spôsobovali rakúskym konzervatívcov bolesti hlavy. S vlastnou diagnózou a receptami okrem doktora Freuda prichádzali aj výtvarníci. Výstava v Dolnom Belvedere ukazuje konfrontáciu troch umeleckých superstars, ako sa vyrovnávali na počiatku modernej sexuálnej identity so spoločenským problémom, ktorý sa už vtedy volal „ženská otázka“.

Klimt,Schiele a Kokoschka sa v niečom podobajú a inom nájdeme rozdiely. Prezentácia približne 150 diel sa zameriava na štyri hlavné témy: portrét, láska, matka a dieťa. Je koncipovaná zaujímavo, známe ženy z obrazov v krátkosti hovoria o svojich životných osudoch a vzťahoch k autorom. Tí to nemali ľahké, lebo antifeministické predstavy mužov sa pohybovali na úsečke medzi dvoma extrémami: Madona – pobehlica. Idealizovať či degradovať, hanobiť a ponižovať?

Až mytologicky sú vnímané Klimtove ženské postavy, obalené v ornamente, záplave kvetov i zlata, najmä ak išlo o emancipované manželky či dcéry jeho mecenášov z prestížnych viedenských rodín. Súdobí výtvarní kritici ich označovali za moderných anjelov.

19_oskar_kokoschka_milenci_s_mackou_1917_kunsthaus_zurich.jpg20_oskar_kokoschka_otrokyna_1921_saint_loius_art_museum.jpg


O. Kokoschka: Milenci s mačkou, 1917, Kunsthaus Zürich.



Vľavo: O. Kokoschka: Otrokyňa, 1921, Múzeum umenia v Saint Loius, USA.


Kokoschka zobrazuje aj neveľmi pôvabné ženy ako Panny Márie, no medzi nimi sú aj dievčatá z ulice, ktoré pre finančný príspevok zaujímali všelijaké polohy. Aj výrazy tváre „neskoro kvitnúcich žien“ sú rôzne, niekedy až desivé, pripomínajúce skôr monštrá ako živé bytosti.

Schiele oslavuje matku, milujúcu manželku, ale viaceré jeho oleje a kresby sú aj vyslovene chlípne, voyeuristické. Manželka ho natoľko milovala, že sa podvolila pózovať mu polonahá pri takých aktivitách, ktoré sa obyčajne na umelecký obraz akosi nezmestia. Osobitný status znamenal preňho námet smrti, ku ktorému sa neraz vracal. Akoby tušil, že zomrie 28-ročný.

16_egon_schiele_matka_s_dvoma_detmi_iii_belvedere_viden.jpg17_egon_schiele_portret_umelcovej_manzelky_1918_belvedere_vieden.jpg
E. Schiele: Matka s dvoma deťmi III, 1915/1917, Belvedere Viedeň. Vpravo E. Schiele: portrét umelcovej manželky Edith, 1918, Belvedere Viedeň.

Výstava bude otvorená do 28. februára 2016. Pre milovníkov výtvarnej moderny sa oplatí ju navštíviť, pretože mnohé obrazy prekonali veľkú vzdialenosť do Viedne, kde sa zrodili. Zapožičali ich zo súkromných zbierok i z Talianska, Spojených štátov či dokonca až z Japonska.

Foto autor a Belveder

(Pokračovanie)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Sinibaldi
#1
Francesco Sinibaldi
28. december 2015, 17:57

En el prado.

 

Una luz

penetrante mora

en el prado

con un soplo

de calma y una

rima inquieta

que recuerda el

pasado.

 

Francesco Sinibaldi

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama