Reklama
Reklama

Všetci budú chcieť naše dobro. Nedajme si ho vziať!

Počet zobrazení: 1317

Tak sa nám začal zatiaľ v tichosti rok, o ktorom mnohí hovoria, že môže byť prelomový a pre budúcnosť Slovenka rozhodujúci. Volebné roky sú naozaj tými, ktoré môžu zmeniť charakter a životnú úroveň každej krajiny. Nakoniec to potvrdila aj naša p. prezidentka vo svojom prejave. Nechcem ho hodnotiť, lebo by to bolo vysoko subjektívne. Tak trošku som bol prekvapený jej novoročným stretnutím s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností. Nie, nemám voči nemu žiadne výhrady, len nie som si úplne istý, či slová o vzájomnom rešpekte a úcte, o odstránení jazyka nenávisti z nášho života, boli správne adresované. Aj keď som ateista, som presvedčený, že to nebola cirkev, ktorá vniesla jazyk nenávisti, osočovania, zloby a netolerantnosti do nášho života. Tieto slová mala asi viac adresovať tým, ktorí ich vniesli medzi ľudí, teda tým, ktorí sa nám až do volieb budú denno-denne prihovárať a presviedčať nás o našej ružovej budúcnosti. Jedni budú hovoriť o zodpovednej zmene, ďalší o zásadnej zmene, a tí noví o vrátení Slovenska nám občanom. Škoda len, že tí, ktorí to mohli doposiaľ urobiť, museli čakať až na tieto voľby. Preto je asi namieste otázka: Prečo to neurobili doteraz, resp. po voľbách už budú všetci iní? Sám som zvedavý, ako sa politici, ktorí sú už niekoľko volebných období v parlamente, akoby mávnutím čarovného prútika zmenia. Aké dojímavé veci sa budem od nich dozvedať, ako oni veľmi chceli, len tí druhí im to nedovolili. Šanca na zmenu, samozrejme, vždy existuje, no skôr to vidím len na  zmenu politických značiek vo vládnej koalícii. Akosi neverím, že by došlo k zmene politickej kultúry, myslenia politických matadorov i systému realizácie politiky jednotlivých strán. Stranícke centrály sa uzatvorili do seba. Odtrhli sa nielen od členských základní, ale aj od občanov. Strany sú zakladané ako eseročky, kde o všetkom rozhoduje majiteľ, resp. vedenie, či ľudia v pozadí. Dnes už v pohode dokážu strany existovať bez členskej základne, resp. ak ju aj majú, radoví členovia nemajú takmer na nič vplyv.

To, že to takto nejako funguje na pravej či stredovej strane, mi absolútne neprekáža a je mi to jedno. Mrzí ma však, že tento štýl politiky prevzal aj Smer-SD. Práve politika ľavicovej strany by mala byť iná nielen v hodnotách, ale aj v štýle. Bol som jeden z tých, ktorí nielen presadzoval, ale aj veril, že spojenie slovenskej ľavice je správny krok. Myšlienka bola naozaj dobrá, žiaľ, nerealizovali ju tí správni ľudia. Smer doslova premrhal to, čo do tohto spojenia priniesla bývalá SDĽ. Tisíce členov, srdiečkových ľavičiarov, desiatky schopných funkcionárov, organizátorov, množstvo starostov, primátorov, poslancov zastupiteľstiev. Ľudí, ktorí sa za nesmierne zložitých okolností pustili po prevrate do budovania novej ľavicovej strany. Čo z toho dnes v Smere zostalo? Až na pár výnimiek sú všetci už mimo, bez akéhokoľvek vplyvu čo i len na regionálnu politiku. Určite aj to je jeden z dôvodov, prečo strana upadá, ľudia z nej odchádzajú, resp. sú voči dianiu v strane apatickí. Vplyvom manažérskeho systému sa zo strany vytratila konkurencia, do funkcií sa už nevolí, ale menuje. Tento systém je taký zakorenený, že to už zmeniť nejde. Preto aj volebný slogan o „Zodpovednej zmene“ neznie aspoň podľa mňa príliš dôveryhodne. Možno aj preto ľudia ako ja privítali novú ľavicovú lastovičku – Socialistov. Samozrejme je pomerne veľká neznáma. Počkám si však na ich predvolebnú prezentáciu i oslovenie. Ak budú hovoriť len o tom, ako je tu všetko zlé, ako treba zmenu, s tým zrejme veľa nedokážu. To predsa budú hovoriť všetci, dokonca aj tí, ktorí tento stav zavinili. Jediná ich šanca je odlíšiť sa od terajšieho štýlu politických strán. Mali by presvedčiť ľudí, že Socialisti tu budú aj po voľbách a budú aj po nich ďalej budovať ľavicovú stranu na demokratických princípoch, s voľbou funkcionárov i všetkých orgánov strany.

Ak presvedčia voličov, že úspech vo voľbách nie je cieľ, ale prostriedok k ďalšiemu presadzovaniu ľavicových hodnôt a politiky, tak sa im tie šance na úspešný výsledok vo voľbách určite zvýšia.

Vážení priatelia, nie som žiadny nepriateľ Smeru-SD, naopak, mám tam množstvo priateľov a verte, ich rovnako trápia tie isté veci ako mňa. Rovnako nie som člen ani sympatizant Socialistov. Píšem do Slova najmä preto, lebo ma trápi súčasný stav slovenskej ľavice. Celý život som na tej ľavej strane a budem na nej, aj keby tu nebola žiadna ľavica. Bol som tam pred prevratom, zostal som tam aj po prevrate, som tam aj dnes, keď už nie som členom žiadnej ľavicovej strany, čo mi niekedy tak trošku aj chýba. Ľavicovosť či sociálnosť však nie je daná príslušnosťou v strane. Názory na veci môžeme dobou či časom meniť. Hodnoty – tie by mali byť v nás po celý život. Predovšetkým hodnoty a poznanie ľudí, by mali byť pre nás všetkých rozhodujúcim faktorom 29. februára 2020. Aby sme si po nich nemuseli tak ako kráľ v rozprávke „Soľ nad zlato,“ spytovať svedomie nasledovne. „Prečo včas nedokážem rozoznať dobro od zla, úprimnosť od falošnosti a pravdu od klamstva.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama