Voľby v Českej republike alebo Súmrak tradičných strán?

Počet zobrazení: 2903

Ak by sme mali jednou vetou zhodnotiť výsledky českých volieb, museli by sme povedať, že tradičné strany fatálne pohoreli a nastáva doba „politických exotov“. Symptómy niečoho podobného sme mohli vybadať už pred tromi rokmi, keď úspech Vecí verejných prekvapil. Ukázalo sa, že kampaň založená na  jednej myšlienke poslať politických dinosaurov do výslužby, ak je dobre marketingovo zvládnutá a toto posolstvo prezentuje mediálne známa osobnosť (Radek John) spolu s  atraktívnymi  dámami z kalendára, stačí na to, aby sa z ničoho stala stredne silná strana. V týchto voľbách sa ukázalo, že úspech Vecí verejných nebolo náhodné vybočenia z normálu, ale náznak nezvratného trendu. 

Mnohí analytici v tom videli paralelu s Talianskom v roku 1993, keď sa akciou Čisté ruky de facto rozpadla vtedajšia talianska politická scéna a jej miesto zaujal Il Cavaliere Silvio Berlusconi a jeho Forza Italia. Samozrejme, isté paralely tu sú. Únava z kmotrovstva starých strán (ODS a ČSSD), všeobecné povedomie o ich nereformovateľnosti, blbá nálada a takmer úplná absencia zaujímavých myšlienok spôsobila, že tradičné strany nakoniec volilo len veľmi „ohlodané“ skalné jadro. Politika v Českej republike sa vyčerpala. Ukázalo sa, že donekonečna opakované poučky o rozpočtovej zodpovednosti a ekonomická politika redukovaná na škrtanie už takmer nikoho nenadchne. Navyše, vládna zodpovednosť prinútila sedem rokov vládnucu pravicu, aby si šliapala po jazyku a napriek všetkým sľubom zvyšovala dane. Samozrejme tak, aby sa čo najmenej dotkli najvyšších príjmových vrstiev. Toto pokrytectvo, neschopnosť predostrieť atraktívnu víziu a v neposlednom rade aj absencia charizmatického a dôveryhodného lídra nakoniec rezultovali do historicky najhoršieho výsledku ODS, ale aj ČSSD, ak opomenieme voľby v roku 1992.

To všetko však nedáva odpoveď na fenomenálny úspech miliardárskej strany ANO chemicko-potravinárskeho magnáta slovenského pôvodu Andreja Babiša. Berlusconi a Babiš sú si podobní len v dvoch veciach. Obaja  na pomery svojich krajín patria medzi najbohatších ľudí a obaja vlastnia mediálne impérium. Tu sa však akákoľvek podobnosť končí. Babiš je na rozdiel od Berlusconiho  v podstate introvert, nemá charizmu a svoje bohatstvo okázalo neprezentuje na verejnosti. V čom je teda podstata  úspechu strany ANO? Okrem profesionálne zvládnutej kampane – viedla ju jedna z najlepších poradenských spoločností z USA, ktorá okrem iného robila aj kampaň Hillary Clintonovej, je to asi vystihnutie znechutenia českej spoločnosti zo súčasnej politickej reprezentácie. Značne populistické a aj prostoduché heslo „Nejsme jako politici, my makáme.“ zaúčinkovalo.

V tomto zmysle je však veľmi nebezpečná téza, ktorú sa Babiš snaží vsugerovať českej spoločnosti. Jeho predstava, že štát sa dá riadiť ako firma, je v samej podstate pomýlená. Nakoniec, o tom sa presvedčili viacerí podnikatelia, ktorí vstúpili do politiky a neuvedomili si, že logika politických procesov je úplne iná ako napríklad nastavenie podnikových procesov riadenia. Podnikateľ si svojich spolupracovníkov vyberá sám, politik je nútený spolupracovať s tými, ktorých mu určia voliči. Politik musí oveľa viac zohľadňovať svoje rozhodnutia a ich dopady. Je veľký rozdiel riadiť firmu a stranu. Predstava, že ANO je Babišova s.r.o-čka a poslanci sú jeho podriadení, sa mu môže veľmi skoro vypomstiť podobne, ako sa vypomstila jeho „náprotivkovi“ Pavlovi Ruskovi v slovenskej strane ANO. 

Poďme však ešte k príčine úspechu ANO. Jeho elektorát sa skladal z troch častí. Najväčšou  z nich boli deprivovaní voliči predovšetkým pravicových strán, ale vďaka tomu, že sa odmietol jednoznačne pozicionovať ako pravicová strana,  získal aj časť voličov ľavice. No a najväčší rezervoár strany ANO tvorili znechutení protestní voliči, ktorí tak dostali možnosť uplatniť svoj protestný hlas. Budúcnosť českej politiky veľmi závisí od procesov vnútri ČSSD, ktorá takmer spáchala politické harakiri v priamom prenose, ale aj od ochoty budúceho pravdepodobného vládneho trojlístka ČSSD, ANO a KDU-ČSL hľadať pragmatické riešenia, ktoré budú skôr racionálne než ideologické.

Českí voliči zamiešali karty veľmi divoko a vládnutie v Česku bude veľmi adrenalínová záležitosť.

Vyšlo v Literárnom týždenníku dvojčíslo 39-40/2013

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984