Reklama
Reklama

Vidiecka turistika napomáha rozvoj regiónu

Počet zobrazení: 3512

Po revolučných deväťdesiatych rokoch minulého storočia prešiel slovenský vidiek a osobitne poľnohospodárstvo rozsiahlymi zmenami, ktoré sa okrem iného prejavili na poklese životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Zo sebestačnej poľnohospodárskej veľkovýroby na Slovensku sme zaznamenali  vysoký prepad výroby či už rastlinnej alebo živočíšnej. Majetok poľnohospodárskych podnikov sa zdevastoval a rozkradol, mnohé veľkokapacitné objekty sú prázdne a schátralé. Pri vstupe Slovenska do EÚ sme nevyrokovali dobré podmienky, aké mali staré krajiny EÚ. Dôsledkom toho je zdecimované poľnohospodárstvo, čo sa prejavuje na poklese životnej úrovne nielen vidieckeho obyvateľstva, ale aj celej spoločnosti, ktorá vydáva značnú časť finančných prostriedkov zo svojho rozpočtu na dovážané potraviny často pochybnej kvality. Jednou z ciest rozvoja mala byť i diverzifikácia poľnohospodárskej výroby napríklad na agroturistiku, poskytovanie služieb vidieckeho cestovného ruchu.

frantisek_mach_400.jpgO tom, ako sa nám podarilo tieto zámery realizovať, sme sa pozhovárali s Ing. Františkom Machom z Modry, dlhoročným propagátorom vidieckej turistiky, agroturistiky a osobitne vínnej turistiky. V roku 1991 bol zakladateľom Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky (SZVTA) a do roku 2002 bol vo vedení zväzu. V súčasnosti je čestným predsedom zväzu. V roku 1996 založil Združenie Malokarpatská vinná cesta (ZMVC), v prvom funkčnom období bol aj jej predsedom.

Ste zakladateľom  SZVTA. Ako sa s odstupom času pozeráte na začiatky vidieckej turistiky a agroturistiky na Slovensku?

– Počas môjho profesijného pôsobenia v ekonomickom a sociologickom výskume som získal presvedčenie, že slovenský vidiek a poľnohospodárska veľkovýroba v 90. rokoch musí hľadať nové aktivity a cesty udržania zamestnanosti a životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Bezhlavá likvidácia štátnej a družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby na Slovensku sa podpísala pod vysokú nezamestnanosť vidieckeho obyvateľstva a masový odchod mladých ľudí za prácou do zahraničia. Preto i založenie SZVTA v roku 1992, ktoré malo sídlo v Modre, si kládlo za cieľ využiť slovenskú prírodu, prácu poľnohospodárov, remeselné tradície, ľudový folklór a ďalšie kultúrne tradície a prednosti slovenského vidieka na poskytovanie služieb vidieckeho cestovného ruchu, najmä pre mestské obyvateľstvo. Príkladom pre nás boli západní susedia v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku a inde, kde mali bohaté skúsenosti z rozvoja tejto podnikateľskej činnosti na vidieku.   Zahraniční experti ako pani Mária Greshofová z Nemecka alebo pán Erik Erhard zo Španielska a ďalší prednášali svoje skúsenosti na seminároch pre slovenských podnikateľov vo vidieckom turizme. Zahraničné skúsenosti a podnety pre vidiecku turistiku sa nám podarilo vydať vo viacerých metodických príručkách pre podnikateľov a vydali sme aj celý rad katalógov vidieckej turistiky, agroturistiky na Slovensku.

Ako sa prezentovala činnosť SZVTA vo svojich začiatkoch?

 – Od založenia SZVTA doteraz sme v Modre a malokarpatskom regióne každoročne organizovali celoslovenské, resp. regionálne vzdelávacie podujatia a exkurzie zamerané na vínnu turistiku, agroturistiku a rozvoj vidieka. Za 22 rokov sa na našich podujatiach zúčastnilo okolo 2 000 starostov, pedagógov, podnikateľov, pracovníkov tretieho sektora a ďalších priaznivcov vidieka z celého Slovenska. Najviac vzdelávacích podujatí a exkurzií smerovalo na vínne cesty do Rakúska, kde sa účastníci zoznámili so skúsenosťami našich susedov z podnikania v agroturistike –  Dovolenka na roľníckom dvore. Najužšiu spoluprácu máme vo vinohradníckych regiónoch v Burgenlande v meste Rust a Dolnom Rakúsku meste Poyzdorf. Na výstave vín VITIS AUREA v Modre sa pravidelne zúčastňujú vinári z Rakúska a českej republiky. V Modre  prevádzkujeme už dve desaťročia Malokarpatskú turistickú informačnú kanceláriu ako prvú v regióne a v treťom sektore na Slovensku.

Ako pozitívny príklad úspešnej realizácie projektu vidieckej turistiky v malokarpatskom regióne možno uviesť založenie Združenia Malokarpatská vínna cesta a najmä vinárske spolky v obciach a mestách  regiónu. Úspešná je i obec Slovenský Grob, ktorú každoročne navštívi v jesenných mesiacoch viac ako 60 tisíc domácich, ale i zahraničných návštevníkov. Gastronomická ponuka pečených husí, lokší, ale i malokarpatského vína sa stala známou vo svete. Vytvorila nové pracovné príležitosti pre obyvateľov obce. Slovenský Grob ocenili i v rámci EÚ za realizáciu projektu podnikania obyvateľov obce v cestovnom ruchu v kategórii Obec hostiteľ.

V roku 1994  sa Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky stal členom Európskeho zväzu vidieckej turistiky so sídlom v Štrasburgu. Mali ste teda i zahraničné skúsenosti a v  roku 1996 ste založili ZMVC.  Ako sa pozeráte na realizáciu tohto  projektu?

1_plagat_mvc.jpg– Združenie Malokarpatská vínna cesta patrí medzi najúspešnejšie projekty vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku. Hlavnými aktérmi sú vinohradnícke spolky v jednotlivých obciach regiónu, kde sa združujú podnikatelia vo vinohradníctve a vinárstve. Už v roku 1995 sme spolu s výtvarníčkou Alenkou Kadlečíkovou z Budmeríc spracovali vydarený  ilustračný plagát MVC na základe inšpirácie z Alsaskej vínnej cesty vo Francúzsku. Vinohradnícke mestá a obce na Alsaskej vínnej ceste sme v rámci zasadania EUROGITES v Štrasburgu spoločne navštívili s Ing. Romanom Janouškom, ktorý  získal v roku 2000 svetového šampióna v Ľublane za Rizling rýnsky. Združenie sme zakladali v januári 1996 v Modre za účasti prezidenta Európskeho zväzu vidieckej turistiky Erika Jordana z Belgicka. Ustanovujúce zasadnutie sa konalo v súčasnom sídle ZMVC, v kaštieli starej vinohradníckej školy v Modre za účasti starostov, podnikateľov a tretieho sektora. Ako iniciátora založenia ZMVC ma zvolili za jeho prvého predsedu. Prvé uznesenie vedenia ZMVC bolo o potrebe rotácie funkcie predsedu združenia, aby sa využili schopnosti úspešných podnikateľov, čo sa neskôr z rôznych príčin nerealizovalo. Začiatky činnosti boli zamerané na vzdelávanie, exkurzie a propagáciu regiónu na výstavách cestovného ruchu. Od roku 1998 funkciu predsedu ZMVC vykonáva úspešný podnikateľ z Pezinka Ing. Milan Pavelka, ktorý na troskách najväčšieho vinohradníckeho družstva v regióne vybudoval modernú súkromnú vinohradnícko-vinársku farmu. Organizačnú činnosť ZMVC podporuje  BSK – Malokarpatské osvetové stredisko v Modre na čele s jeho riaditeľkou PhDr. Annou Píchovou a pracovníčkou Jarkou Dudovou, ktoré majú najväčšie zásluhy na úspešnej činnosti ZMVC. Združenie má teda už dvadsaťročnú históriu a oprávnene patrí medzi najúspešnejšie projekty svojho druhu na Slovensku a i v strednej Európe.

Aké výsledky dosiahlo ZMVC za 20 rokov svojej činnosti?

– Prezentovali sme malokarpatský región na výstavách cestovného ruchu doma i za hranicami, organizovali úspešné podujatia ako Dni otvorených pivníc, Dni vo vinohrade, Ženy a víno a ďalšie, ktoré prinášajú už i ekonomické výsledky. Podstatne sa zvýšila kvalita malokarpatských vín, ktoré získavajú vysoké ocenenia na svetových výstavách. I zásluhou ZMVC sa dostáva do povedomia obyvateľov, že vinohradnícku výrobu ako kultúrne dedičstvo našich predkov je nutné zachovať a podporovať najmä zo strany štátu tak, ako je to bežné u našich susedov v Česku či Rakúsku. Očakávam však, že ZMVC bude  venovať väčšiu pozornosť spolupráci miest a obcí, podnikateľov i tretiemu sektoru. Významní sú i ďalší aktéri cestovného ruchu, ako sú ubytovatelia, pracovníci reštauračných zariadení, remeselníci, múzeá, jazdecké kluby, folklórne skupiny a ďalší, ktorí lákajú turistov do regiónu. Iba spoločná propagácia regiónu a prepojenie všetkých aktérov na ZMVC prinesie v budúcnosti úspech. Významné sú i turistické informačné kancelárie, ktorých prevádzku je dôležité udržať hlavne v letnej turistickej sezóne. Treba pozorne počúvať námety jednotlivcov, členov ZMVC na zlepšenie spolupráce, čo je základnou príčinou nezhôd v občianskych združeniach i samosprávach miest a obcí. Vyskytli sa  i na MVC rozdielne názory a i kritické hlasy na organizovanie podujatí Otvorených pivníc na MVC.

Zriadenie  oblastnej organizácie cestovného ruchu  Malé Karpaty a Miestnej akčnej skupiny, ktorú inicioval mikroregión Červený Kameň v čele so starostom Dubovej a predsedom mikroregiónu Ľudovítom Ružičkom, bude určite prínosom. Naskytá sa takto možnosť budovať i cyklotrasy pod Malými Karpatmi a pripraviť zaujímavé projekty, pobytový program pre turistov. Podľa slov  starostu ďalší rozvoj regiónu sa nezaobíde bez budovania infraštruktúry, cestného obchvatu Pezinka a Modry, v čom môže pomôcť BSK. Pre rozvoj cestovného ruchu bol úspešne realizovaný cezhraničný projekt DESTINATOUR, ktorý realizoval BSK a Dolné Rakúsko. Podobne boli realizované i projekty na rozvoj vidieckej turistiky v rámci CENTROPE, ktorý  obsiahol  okrem Rakúska i pohraničné regióny SR, ČR a Maďarska. Spolu s Doc. Ing. Gejzom Blaasom, PhD. a Ing. Rudolfom Hasprom, CSc., sme spracovali návrhy, možnosti využitia zahraničných skúsenosti v podmienkach  vidieka BSK a TSK.  Pozitívne hodnotím aktivity BSK  pod vedením jeho predsedu Pavla Freša zamerané na ochranu vinohradov  pred developermi v malokarpatskom regióne.

Čo by sa ešte dalo urobiť pre zintenzívnenie činnosti ZMVC?

– Treba využiť i skúsenosti z udeľovania Znakov kvality pre zariadenia vínnej turistiky na ZMVC podobne, ako ich realizujú v ČR. Návrh kritérií na udeľovanie Znakov kvality na ZMVC sme v spolupráci so Dpt. Štefanom Žákom a JUDr. Alexejom Petkešom vypracovali ešte v roku 2002, no o jeho zavedenie nebol vo vedení MVC záujem. Prvé skúsenosti v tomto smere mal i SZVTA. Viac aktivity očakávam od ZMVC pri presadzovaní dotačných, právnych, ochranných podmienok práce vinohradníkov na Slovensku podobne, ako je to v iných krajinách Európy. Ochranu záujmov najmä malých vinohradníkov treba realizovať v spolupráci so SPPK a doterajšími dvomi profesijnými  vinohradníckymi zväzmi. Konečne nastal proces zjednotenia dvoch profesijných zväzov vinohradníkov a vinárov na Slovensku, čo môže priniesť pozitívny prínos podobne ako v Českej republike. Doterajšia spolupráca bola sporadická, zapríčinila celkový úpadok vinohradníctva na Slovensku. Podobne treba využiť schopnosti i ďalších úspešných vinárskych manažérov vo vedení ZMVC, zabezpečiť väčšiu informovanosť členskej základne. Na tieto a ďalšie problémy poukázalo i ostatné  valné zasadnutie ZMVC.

8_katalog_vidieckej_turistiky.jpgKatalóg vidieckej turistiky SZVTA.

Pre ďalší rozvoj MVC je dôležitá aktivita jednotlivých spolkov vinohradníkov a vinárov v mestách a obciach pod Malými Karpatmi. Zvlášť pozitívne hodnotím Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov, ktoré v spolupráci s mestom prijalo opatrenia na využívanie, obrábanie vinohradov v chotári Pezinka. Opatrenia prinútia majiteľov neobrábaných vinohradov, aby ich dali do užívania podnikateľom, vinohradníkom v meste. Podobne spolok organizuje brigády na skrášlenie chotára, úpravu ciest, likvidovanie náletov a podobne. Vydareným podujatím je Víno a levandula, kedy má možnosť návštevník ochutnať víno,  prezrieť si vinohrad a obdivovať kvetinovú výzdobu terás nad mestom spolu s rozkvitnutou levandulou. Obľúbené je i septembrové podujatie Deň vo vinohradoch a ďalšie úspešné aktivity na MVC. Podobné aktivity majú ďalšie spolky ako Svätojurský vinohradnícky spolok, Spolok VINCÚR v Modre , spolky v Šenkviciach, Budmericiach a ďalšie spolky v regióne.

Žijete v Modre. Aké aktivity vykonáva vaša nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky na podporu rozvoja vidieckej turistiky a ochranu kultúrneho dedičstva v meste a regióne?

– Naše aktivity sú rôzne. V prvom rade už dvadsať rokov prevádzkujeme Malokarpatskú turistickú informačnú kanceláriu v Modre, ktorá bez podpory samosprávy poskytuje informácie pre turistov a ďalšie služby pre obyvateľov mesta a regiónu. V rámci cezhraničnej spolupráce s Rakúskom sme v roku 2003 nakrútili štyridsaťminútový dokument Krajina ako víno, kde sme predstavili turistickú ponuku zážitkov na Malokarpatskej vínnej ceste. V spolupráci s Regionálnym environmentálnym centrom Slovensko sme sa podieľali na viacerých projektoch zameraných na vidiecku turistiku. Tak napríklad v roku 2005 sme spracovali štúdiu Možnosti rozvoja vidieckej turistiky na Záhorí a podieľali sme sa na certifikácii pôvodných regionálnych produktov na Záhorí a v malokarpatskom regióne. V spolupráci s novinármi Ing. Milanom Malochom a Ing. Rudolfom Hasprom, CSc. sme v roku 2010 vydali publikáciu V zrkadle času, v ktorej sme predstavili viac ako sto osobností slovenského poľnohospodárstva a vidieka. Vlastnými vyjadreniami osobností sme predstavili životnú púť vedcov, vysokoškolských pedagógov, ministrov, politikov a iných osobností, ktoré sa zaslúžili o rozvoj pôdohospodárstva a vidieka, ktoré bolo v minulosti na poprednom mieste v Európe. Ďalší projekt sme riešili v rámci CENTROPE zameraný na možnosti rozvoja vidieckej turistiky, agroturistiky na západnom Slovensku. Posledný projekt bol zameraný na pasportizáciu zariadení cestovného ruchu v Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorý obsiahol všetky ubytovacie, stravovacie, športové, kultúrne a iné zariadenia poskytujúce služby pre turistov. Už v roku 2000 sme vydali publikáciu Malý turistický sprievodca po Bratislavskom kraji, čo bolo ešte pred vznikom Bratislavského samosprávneho kraja. Prezentovali sme Malokarpatský región na domácich i viacerých zahraničných výstavách cestovného ruchu.

Akým aktivitám ste sa venovali na území mesta Modry zameraných na mládež a ochranu kultúrneho dedičstva?

– V spolupráci s obecnou samosprávou a školami v Modre sme zorganizovali napríklad literárnu súťaž žiakov základných škôl a stredoškolskej mládeže na tému „Ak by som bol primátorom mesta čo by som urobil na podporu cestovného ruchu v meste.“ O súťaž bol veľký záujem, najlepšie práce boli odmenené a za účasti historika a spisovateľa Pavla Dvořáka sme zorganizovali seminár, kde svoje práce predstavili verejnosti. Viaceré aktivity boli zamerané na spoluprácu s Rakúskom, najmä v oblasti vidieckej turistiky a vinohradníctva. Úspešná bola napríklad prezentácia malokarpatského folklóru, remesiel, vinárstva v roku 2005 na trojdňových slávnostiach v obci Wolfsthal, kde sa predstavili detské folklórne skupiny z Modry, Šenkvíc a Dubovej, ďalej dychová hudba z Vištuka, keramikári remeselníci a vinári z Modry a okolia. Podujatie bolo úspešné, zúčastnil sa ho i primátor Modry Vladimír Medlen a predseda BSK  Ľubo Roman, ktorý sa tu stretol s predsedom vlády  Dolného Rakúska Ervinom Prolom. Mrzí ma, že mesto Modra nedokázalo na svojom Malokarpatskom vinobraní v roku 2006 dôstojne prijať skupinu 70 obyvateľov  Wolfsthalu na čele so starostom.

O podujatiach v Malokarpatskom regióne a v meste Modra informujete i širokú verejnosť v médiách...

– Áno, najužšia spolupráca bola napríklad s redakciou Národná osveta, kde sme pravidelne publikovali príspevky o kultúrnych podujatiach, remeselníkoch, výstavách a iných akciách z celého Slovenska. Rád spomínam napríklad na folklórne slávnosti v Hrušove alebo slávnosti v Starej Bystrici, kde je prvý slovenský orloj. So záujmom navštevujem historické mestá na Slovensku, spoločne so spolužiakmi, absolventmi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

14_penzion_alpinka.jpgPenzión ALPINKA v Oščadnici vyhľadávajú domáci i zahraniční turisti.

Stretávame sa každý rok v inom meste. Okrem Nitry sme už navštívili Modru na Malokarpatskej vínnej ceste, Levoču, Banskú Štiavnicu, Košice, Vysoké Tatry a ďalšie turistické centrá chceme ešte navštíviť. O všetkých podujatiach publikujeme príspevky napríklad v Obecných novinách, Roľníckych novinách, Vinič a víno a ďalších periodikách. V Modre máme úzku spoluprácu so spolkom vinohradníkov a vinárov VINCÚR, Jednotou dôchodcov Slovenska, Modranským turistickým spolkom a Modranskou muzeálnou spoločnosťou. Medzi najúspešnejšie podujatia zaraďujem napríklad výstavu starých pohľadníc  z Modry a regiónu, ktorú si počas Malokarpatského vinobrania prišli pozrieť stovky návštevníkov čo je zdokumentované i v Knihe návštev našej Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie v Modre. Úzko spolupracujeme s SNM - Múzeom Ľudovíta Štúra v Modre. Rád spomínam na spoluprácu s redakciou Národná osveta, kde sme sa podieľali na organizovaní celoslovenskej súťaže Národná kronika 2012, ktorá mala veľký úspech a pomohla pracovníkom kultúry pri propagácii. Spolu s Ing. Miroslavom Senkom sme v Pezinku iniciovali dvojročné štúdium Akadémie tretieho veku so zameraním na vinohradníctvo, vinárstvo, somelierstvo a agroturistiku. Štúdium bolo úspešné pre viac ako štyridsať poslucháčov-seniorov, ktorí získali nové poznatky v tejto oblasti. Súčasne sa tak stali propagátormi ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva v regióne.
Ako sa pozeráte na súčasný stav poľnohospodárstva na Slovensku a na vinohradnícku výrobu v malokarpatskom  regióne.

– Po nežnej revolúcii nastal totálny prepad poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Nesprávna politika, ktorá hlásala východiská, že potraviny si môžeme doviezť zo zahraničia, čo sa v konečnom dôsledku stalo realitou, znamená dovoz viac ako polovicu potravín a iných produktov zo zahraničia.  Útlmom poľnohospodárskej výroby na Slovensku sme stratili aj pracovné príležitosti na vidieku. Z pôvodných asi 350 tisíc pracovníkov v pôdohospodárstve Slovenska zostalo pracovať iba okolo 60 tisíc. Absolventi poľnohospodárskych škôl nemajú možnosť zamestnať sa na Slovensku, odchádzajú pracovať do zahraničia, vykonávajú podradné manuálne práce. Celkove na slovenskom vidieku je vysoká nezamestnanosť, najväčšia je nezamestnanosť je na južnom a východnom Slovensku.

Nepriaznivý stav poľnohospodárskej výroby na Slovensku môžeme dokumentovať na príklade vinohradníckej výroby. Žiaľ, vinohradnícka výroba v SR je tiež negatívne postihnutá dopadom zmien v celej spoločnosti. Začiatkom 90. rokov sme obhospodarovali na Slovensku okolo 30 tisíc ha vinohradov. Dnes obrábame už iba tretinu. Ostatné vinohrady spustli, zarástli šípkami. I napriek tomu, že nám EÚ stanovila kvótu okolo 22 000 ha vinohradov, tieto výmery sú nedosiahnuteľné. Negatívnu úlohu zohrali i developeri, ktorí do vinohradov tlačia výstavbu bytov a rodinných domov. Dotácie za vyklčovanie vinohradov lákajú najmä majiteľov, ktorí nemajú záujem vinice obrábať z dôvodov vysokých výrobných nákladov. Chémia, technika a pohonné hmoty za dvadsať rokov viacnásobne stúpli. Ceny hrozna však zostali približne na pôvodnej hladine, z čoho vyplýva i nerentabilná výroba najmä pre malých vinohradníkov a záhradkárov. Znížil sa odbyt stolových vín, najmä z dôvodov dovozu dotovaných lacných vín zo zahraničia, čo je likvidačná prax pre slovenské vinohradníctvo. Rozvoj vinohradníckej výroby v regióne brzdia pozemkové úpravy, ktoré meškajú a s tým i obnova vinohradov. Na Slovensku chýbajú odbytové združenia vo vinohradníctve a vinárstve, čo v minulosti v čase hospodárskej krízy napríklad vykonávalo Slovenské vinohradnícke družstvo alebo neskôr Vinársky podnik v Pezinku so svojimi vysunutými pracoviskami. Napríklad v Rakúsku doteraz fungujú vinohradnícke družstvá, ktoré vykúpia hrozno od malých výrobcov a následne v priebehu roka finalizujú víno v obchodnej sieti. Na Slovensku majú družstvá bohatú tradíciu, tieto úlohy neplnia, čo je na škodu celého agrorezortu. Nesprávne sú názory vinárskych celebrít, ktoré zatratili veľkovýrobu a likvidovali vinohradnícke družstvá  na Slovensku i napriek tomu, že u našich susedov prosperujú.

Pre slovenské vinohradníctvo môže byť príkladom poľnohospodárska politika v ČR, kde sa od roku 1990 vďaka štátnym dotáciám zdvojnásobila výmera vinohradov na 20 000 ha. V tejto súvislosti, najmä na Morave, sa vytvorili dobré podmienky, zriadili „Vinársky fond“ a takto podporujú vínnu turistiku. Moravské vínne cesty sa úspešne napájajú v rámci cezhraničných projektov i na rakúske vínne cesty.

12_cena_matik_modra_-_foto_mgr._jana_kuchtova.jpgNajúspešnejšiemu zahraničnému vystavovateľovi na VITIS AUREA v Modre odovzdal cenu  za MATIK František Mach.

Podstatná časť vinohradov na MVC je prestárla, vinohrady sú nekompletné, úrodnosť je nízka, nepokrýva vložené náklady. V posledných rokoch sa neúnosne rozmnožili škorce, ktoré vo veľkých kŕdľoch oberajú hrozno. Divá zver z Malých Karpát narobí vo vinohradoch rozsiahle škody. Pozitívnym javom však je, že sa budujú i nové vinice, podstatne sa zvýšila kvalita vyprodukovaného vína. Úspešné rodinné  farmy stavili na modernú technológiu, novú výsadbu mladých vinohradov s novými slovenskými odrodami viniča. Kvalita hrozna a tým i vína podstatne vzrástla.  Porovnateľná je so svetovými vínami ako napríklad vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku či ČR.       Vinárske spolky úspešne organizujú miestne a regionálne výstavy vín, ktoré pomáhajú zvyšovať kvalitu vín, čo sa prejavilo i v Národnom salóne vín v Pezinku a v súčasnosti už v Bratislave.     

Je možné budovať vínne cesty aj v ostatných vinohradníckych oblastiach Slovenska?

 – V rámci malokarpatskej vinohradníckej oblasti pozitívne výsledky dosiahla už i Záhorská vínna cesta, najmä v oblasti Skalice, kde majú možnosť úzko spolupracovať v rámci cezhraničných projektov s Rakúskom a ČR. Vína zo Skalice získavajú najvyššie ocenenia na domácich, ale i zahraničných výstavách vín. Podobne i Nitrianska kráľovská vínna cesta sa dostáva do povedomia turistov. Nielen vína z okolia Topoľčianok, ale i vína z južného Slovenska, Belá, Strekov sa umiestňujú na popredných miestach na medzinárodných výstavách vín. Nevyužité sú ešte možnosti slovenskej časti Tokaja, ktorá nadväzuje na maďarskú tokajskú oblasť. Možno očakávať väčšiu spoluprácu podnikateľov v tokajskej oblasti a spoločnú prezentáciu na výstavách cestovného ruchu doma i v zahraničí, podobne ako to robia maďarskí vinohradníci v Tokaji.

Očakávam, že v novom plánovacom období realizácie Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020 sa bude realizovať Koncepcia podpory malých a mladých farmárov a rodinných fariem, kde významnú podporu získajú práve podnikatelia špeciálnych plodín, ako je vinohradníctvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo a ďalšie plodiny. Verím, že popri veľkých poľnohospodárskych podnikoch sa do popredia dostane i podpora malých rodinných fariem, ktoré budú súčasne riešiť i otázky zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva. Do rozhodovacieho  procesu schvaľovania dotácii z EÚ pre podnikateľské subjekty treba viac ako doteraz zapojiť profesijné samosprávne zväzy, ktoré najlepšie vedia posúdiť reálne potreby praxe a predíde sa tak i netransparentným nákladom. Súčasne treba podporiť i aktivity tretieho sektora v oblasti cestovného ruchu, najmä profesijné zväzy a samosprávne organizácie by mali byť hlavnými realizátormi vybraných projektov podporených z EÚ.

Turista očakáva od pobytu na vidieku nové zážitky, poznanie života domáceho obyvateľstva, ale najmä chce vnímať kultúrne dedičstvo, ktoré vytvárali naši predkovia po stáročia. Najlepšou reklamou je spokojný zákazník, ktorý odporučí známym a priateľom pobyt na vidieku, kde ho očakávajú neopakovateľné zážitky. Preto je nutná spolupráca podnikateľských subjektov s obecnou samosprávou a tretím sektorom. Iba spoločná prezentácia regiónu, vzájomné prepojenie služieb, ich vysoká kvalita a príslovečná slovenská pohostinnosť sú zárukou spokojného turistu. Obyvatelia regiónu, mestské a obecné samosprávy si musia uvedomiť skutočnosť, že rozvoj cestovného ruchu je najdôležitejším faktorom rozvoja prímestského regiónu, ktorý vytvára nové pracovné príležitosti, využitie prírodných daností hospodárskeho potenciálu a tým zabezpečuje ekonomickú prosperitu miest a obcí.

Foto: Jana Kuchtová a archív F. M.

Priemer: 2.3 (3 hlasy)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama