Reklama
Reklama

Vrchní prchni, alebo niečo o našej československej povahe

Počet zobrazení: 1922

Nie som filmový kritik, ale pamätám si roky v rozpätí (skvelý a dodnes nedocenený slovenský literárny kritik Alexander Matuška by asi použil slovo diapazón) rokov 1963 – až do roku 1989. Samozrejme – o tom nemôže byť diskusia, Ale dôkazy sú nespochybniteľné. Tí slovenskí a českí spisovatelia a herci, ktorí dnes tak rozhodne a „hrdinsky“ vystupujú proti bývalému režimu, v rokoch normalizácie veľmi prospievali – až na výnimky (Kryl, Kubišová, Tatarka, Poničanová...)

A dnes, vďaka tomu, že im takzvaný normalizačný režim dovolil ďalej pracovať, získavajú aj naďalej nemalé tantiémy. Však sa len pozrite na vysielanie televízií (aj rozhlasu): tí istí herci, percentuálne si to nedokážem zhodnotiť – na to sú iní odborníci. Nie, nejde mi o závisť, ale o to, že sa títo umelci dnes pokúšajú opakovane (po 30 rokoch, keď to v roku 1989 pôvodne malo zmysel) vpasovať do politiky. Je to skutočne akýsi zvláštny československý fenomén. Nepoznám inú krajinu, kde by sa herci (Ukrajina je zvláštny prípad) tak intenzívne a súvisle okrem svojich honorárov zaujímali aj o politiku.

V uvedenom filme sa už prvom pláne prezentuje predovšetkým hrôza normalizačných rokov – podvody v reštauráciách, ale aj fízľovstvo, udavačstvo atď... Zatiaľ sa dnes v roku 2019 hlavný scenárista a aj herec (aby mal iba dvojnásobný honorár) S. nikde za svoju činnosť do roku 1989 neospravedlnil... Ale slušní ľudia si o jeho dnešnej angažovanosti myslia svoje. Tak im tým svedomitým dnešným demokratom a umelcom držme naďalej palce a plaťme im...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama