Voľby VÚC 2017. A čo ďalej?

Počet zobrazení: 5177

Možno ako neúspešný nezávislý ľavicový kandidát by som tieto riadky ani nemal písať. Porazený by asi nemal hodnotiť tých druhých, skôr sa zamyslieť nad tým, prečo neuspel. V mojom prípade som však neuspel len ja sám, nie strana či koalícia. Takže ďalší rozvoj kraja to zásadne neovplyvní. Napriek tomu som rád, že som za podpory mnohých priateľov do toho šiel. Nové skúsenosti, stretnutie s ľuďmi, s ktorými som sa už dlhší čas nevidel, názory a postoje občanov je niečo, čo vám môže dať len predvolebná kampaň. Tie voľby neboli o mne, ale o ľuďoch, s ktorými som strávil hodne času. Byť poslancom VÚC nebol môj cieľ. Bol to len prostriedok, ako pomôcť regiónu a ľuďom v ňom. Takže dovolím si ponúknuť čitateľom Slova pár osobných poznámok k týmto voľbám. Naše mienkotvorné médiá ich označili za prehru Smeru-SD a ĽSNS. Sčasti sa dá s tým súhlasiť.

zupaobal.jpg  Kresba: Ľubomír Kotrha

Pokiaľ ide o ĽSNS, mal som pocit, že im išlo viac o svoju propagáciu, získavanie členov a sympatizantov ako o prípadný úspech v nich. Ich kandidáti hovorili viac o strane ako o programe pre VÚC. Kandidovali tam ľudia, ktorí by napr. ako nezávislí veľmi ťažko získali pár stoviek hlasov. No pod hlavičkou ĽSNS napr. v partizánskej obci Cígeľ, kde osobne chodím už roky na akcie SNP, získali viac hlasov ako ja. Takých prípadov bolo na Hornej Nitre viac. Takže osobne by som voľby nepovažoval za porážku tejto strany. Skôr bude treba ešte pozornejšie sledovať jej aktivity. Mám pocit, že po týchto voľbách získa do svojich radov viac takých ľudí, z ktorých sa v krátkom čase môžu stať osobnosti, ktoré oveľa výraznejšie ovplyvnia myslenie voličov. Ak to bolo cieľom tejto strany, tak ho splnili.

Aj keď nie som už členom Smeru-SD a nepovažujem ho za klasickú ľavicovú stranu, predsa ma mrzí jeho ústup z doterajších pozícií. Samozrejme, nie je to náhoda. Aj na stránkach Slova sa už dlhšie signalizuje úpadok tejto strany, čomu nasvedčujú aj klesajúce preferencie. Voľby však odhaľujú vždy skutočný stav a vnímanie strany v spoločnosti. Ukazuje sa, že Smer-SD nielenže nereaguje na požiadavky ľudí, ale ich aj prestal počúvať. Počas predvolebnej kampane som bol na niektorých stretnutiach s občanmi spoločne s kandidátmi Smeru. Tí z tribúny odrečnili, dali si kávu a zamávali na odchod, lebo sa ponáhľali ďalej. V Trenčianskom kraji to až tak nevadilo. Je tu silná voličská základňa bývalého HZDS, ktorá aj s mnohými funkcionármi prešla do Smeru. Určite pomohol aj míting v Športovej hale, kde pozvážali autobusmi ľudí z celého okresu. V našom kraji toto ešte funguje, no v ďalších už asi nie. Výsledky volieb v iných krajoch sú toho viac než jasným dôkazom.

Najviac zo všetkého ma mrzí Milan Ftáčnik. Osobne aj ja som presvedčený, že Smer mu svojím postupom poškodil. Pre ľavicu je to obrovská škoda. Nemáme totiž na Slovensku veľa takýchto výrazných ľavicových osobností. Milan Ftáčnik je podľa mňa doslova vzorom moderného ľavicového politika. Pevné zásady, nemenné hodnoty, ľudskosť, čestnosť, ústretovosť, výborná komunikácia, prístup k bežným ľuďom, to je to, čo ho zdobí od chvíle, keď po prevrate vstúpil do politiky. Osobne ho poznám takmer tridsať rokov a zostal sám sebou. V dnešnej dobe, keď slovenská ľavica upadá, v lepšom prípade stagnuje, je obrovská škoda, že takýchto ľavicových politikov hádžeme cez palubu.

A tak sa úplne samozrejme ponúka otázka, ako ďalej, ako sa dostať von z tohto marazmu. Neviem, ani nevidím ľavicové svetlo na konci tunela. Pokiaľ tu bude Smer-SD, nič iné ľavicové asi nevznikne. To by chcelo nové štruktúry, nové tváre, presadenie v médiách a na to treba veľa, veľmi veľa peňazí. Tí, čo ich majú, asi ťažko zainvestujú do strany s ľavicovými hodnotami, lebo by sa im tie peniaze asi nikdy nevrátili.

Neverím ani tomu, že by prišlo k výraznej sebareflexii Smeru. Tu nestačí vymeniť len pár funkcionárov. Treba zmeniť aj systém v strane. Pokiaľ bude fungovať manažérsky systém, systém menovania a odvolávania z funkcií, nič zásadného sa nezmení. Možno v začiatkoch Smeru bol prospešný a priniesol mu politický úspech. No dnes sa už stáva jeho brzdou. Tento systém doslova vytlačil zo strany súťaž, zdravú konkurenciu, a čo je najhoršie, aj možnosť členskej základne zvoliť si napr. svojho okresného či krajského predsedu, mať vplyv na to, kto ich bude reprezentovať vo VÚC či v NR SR. Všetko sa menuje zhora a členskú základňu to znechucuje. Samozrejme, vyhovuje to tým, ktorí sa vďaka tomuto systému pohodlne dostali do významných funkcií. Takže nebude dôvod nič zásadného meniť.

No čo dodať k tomuto nie príliš optimistickému konštatovaniu na záver? Som človek, ktorý aj v  nepriaznivom hľadá niečo dobré, niečo nádejné. Osud je nevyspytateľný a život veľký, mnohokrát nepredvídateľný scenárista. Možno aj na Slovensku sa niečo stane, čo rozvíri ľavicovú vodu. Inak sa veľmi ľahko môže stať, že slovenská ľavica v najbližších parlamentných voľbách dopadne ešte horšie ako tá česká.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984