Reklama
Reklama

Volebná sezóna v Strednej Ázii v januári 2021 - časť prvá

Počet zobrazení: 1689

Určite budú čitatelia SLOVA súhlasiť s konštatovaním, že udalosti ostatných troch mesiacov v časti post sovietskeho priestoru – v Bielorusku, v Náhornom Karabachu, medzi Arménskom a Azerbajdžanom a v Kirgizsku – nie sú vecou geopolitickej náhody, ale ide o súčasť cielenej destabilizácie a následnej deštrukcie, spolu s COVIDOkraciou v Európe, svetového poriadku s jasným cieľom dostať svet pod kontrolu jedného mocenského centra.

V rámci Strednej Ázie, po „revolučných“ udalostiach 5. – 6. októbra 2020 v Kirgizsku[1], je zrejme na rade Kazachstan. Tam sa totiž budú konať (asi) 10. januára 2021 voľby do dolnej komory Parlamentu Kazachstanu – Mažilisu (Мажилис) a do miestnych zastupiteľských orgánov – Maslichátov (Mаслихаты).

Ako to vyzerá v krajine pred voľbami, a aký veľký je strach postnazarbajevskej novej moci, na to sa pozrieme v druhej časti nášho zamyslenia.
 

Dnes to bude Kirgizsko

Prečo? Pretože v susednom postrevolučnom Kirgizsku je politicky (aj ekonomicky a spoločensko-morálne) situácia mimoriadne neprehľadná. Je však zatiaľ oficiálne isté, že 20. decembra 2020 by sa mali konať opakované (nové) voľby do nového kirgizského parlamentu Žogorku Kenešu (Жогорку Кенеш), a čo je zrejme najdôležitejšie, tiež 10. januára 2021 by sa mali konať mimoriadne voľby prezidenta Kirgizska, nakoľko ten predchádzajúci hodil do ringu uterák po októbrových udalostiach (Veľká októbrová revolúcia v Kirgizsku - VORK) v Biškeku.

Znovu akcentujem, že v tejto chvíli sa zjavne nemá zmysel zaoberať špekuláciami, ako a ktoré politické strany uspejú v decembrových kirgizských parlamentných voľbách (aj keď je to v zásade jasné, len to treba „demokraticky ošetriť“), alebo, ktorý zo zatiaľ 63 kandidátov, resp. záujemcov o post prezidenta nakoniec „vyhrá“ a bude prezidentom Kirgizskej republiky, aby bola VORK dokonaná. A najmä v prospech koho, či skôr ktorého geopolitického fenoménu v Strednej Ázii.

V prospech Moskvy, Pekingu, Istanbulu (Ankary), alebo v prospech fénixovsky aktivizujúceho sa Washingtonu, či dokonca defenzívnej (inak špeciálnym predstaviteľom EÚ pre Strednú Áziu je Slovák P. Burian, ktorý podobne, ako M. Šefčovič, už stratil, z pohľadu slovenských záujmov v Strednej Ázii, esprit Slováka) Európskej únie, ktorá okrem COVID-u asi už nič iné asi nepozná.

Podľa dostupných informácii EÚ vyčlení celkom 134 mil. € (sú to aj naše, moje, tvoje... peniaze) pre krajiny Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) na riešenie sociálno-ekonomických problémov spojených s COVID-19. Human Right Watch po tomto rozhodnutí okamžite interpelovala EÚ so žiadosťou „... urobiť ľudské práva prioritným bodom v danom regióne...“[2] Stredná Ázia je síce ďaleko od Slovenska, ale zjavne aj tu by sa mali priorizovať ľudské práva a právny štát, keď už niekoho chceme poučovať! Len či Slovensko týchto dní sa má v tomto segmente čím prezentovať.
 

Keď USA radia, ako čestne voliť prezidenta

Čo je však ďalší a najväčší paradox, 12. novembra 2020 veľvyslanectvo USA v Biškeku oficiálne na svojej webovej stránke oznámilo, že Spojené štáty, prostredníctvom svojej vládnej agentúry USAID, ako prejav „... podpory kirgizského ľudu počas parlamentných a prezidentských volieb...“[3], finančne pomôžu Kirgizsku na realizáciu spravodlivých volieb, politickú stabilitu krajiny a jej ekonomický rozvoj.

28332_original843.jpg
Foto: https://yandex.ru/images/search?

Teraz neviem, či tie financie dodajú ešte pred tým, než si v Spojených štátoch vyjasnia, ako to bolo a je u nich s prezidentskými voľbami a kto je vlastne ich prezident, keď chcú platiť voľbu toho v Kirgizsku. Aj export má svoje limity. Exportovať bez ohľadu na vnútorné potreby všetky zdroje, môže znamenať len jedno – totiž, toľko na bodákoch a za doláre exportuješ demokraciu, až je jej silný deficit doma (teda v USA)!

Pre poriadok teba povedať, že po tom, čo bol revolučne z Biškeku vypoklonkovaný (2010) vtedajší prezident K. Bakijev (žije v exile v Bielorusku a teraz čaká, ako sa vyvinie bieloruská situácia), boli záujmy USA a činnosť ich agentúr eliminované, je vidieť, že aktuálne politické vertigo v Kirgizsku sa budú snažiť využiť na svoj návrat a (akože hlavný kandidát na prezidenta) S. Žaparov je k tomu, v mene svojho politického návratu, naklonený.[4]

Žiaľ...! Len môže naraziť na opakované falzifikácie vo voľbách (to je to, čo ho vytiahlo z väzenia). Ako zastupujúci prezident zatiaľ udelil 230 individuálnych milostí a 38 väzneným bol znížený trest. Celkovo sa na neho so žiadosťou o milosť obrátilo zhruba 1 800 jeho bývalých spoluväzňov.
 

Návrh novej Ústavy Kirgizska

V predvolebnej situácii je v Kirgizsku zatiaľ najdôležitejšie, že v rámci ústavnej reformy bol, v čase, keď na Slovensku pochodovali desaťtisíce objektívne nespokojných občanov s pasivitou prezidentky SR a divnými aktivitami predsedu vlády SR (a jeho ministrov), teda 17. novembra 2020, zverejnený návrh novej Ústavy Kirgizska[5].

Dikcia návrhu nového zákona zákonov Kirgizska (10. januára 2020 by malo byť aj referendum k tomuto dokumentu) predpokladá:

  • Posilnenie kompetencií, teda celkové posilnenie prezidenta krajiny pri slabom pokuse o udržanie parlamentnej formy vlády.
  • Po novom by mal prezident formovať hlavné smerovanie vnútornej a zahraničnej politiky krajiny, vrátane menovania (so súhlasom parlamentu) predsedu vlády. Ďalej by mal mať zákonodarnú iniciatívu.
  • Volebné obdobie prezidenta by malo byť päť rokov (doteraz šesť rokov), s maximálne dvomi volebnými obdobiami pre jednu osobu.
  • Nóvum je návrh, že v extrémnom v prípade (demisia, smrť, trestné stíhanie...) funkciu do nových volieb bude zastávať predseda vlády. V prípade, že predseda vlády nie je spôsobilý, tak predseda parlamentu (doteraz to je naopak, najskôr predseda parlamentu a až potom predseda vlády).
  • Absolútne novým prvkom je návrh na zriadenie (nevoleného) poradného orgánu, ktorý však má v Strednej Ázii historickú tradíciu Народного курултая – Ľudového kurultaju (zhromaždenia).

Návrh novej Ústavy Kirgizska ďalej predpokladá zníženie počtu poslancov parlamentu zo súčasných 120 na 90 poslancov volených na päť rokov a množstvo iných detailov, ktoré sú síce zaujímavé (nie je priestor sa venovať všetkým), ale asi ťažko budú prijaté kirgizskou verejnosťou.
 

Trpezlivosť je na mieste

Na výsledok voľby a prezidenta si počkáme do 10. januára 2021, samozrejme, pokiaľ nebude v krajine vyhlásený dajaký „stav“ v súvislosti s COVID-om, ale predpokladajme, že nikto zo súčasných a krátkodobých vládcov Slovenska nie je poradcom Kirgizov, takže budú rozumní.

Zatiaľ nie je epidemiologický dôvod k tomuto kroku. Pomoc z Uzbekistanu a Kazachstanu (poľné nemocnice) a zodpovedajúci počet zatiaľ najvýkonnejších ruských vakcín Sputnik V[6] je už na území Kirgizska. A ak Čína splní svoj nedávny sľub, a nebude na krajinu ekonomicko-finančne tlačiť, sú na stole dva predpoklady:

Po prvé, že sa voľby (oboje) uskutočnia podľa pravidiel, nehladiac na US pomoc, či skôr napriek nej, a Kirgizsko sa začne politicko-ekonomicky stabilizovať.

Po druhé, že voľby, napriek snahám nebudú, resp. budú cez strašidlo COVID-u deformované tak, že VOKR bude, na škodu Kirgizov, plynulo pokračovať.

Vychádzajme z optimistického scenára, že Kirgizsko môže po 10. januári 2021 hrdo vykročiť vpred. Dúfajme, že nie k ďalšej farebnej revolúcii, napriek tomu, že mnohí si nedajú pokoj a zo Strednej Ázie chcú urobiť pokusné laboratórium.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama