Vo vzduchoprázdne kapitálu

Po gréckom referende
Počet zobrazení: 5201

Neoliberalizmus ako doktrína úplného prispôsobovania sa trhu narazil. Je totiž postavený na silnej ochrane vlastníckych práv, neobmedzovania trhov a obchodu, ktoré mu dovoľovali vyhýbať sa akejkoľvek zodpovednosti. No len dovtedy, než Gréci v referende heroicky odmietli diktát financií a zastavili jeho zdanlivo nezlomiteľnú moc.

Dalo sa očakávať, že veritelia nebudú z ideologických dôvodov, ako zo strachu z nevôle ostatných zadlžených štátov splácať svoje dlhy, rešpektovať demokraciu. Ešte pred nástupom Syrizy k moci upozorňovali Financial Times na to, že najslabší článok systému predstavujú voliči. Beztak štrukturálne zaostávajúce krajiny sa dostávajú do slepej uličky, keďže s narastajúcimi nepokojmi obyvateľstva rastú i úrokové sadzby, čím klesá možnosť riešiť situáciu v rámci trhu. Trhovému fundamentalistovi v tej chvíli neudrú do očí podmienky, ktoré spôsobili tento stav, ale demokracia, ktorá sa mu začína javiť ako prekážka v nadobúdaní zisku. Prijateľnými ostávajú iba strany, ktorých politický program sa scvrkol do extrémneho centra. Bez zmeny kurzu by však hrozilo, že sa z prechodného, núdzového stavu pomaly, ale isto stane normálna, prirodzená skúsenosť, a pokračovalo by ďalšie a ďalšie, nikam nevedúce ukrajovanie z nahnívajúceho koláča eurozóny.

Pri kliesnení cesty voľnému trh neberie neoliberálna ideológia ohľad na žiadne okolnosti či dôsledky. Namiesto zohľadnenia špecifického ekonomického modelu Nemecka (stojaceho na vytváraní obchodných prebytkov škodiacich Európe) si vystačí so všeobecným predpokladom, že „trh ako taký“ najlepšie vyjadruje schopnosti jednotlivých konkurentov presadiť sa. Nemecko od prvej dekády milénia nezvyšuje platy a nemá stanovenú minimálnu mzdu, vďaka čomu neoutsourcuje pracovnú silu do zahraničia a naďalej úspešne exportuje lacné tovary. Tento všeobecne neaplikovateľný model, poškodzujúci ostatné ekonomiky, prezentuje minister Schäuble ako „znak konkurencieschopnosti... a medzinárodného dopytu po kvalitných výrobkoch z Nemecka“. Nemecká vláda si touto politikou pochopiteľne získala podporu zamestnávateľov, a udržala nezamestnanosť na nízkej úrovni, no zároveň vytvorila pracovné miesta, ktorých pracujúci si k platu musia dopomáhať štátnou podporou. Bežní Nemci si tak s Grékmi nemajú čo závidieť, takže možno povedať, že obrazy o usilovných mravčekoch a lenivých kobylkách sedia skôr na sociálnu stratifikáciu každej krajiny zvlášť.

Neoliberáli neberú do úvahy ani fakt, že len menej ako 10% zo záchranného balíčka Grécku mohla vláda použiť na reformu ekonomiky, kým 90% pomoci šlo veriteľským bankám. Aký zmysel má hasiť jednu pôžičku ďalšou, pokiaľ je klient nesolventný? Ak Nemecku a ostatným veriteľom naozaj záleží na splatení dlhu, mali by hľadať spôsob, ako ho možno splatiť a nie navyšovať. Pri porovnávaní zadlženia Japonska, Talianska či USA je zrejmé, že dlh veľmi dobre slúži ako nástroj vytvárania tlaku na zosekávanie sociálnych výdobytkov a privatizáciu. Syriza sa preto namiesto utápania v nikam nevedúcom pocite viny snažila prísť s racionálnymi a životaschopnými návrhmi – na rozdiel od tých, ktoré navrhovali inštitúcie Trojky. MMF navrhol klasické zrušenie kolektívneho vyjednávania, nezvyšovanie minimálnej mzdy a, samozrejme, ďalšiu privatizáciu. Dožadoval sa tiež výrazného zvýšenia DPH a 10% rastu cien elektriny, čo by opäť najviac zasiahlo práve chudobných. Toto ekonomické myslenie je však zastarané a nefunkčné, pretože tu, tak ako inde, prinieslo len úpadok.

Neriešili sa príčiny gréckej krízy, ako je korupcia, kvôli ktorej kilometer diaľnice v Grécku stojí trikrát toľko ako v Nemecku, ani to, že bohatí neplatia takmer žiadne dane, napriek tomu, že 2 000 rodín vlastní 80% bohatstva krajiny. Bol zoškrtaný štátny sektor, takže o prácu prišli zamestnanci nemocníc, upratovačky, vrátnici, dokári, a to len preto, aby boli uspokojení veritelia. Tsiprasovi sa podarilo určité zvýšenie daní pre bohatých, takže dosiahol akú-takú redistribúciu, no vo väčšine prípadov veriteľom iba ustupoval a preto jeho kroky sotva možno nazvať revolučnými či radikálnymi. V takej chvíli bolo najlepšie povolať hlas ľudu, aby ten zatiahol ručnú brzdu zbesilej jazdy. Ľuďom tak bolo umožnené zasiahnuť do administratívy a podieľať sa na politike – na vláde a správe obce, a ekonomike – vo význame riadenia domácnosti. Výsledkom referenda je signál, že Gréci chcú počuť pravdu, a, napriek tomu, že je nepríjemná, ju aj nasledovať.

Zásadný rozdiel oproti iným referendám je v tom, že konečne spolitizovalo ekonomickú tému a z ľudu sa stal hráč, ktorého odteraz nebude možné opomenúť či vynechať. Pozornosť sa teda ako v ostatných prípadoch neodpútava na vedľajšie témy, ale sústreďuje na miniatúrny model problému, ktorému čelíme v celej Európe, dokonca svete. Dotýka sa totiž aj Španielov vysťahovaných z ich domovov, skracovania sociálnych dávok a výdajov na školy v Anglicku, či života na hraniciach Európy a toho, čo s tým bude ďalej. Ideológia funguje len dovtedy, ak dokáže rôznymi spôsobmi udržať súhlas ľudí s nespravodlivosťou a bezprávím. Tým, že sa v Grécku udiala moc ľudu, ktorá je hlasom Božím, dokázala ľavica oživiť ľudského ducha v časoch, keď je nacionalistickou pravicou ťahaná k prízemným pudom. Zdá sa, že Syriza víťazstvom vo voľbách a vyhlásením referenda zasiahla práve včas. Komunistická strana by totiž nedokázala priniesť presvedčivé argumenty a prenechala pole extrémnej pravici, ktorej jedovaté jablká idú na odbyt vždy ako prvé. Ostáva teda jediné... Ak veritelia odmietnu zmierniť podmienky splácania, musí ľud prevziať banky, ktoré im napokon od ich záchrany tak či tak patria.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa PeterPeter
#1
Peter Krumpál
10. júl 2015, 12:17

Aj u nás je potrebné, aby prehovorili občania.

Ale ktorá spoločenská sila ich dokáže aktivizovať tak, aby vyšli na námestia prejaviť svoju vôľu?

Svoju spoločenskú úlohu by mohli zohrať odbory.

O inej spoločenskej sile neviem.

Kto vie?

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#2
Jozef Schwarz
10. júl 2015, 13:52

Ja viem....

 

K dispozícii je tá istá spoločenská sila ako v Grécku:

 

- občania prostredníctvom volieb, tak ako v Grécku na začiatku roka a tento mesiac,

voliči a ich názor, to je obyčajný, nespochyniteľný a účinný nastroj demokracie

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984