Reklama
Reklama

Vojenské výdavky vo svete v roku 2020

Rástli napriek hospodárskemu poklesu spôsobenému pandémiou USA s najväčšími vojenskými výdavkami na svete ich znovu zvýšili
Počet zobrazení: 1382

sipri_2020.jpgVýstižným dokladom hamletovsky „doby vymknutej z kĺbov“ sú varovné údaje, ktoré 26. apríla uviedol v novej správe o vojenských výdavkoch SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute – Štokholmský medzinárodný inštitút výskumu mieru) za rok 2020. Celosvetové vojenské výdavky dosiahli výšku 1 981 miliárd USD. Vzrástli o 2,6 %, aj keď svetový hrubý domáci produkt (ďalej len HDP) bol v roku 2020 podľa odhadov o 4,4 % nižší ako v roku 2019. Vojenské výdavky predstavovali 2,4 % svetového HDP, kým v roku 2019 to bolo „len“ 2,2 %. Vlani sa dosiahol aj ďalší smutný rekord – došlo k najväčšiemu nárastu vojenských výdavkov od krízy v roku 2008. Oproti začiatku druhej dekády tohto storočia celosvetové vojenské výdavky boli vyššie o 9,3 %, teda v rokoch 2011 – 2020 narástli takmer o desatinu, čo tiež prispieva k ekonomickým, najmä finančným, problémom vo svete.
 

Päť štátov s najvyššími vojenskými výdavkami

Aj v tohtoročnej správe sa tradične podrobnejšie analyzujú údaje z piatich štátov s najvyššími vojenskými výdavkami. Vlani to boli USA, Čína, India, Rusko a Veľká Británia. Ich výdavky tvorili až 62 % celosvetového súhrnu. V „skupine“ oproti roku 2019 došlo k jednej zmene, keď Saudská Arábia si „vymenila“ miesto s Veľkou Britániou, ktorá bola vlani v tomto rebríčku na šiestej priečke.

SIPRI poukazuje na trend nárastu výdavkov vo vojensky najsilnejších veľmociach. Vojenské výdavky USA budeme analyzovať podrobnejšie ďalej. Uvedieme základné údaje o vojenských výdavkoch Číny a Ruska.

Vojenské výdavky Číny, ktorá má najviac vojakov v činnej službe, sa odhadovali na 252 miliárd USD (necelú tretinu výdavkov USA) a predstavovali asi 1,7 % HDP. V porovnaní s rokom 2019 čínske vojenské výdavky narástli o 1,9 %. Poukázalo sa na to, že Peking vojenské výdavky zvyšuje nepretržite už 26 rokov, čo je výnimočný fenomén, ktorý v sledovanom období neurobil žiadny iný štát. Čínske vedenie rast výdavkov zdôvodňuje potrebou modernizácie reorganizovaných ozbrojených síl a zdôrazňuje, že má len regionálny dosah bez akýchkoľvek hegemónnych ambícií.

Ruské vojenské výdavky dosiahli 61,7 miliardy USD a predstavovali 4,3 % HDP. Oproti vlaňajšku sa zvýšili o 2,5 %. Boli však o 6,6 % nižšie, ako sa pôvodne plánovali. Je to vyvolané sčasti hospodárskymi dôvodmi, ale Moskva hovorí aj o racionalizácii v oblasti zbrojných programov. V roku 2018 bol v RF prijatý Štátny program rozvoja vyzbrojovania, v ktorom sa predpokladá do roku 2027 vynaložiť 20 triliónov rubľov.

India mala vojenské výdavky vo výške 72,9 miliárd USD. Má nielen veľké vojsko (podľa údajov v Global Fire Powers je druhé najväčšie na svete), ale aj určité problémy v bezpečnostných vzťahoch s Čínou a Pakistanom. Patrí preto k štátom, ktoré dlhodobo veľa zbroja a nakupujú aj veľa zbraní. O indické trhy vedú boj najmä ruské a americké zbrojné firmy.

Veľká Británia s výdavkami 59,2 miliárd USD ich zvyšuje aj v súvislosti so snom o obnovení svojej veľmocenskej pozície po vystúpení z EÚ. Vo vojenskej oblasti však ide len o zbožné želanie, lebo silu porovnateľnú s vojskami USA, RF či ČĽR už nemôže dosiahnuť, hoci vlastní jadrové zbrane.
 

O vojenských výdavkoch v regiónoch

SIPRI používa vlastnú regionalizáciu sveta, ktorá je prístupná na jej webovej stránke www.sipri.org. Pre zaujímavosť uvedieme, že ide o veľké regióny Afriky (ďalej sa člení na severnú a subsaharskú), Ameriky (stredná a Karibik, severná a južná), Ázie a Oceánie (stredná Ázia, východná Ázia, južná Ázia, juhovýchodná Ázia a Oceánia), Európa (stredná, východná a západná) a Blízky východ.

Najväčšie výdavky v roku 2020 boli v severnej Amerike (801 miliárd USD), východnej Ázii (359 miliárd USD) a západnej Európe (273 miliárd USD). Na Blízkom východe sa výdavky odhadli na 143 miliárd USD.

Najväčší nárast výdavkov v roku 2020 bol v severnej Afrike (6,4 %), strednej Európe (6,0 %) a Oceánii (5,6 %). K poklesu došlo v strednej Ázii (o 8,4 %) a južnej Amerike (o 2,1 %). 
 

USA ako čelný jazdec peletónu rastu vojenských výdavkov

Od začiatku zverejňovania údajov o vojenských výdavkov v SIPRI na konci 60. rokov minulého storočia ich mali najvyššie po celý čas v USA. 778 miliárd USD v roku 2020 predstavovalo 39 % ich celosvetového súhrnu. Vojenské výdavky USA rástli tretí rok po sebe. Spochybňuje to charakteristiku bývalého prezidenta D. Trumpa ako „mierumilovného“ prezidenta, čo forsíruje časť národno-konzervatívnych síl nielen u nás, ale aj v iných štátoch euroatlantického priestoru. Trumpovská administratíva zdôvodňovala potrebu neustáleho zvyšovania vojenských výdavkov aktivitami Číny a Ruska, ktoré sa označovali za hrozbu pre USA. Vzniklo pri tom aj nebezpečenstvo rozpútania nového kola pretekov v zbrojení, proti čomu vystupuje najmä RF.

Nový prezident J. Biden – „starnúci miláčik“ neoliberálno-globalistických kruhov – síce znížil návrh výšky vojenských výdavkov Washingtonu na tento rok, ale jeho zahraničná a bezpečnostná politika pokračovala vo zvyšovaní napätia, ktoré priniesla vláda D. Trumpa. V posledných týždňoch viaceré výroky a kroky novej washingtonskej administratívy zvýšili nielen napätie vo svete, ale dodali nové podnety sinofóbii i rusofóbii a začali viac rinčať aj  zbraňami.

Z hľadiska veľmocenských aktivít Pekingu a Moskvy možno ich bezpečnostnej politike kdečo vyčítať. Je však viac vojsk USA a ich spojencov-lokajov v blízkosti čínskeho a ruského územia, alebo sa zvyšujú počty čínskych a ruských vojsk v blízkosti USA? USA sa nevedia vzdať pôsobenia svetového žandára (heslo Amerika je späť, obsahuje aj tento aspekt), ale čím ďalej, tým zúfalejšie špekulujú, ako zasahovať do vývoja v regiónoch okolo Číny a Ruska.

Washington stále udržiava najväčšiu flotilu lietadlových lodí a má najviac základní a vojakov na cudzom území (viac ako všetky štáty sveta dokopy). Pre budúcnosť USA, ale ani sveta to neveští nič dobrého. Agresivitu bidenovskej administratívy zrejme zvyšuje aj neprehľadnosť a rastúce napätie vnútri americkej spoločnosti, ale rozoštvávať kvôli tomu svet problémy USA nevyrieši.
 

NATO v roku 2020 dosiahlo „úspechy“ pri napĺňaní mýtických 2 % HDP na vojenské účely

Ak zostaneme pri cyklistickej terminológii (pamätníkom iste veľa hovoria Preteky mieru, ktoré boli spravidla v máji v rokoch 1952 – 1989 po rôznych trasách medzi Prahou, Berlínom a Varšavou), čelnú skupinu „pretekov“ vo vojenských výdavkoch v roku 2020 tvoria štáty NATO, ktoré si udržiavajú náskok pred hlavným peletónom. Vojenské výdavky štátov NATO v roku 2020 dosiahli 1 103 miliárd USD, čo bolo viac ako 55 % ich celosvetového súhrnu. Obyvateľstvo štátov NATO tvorí niečo viac ako 10 % obyvateľstva celého sveta, takže ich priemerné vojenské výdavky na jedného obyvateľa sú štatisticky zhruba päťkrát vyššie ako vo „zvyšku“ sveta.

Sovietska vojenská stratégia v časoch bipolarity počítala pri útoku s tým, že ak má byť úspešný, musí byť na danom úseku dosiahnutá prinajmenšom trojnásobná prevaha síl a prostriedkov. Ak by sme to zobrali ironicky a príliš zjednodušene (za čo sa čitateľom ospravedlňujeme) z „čisto“ finančného hľadiska sú štáty NATO pripravené zaútočiť na celý zvyšok sveta (na všetkých ostatných ľudí v ňom) takmer dvakrát...

Spokojný je iste presluhujúci generálny tajomník NATO J. Stoltenberg, ktorý sa už dávnejšie sfanatizoval vo vyžadovaní mýtických 2 % HDP od všetkých členských štátov NATO a ich strašení čínskou a ruskou vojenskou hrozbou. V roku 2020 až 12 členov NATO splnilo „posvätnú povinnosť“ vydania 2 % HDP na vojenské účely. SIPRI uvádza príklad Francúzska, ktoré vydalo na vojenské účely v týchto podmienkach 2,1 % HDP a hranicu prekročilo prvýkrát od roku 2009. Experti v správe však predpokladajú, že vlani už nešlo ani tak o výsledok systematického úsilia štátov NATO zvyšovať vojenské rozpočty nad mýtickú hranicu, ale súviselo to viac s tým, že klesal HDP.
 

Záverom – ako zastaviť rast vojenských výdavkov

Smutným dokladom agresívnosti a militarizácie sveta vyvolanej západným spôsobom riešenia problémov svetovej bezpečnosti po rozpade bipolarity je, že celosvetové vojenské výdavky rástli aj napriek hospodárskym ťažkostiam spôsobeným pandémiou. D. L. da Silva, výskumník programu SIPRI pre zbrane a vojenské výdavky, spoluautor správy za rok 2020 sa v nej pýta, či sa táto situácia zopakuje aj v roku 2021.

Prehľad čísel by mohol byť oveľa dlhší, ale je pomerne nezáživný. Výskumníci SIPRI tomu čelia aj tým, že údaje každoročne uvádzajú formálne trochu ináč, zrejme i preto, aby to nevyzeralo len ako prepracovávanie a dopĺňanie starších správ. Niektoré ďalšie zdroje, ktoré informujú o vojenských výdavkov vo svete, uvádzajú aj mierne odlišné údaje, ktoré vychádzajú z metodiky ich zberu a spracovania.  

Morálne problém vojenských výdavkov vyznie možno inakšie, ak pripomenieme, že po poklese od roku 1989 do roku 1997, došlo od roku 1998 do roku 2010 k ich zvyšovaniu. Nakrátko – v rokoch 2011 – 2014 bol ich mierny pokles a od roku 2015 zase narastajú.

Existujú rôzne porovnania výšky vojenských výdavkov s výškou oficiálnej rozvojovej pomoci či prepočty, čo by sa pri ich znížení mohlo uskutočniť pri odstraňovaní chorôb, biedy, nedostatočného vzdelávania a pod. v rozvojových štátoch (ale aj u nás doma). Brutalitu vojenských výdavkov sa dá v tomto kontexte doplniť aj údajmi o prosperujúcom obchode so zbraňami, o ktorých tiež každoročne spracúva prehľad SIPRI.

Pri oháňaní sa klasickým výrokom, ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu (známa socha J. Vučetiča „Prekujme meče na pluhy“ je v západnom hlavnom prúde tabu), dochádza v podmienkach neoliberálnej globalizácie na spôsob Západu vedeného USA k horibilným ziskom pre zbrojné firmy a obchodníkov so zbraňami. No a čo ich zastaví vynakladať značné prostriedky na to, aby vo svete šírili chaos a napätie a mediálno-politicky mu napomáhali?

Celkom nakoniec sa chceme opýtať fanatických amerikanofilov na slovenskej politickej scéne, čo ich vedie morálne a intelektuálne k tomu, že podporujú vydávanie peňazí našich daňových poplatníkov na zbrane a vojenský tovar z USA a od ich spojencov, neraz aj pochybnej kvality. Výška vojenských výdavkov týchto štátov totiž nie je odôvodnenou reakciou na konanie „hrozných nepriateľov“, ale naopak, oni nimi ohrozujú ostatných vo svete. A na dôvažok barbarské vojny vedené USA a ich spojencami v tomto storočí v Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii, Jemene i inde viedli k ďalšiemu zbohatnutiu kruhov, ktoré z „obchodu so smrťou“ dlhodobo prosperujú.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama