Vojna v Afganistane bola zbytočná a nespravodlivá

Počet zobrazení: 4865

Profesor Rodney G. Peffer, ktorý bude 2. augusta prednášať v Bratislave o Marxovi, morálke a ľudských právach, patrí medzi drvivú väčšinu amerických ľavicových liberálnych filozofov, ktorá rázne a nekompromisne kritizovala vojnu v Iraku a označovala ju ako agresiu zo strany Spojených štátov. Vo svojej štúdii Hirošima, americké impérium a americká vojna v Iraku (2010) Peffer podrobne dokladá, že vojna v Iraku porušila všetky kritéria ius ad bellum (právo na vojnu), resp. všetky kritériá spravodlivej vojny. Čo je však možno ešte zaujímavejšie, Peffer za nemorálnu považuje aj vojnu v Afganistane, hoci niektoré dôvody na vpád do Afganistanu mohli byť podľa neho legitímne. Sama vojna v Afganistane však kritéria spravodlivej vojny nespĺňa.

Len pripomenieme, že kritériá spravodlivej sú: spravodlivý dôvod vojny; správny zámer vojny; riadna autorita vyhlasujúca vojnu; vojna ako posledná možnosť; celková primeranosť použitia násilia na dosiahnutie cieľov. Aby mohla byť vojna označená za spravodlivú, musí byť splnené každé z týchto kritérií. Podľa Peffera americká vojna v Iraku nesplnila ani jednu z nich. Vo svojej štúdii sa však Peffer vyjadruje nielen k vojne k Iraku, ale aj k vojne v Afganistane. Pripúšťa, že Spojené štáty mohli byť v práve, ak chceli dolapiť teroristov, ktorí boli zodpovední za útoky z 11. septembra, no tento cieľ ospravedlňuje prinajlepšom útoky na teroristické základne na afganskom území, nie vojnu proti štátu Afganistan. Pefferovu argumentáciu prinášame v preklade:

Bin Ládina by dolapili aj bez vojny

Zastávam názor, že vojenské zásahy, ktorých cieľom bolo rozloženie teroristických tréningových táborov al-Káidy, ako aj jej infraštruktúry (vrátane vyvodenia spravodlivosti voči Usámovi bin Ládinovi a jeho komplicom za útoky z 11. septembra v Spojených štátoch), boli oprávnené tak z pohľadu obranných štandardov aj preemptívnych dôvodov, za predpokladu, že bolo rozumné považovať tieto vojenské akcie za efektívne prostriedky na dosiahnutie týchto legitímnych cieľov. Takúto pozíciu v zásade zastávajú aj takí teoretici ako Michael Walzer a Richard Falk.

Na druhej strane som presvedčený, že širokospektrálne bombardovanie Afganistanu (s predpokladaným veľkým množstvom priamych a nepriamych civilných obetí) a niektoré ďalšie americké vojenské zásahy neboli oprávnené. Noam Chomsky napríklad, tvrdí, že rozsiahle bombardovanie a veľká invázia do Afganistanu neboli nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, aby bola voči bin Ládinovi vyvodená spravodlivosť za útoky z 11. septembra. Chomsky argumentuje, že v Afganistane existoval  manévrovací priestor, ktorý by Spojeným štátom aj bez toho poskytol dobré šance na dolapenie bin Ládina, rozloženie al-Káidy a dokonca na podkopanie vlády Talibanu, ale tieto šance USA nevyužili.

Porušené kritériá spravodlivej vojny

Ak by aj vojna mala spravodlivý dôvod, násilie, ktoré sa použilo, nemuselo byť morálne primerané na dosiahnutie cieľov. Spomínané aspekty amerického vojenského ťaženia v Afganistane nenaplnili dve kritériá spravodlivej vojny, a to kritérium vojny ako poslednej možnosti a kritérium celkovej primeranosti, a teda boli nespravodlivé. Navyše, podľa niektorých kritikov, ak americká armáda nedostatočne chránila civilistov počas vojny v Afganistane, potom je vinná aj porušením princípov ius in bello (pravidlá vedenia vojny), a to princípu nedotknuteľnosti civilistov a rovnako princípu diskriminácie.

Niektorí autori tvrdia, že obdobie 2001 – 2009 môže byť doslova označené za obdobie amerického impéria. Chalmers Johnson píše: „Útoky z 11. septembra vyprodukovali nebezpečnú zmenu v myslení niektorých našich vodcov, ktorí začali vnímať našu republiku ako čisté impérium, nový Rím, najväčší kolos v histórii, ktorý pri použití vojenskej sily nie je viac obmedzovaný medzinárodným právom, námietkami spojencov či inými prekážkami.“

My povieme, čo je zlo!

Obhajoba amerického imperializmu zo strany tradičnejšej vládnucej vrstvy sa opierala o kombináciu ekonomických, politických a vojenských prostriedkov. Ak to Spojené štáty vyhodnotili ako „nevyhnutné“, snažili sa navodiť zmeny v „neposlušných“ režimoch primárne nepriamymi a skrytými prostriedkami (napr. Irán v 1953; Guatemala v 1954; Kuba krátko po revolúcii z roku 1959, vrátane polovojenskej invázie v Zátoke svíň v 1961; Brazília v 1964; Čile v 1973; Argentína v 1976; Nikaragua v 80. rokoch, atď.). Treba doplniť, že aj takéto priame skryté zásahy jednej vlády, pôsobiacej vnútri iného štátu, aby podkopali alebo zvrhli vládu tejto krajiny, sú takisto ilegálne podľa medzinárodného práva, nakoľko takéto zásahy porušujú princíp suverenity a sebaurčenia národov a takmer vždy sú zároveň z morálneho hľadiska odsúdeniahodné.

Každopádne, neokonzervatívci v rokoch 2001 – 2009 prišli s oveľa radikálnejšími maniermi než tradičné americké elity. Neokonzervatívci otvorene deklarovali cieľ svojej „revolúcie“, a to vytvorenie globálneho amerického impéria pre 21. storočie, ktoré povýšenecky nazvali „americkým storočím“. Už viac nepovažovali za nevyhnutné maskovať politiku globálnej dominancie viac či menej sofistikovanými ideologickými konštrukciami: stačilo nazvať „tých odlišných“ ako „os zla“ a označiť sa za samozvaných strážcov „slobody“ a „demokracie“ vo svete. Žiadne škrupule nemali ani pri výbere prostriedkov na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov. Ich veľmocenská formulka bola jednoduchá: ak máš silu, tak si v práve.

Buď ste s nami, alebo proti nám!

Podľa neokonzervatívneho machiavelistického videnia sveta neexistuje žiaden priestor pre „inakosť“, pre rozdiely, pre nezávislú politiku suverénnych štátov; a rokovanie je považované za obyčajnú slabosť. Prezident Bush povedal celému svetu: „Buď ste s nami alebo proti nám.“ Dôsledok tohto celého je zrejmý: ak nesúhlasíš s „nami“ a si teda „proti nám“, nabudúce môžeš byť ďalší, kto naplno pocíti hnev americkej vojenskej mašinérie.

V neposlednom rade Bushova násilnícka politika vyprovokovala radikalizáciu mnohých moslimov, z ktorých sa mnohí obrátili k džihádu a terorizmu až po americkej invázii do Iraku. Počet potenciálnych teroristov by bol pravdepodobne oveľa nižší, ak by sa americké akcie sústredili iba na elimináciu teroristickej infraštruktúry v Afganistane a prenasledovanie známych teroristov prostriedkami legitímnej medzinárodnej policajnej práce. 

Preklad a predslov: Ľuboš Blaha

Foto: rodneypeffer.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984