Reklama
Reklama

Vládna personálna spúšť...

Počet zobrazení: 3064

Hovorí sa, Slovensko je malé a každý s každým je rodina, ak nie tak spolužiak a ak ani to nie, tak kamarát z mokrej štvrte. Všetci sme svoji, či teraz po novom „naši“ ľudia. Platilo to za socializmu a oveľa viac to platí i teraz, v takzvanej demokracii, ktorá má však s vládou ľudu pramálo spoločného. Nedá sa to úplne obísť, ale rodinkárstvo, straníckosť, aká nastala teraz, nemá obdobu nie od politického a ekonomického prevratu v novembri 89, ale ani od roku 1945.

Vládu by bolo potrebné posudzovať podľa výsledkov, ktoré sa jej prispením dosiahli v ekonomickej, sociálnej oblasti, demokratizácii spoločenského života a celkového zlepšovania života ľudí. Rozhodujúcim predpokladom pre dosiahnutie úspechov v týchto oblastiach, zvýšenia efektívnosti  a kvality práce je výber najschopnejších odborníkov do riadiacich funkcii. To je však žiaľ Achillova päta tejto vlády.
 

Personálne čistky a krágľovanie ľudí
 

Personálna politika sa odvíja od zostavenia vlády. Preto treba znovu pripomenúť aspoň niektoré, už známe fakty. Ako môžeme očakávať od ministrov, ktorých kvalifikácia v príslušnej oblasti je nulová, že sa obklopia skúsenými odborníkmi? Vláda je nielen nepripravená, nekompetentná, ale doslova dehonestuje postavenie predsedu a ministrov. Potvrdzuje to skutočnosť, keď človek, ktorý sa sám nazýva zlodejom a šašom, je predsedom vlády, bábkoherečka riadi investície a eurofondy, zbrojársky lobista armádu, kaderník školstvo, náboženský fanatik zdravotníctvo či kurič životné prostredie. Takto by sme mohli pokračovať takmer rezort po rezorte. Namiesto odborníkov nám vládnu politickí diletanti.

Vláda sa zaviazala odpolitizovať štátnu správu, čo sa jej ani zďaleka nepodarilo a tak je to jeden z mnohých nenaplnených sľubov. Opak je pravdou, keď ministri presadzujú stranícke nominácie a do funkcií sa dostávajú ľudia bez odbornosti, prekvitá rodinkárstvo a slepá lojalita.

plagiamos_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Za viac ako 100 dní vlády sa ministri nedostali prakticky k ničomu inému, len k personálnym čistkám. Viazne pomoc pri zmenšovaní následkov koronakrízy zamestnancom i podnikateľom. Ekonomika ide ako Titanic ku dnu, ale páni sa zabávajú krágľovaním ľudí. Kedy sa to skončí a kedy vláda začne konečne niečo zmysluplné robiť, nik, ani „náš“ spasiteľ vo funkcii premiéra, nevie.
 

Koalícia plagiátorov a podvodníkov
 

Ak by sa zostavoval celosvetový rebríček plagiátorov vo verejných funkciách, Slovensko by bolo suverénne na jeho čele. Podvodníci s diplomovkami sú len obrazom nášho bezhodnotového a skorumpovaného systému. Je to výsledok súčasného stavu  morálky spoločnosti. Problémom je, že kúpiť sa dá takmer všetko, vrátane diplomu a titulu. Súkromných škôl je po Slovensku ako buriny a všetky chcú žiť a najmä zarábať. Preto sa na vysokú školu dostane uchádzač i s trojkami, štvorkami, ktorý nemá záujem študovať a získať vedomosti. Potrebuje len titul na okrasu, a tak si ho kúpi. Často to vyzerá, najmä s absolventmi súkromných škôl, ako vo filmovej komédii „Blbý a blbší“. Vrcholom súčasnej úrovne školstva sú posledné príklady podvodníkov s diplomovkami od predsedu parlamentu Kollára, cez predsedu vlády Matoviča, až po ministra školstva Gröhlinga. Koľko je takýchto ľudí a v akých funkciách, našťastie nevieme. Je však tragédiu, že títo nedovzdelanci riadia štát, rozhodujú o našich osudoch a budúcnosti. Navyše, takéto pochybné indivíduá vyberajú zase svojich ľudí do funkcií na nižších stupňoch riadenia.

Na Slovensku bolo niekoľko špičkových vysokých škôl, vyspelé a vo svete uznávané stredné odborné školstvo. Dnešné pokrivkávajúce duálne vzdelanie je len slabým odvarom učňovského školstva priamo prepojeného s výrobou či službami. Dokonca i stredné priemyselné školy vychovávali pripravených ľudí pre vtedy národné hospodárstvo. Väčšina veľkých fabrík mala dokonca svoje, ak chcete Baťove, učňovské a stredné školy. Ich absolventi mohli okamžite ísť do praxe, ku strojom, či na nižšie riadiace posty. Vysoké školy boli s limitovaným počtom najlepších študentov a mali prevažne odborné zameranie. Mali svoj kredit, nevychovávali ľudí pre úrady prace a ich absolventi vytvárali hodnoty, z ktorých ešte stále žije aj táto spoločnosť.
 

V personálnej oblasti koalícia prerazilo dno
 

Ak vláda, či ministri vymenia skorumpovaných ľudí či straníckych nominantov bez odbornosti , ako v prípade Štátnych hmotných rezerv, Poľnohospodárskej platobnej agentúry, tak je to úplne v poriadku a všetci im zatlieskame. Problémom súčasnosti sú však plošné personálne čistky, ba dokonca až krágľovanie ľudí. Zdá sa, že prebieha súťaž medzi ministrami, kto získa viac „skalpov“, koľko kto dá ľudí dole, ako sa chváli sám pán premiér.

Tak sa stáva, že menia špičkového riaditeľa nemocnice za lesníka, odborného špecialistu vo funkcii predsedu Hlavného banského úradu za človeka, ktorého jedinou prednosťou je jeho stranícka príslušnosť. Mladý hokejista ide šéfovať Úradu práce, kde si bude asi strieľať– z ľudí.  Skúsenú odborníčku, riaditeľku Inštitútu pre výskum práce a rodiny nahradil ultrakonzervatívny publicista a šéfku ŠOI odvolajú, lebo dávala „vysoké“ pokuty za porušovanie zákona podnikateľom spriazneným s ministrom hospodárstva. Čo možno očakávať od týchto stranícky dosadených pochybných ľudí?

Výberové konania sú len fraškou a až primitívnou zásterkou, ktorá má zakryť holú … pravdu a fakt, že ide o rodinných príslušníkov, konkubíny, spolustraníkov a neraz i kaviarenských flákačov. Jediným kritériom je nenávisť voči predchádzajúcej vláde a slepé plnenie často hlúpych straníckych príkazov. Jedným z posledných výsledkov principiálnej personálnej politiky je  masový nábor ľudí, doslova z ulice, na funkcie 72 prednostov okresných úradov. Kvalita štátnej správy tak určite pôjde „hore“ a občan sa bude môcť obrátiť s riešením problémov akurát tak na lampáreň.
 

Chýbajú socialistické kádrové rezervy
 

Predchádzajúci spoločenský systém mal veľa chýb, no nikdy nedochádzalo k náhodnému výberu osôb do riadiacich funkcií bez požadovaného odborného vzdelania a praxe v nižších stupňoch riadenia. Bolo to vďaka systému kádrových rezerv, kde boli vyberané mladšie, perspektívne, vzdelané a morálne kádre. Dokonca museli zodpovedať takzvanému Morálnemu kódexu budovateľa komunizmu.

Prešli prísnym sitom posudzovania a následne boli systematicky pripravovaní na funkcie v štátnej správe i v národnom hospodárstve. Pravda, i tu boli chyby zavinené ľudským faktorom, sem tam bola uprednostnená rodina, sem tam spolužiak, ale i tí museli spĺňať požadované kritériá.

Po prevrate v 89-tom sme zavrhli úplne všetko, aj systém výberu a prípravy kádrov. Strany teraz vznikajú ako huby po daždi, majú zopár desiatok či stovák členov, ktorí sa do strany dostávajú nie výberom, ale náborom. Ich hodnotovou výbavou a následne prípravou sa absolútne nik nezaoberá. Načo aj, veď sú na jedno použitie. Preto na to bude táto spoločnosť doplácať ešte niekoľko rokov, ak sa vôbec spamätá.
 

Kam sme sa to dostali
 

Podvádzanie, klamstvo, neplatenie daní, amorálnosť až zvrhlosť sa považuje za niečo úplne normálne, akože ľudské. Nikoho to nediskvalifikuje v spoločenskom ani profesionálnom živote. Dokonca sa to vydáva za hrdinstvo, za chválu, ak sa k tomu niekto, pod ťarchou dôkazov prizná. Toto má byť tá veľká zmena a očista spoločnosti?

Takáto personálna politika spôsobí na Slovensku nedozerné hospodárske, sociálne a spoločenské škody a v zahraničí našu hanbu a nedôveryhodnosť. Stojí to týmto vládnym hochštaplerom za to a ako sa s tým vyrovnáme my, nie „Obyčajní“, ale bežní ľudia?

Neblahá skúsenosť s novou vládou ukazuje, že nielen vládne a opozičné politické strany sa riadia ako firmy, ktoré ich lídri považujú za svoje súkromné eseročky. V súčasnosti sa takto riadi i náš štát, ktorý si tento raz privlastnil premiér Matovič spolu s koaličnými lídrami.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama