Vybrané podvody novembra ‘89

Esej o Udalosti – 1. časť
Počet zobrazení: 8762
PRO(-dia-)LÓG

Zvykli sme si na znečistenie vody, vzduchu, potravín, krajiny, elektrosmog, svetelný smog, len znečistenie komunikačného prostredia nevnímame. Nostalgicky deklarujeme, že slovo je trvácnejšie ako kameň... Pritom v inflácii slov, výziev, deklarácií, vyhlásení a prehlásení by sme nezaregistrovali ani zvestovanie desatora (ak by to komerčné televízie nedostali zaplatené alebo prikázané). Trpím akútnou nechuťou písať, merať sa so splodinami hríbovín, mediálnych smetí, depresiou z nemožnosti propagandisticky konkurovať mediálnym kolosom klonujúcim verejnosť podľa sofistikovaných zadaní obrovských mocenských agentúr.

V tomto zanešvárenom chlieviku sa aj my správame ako prasce: čo nám nechutí, ohrdneme, okadíme, pošpiníme. Z prvých slov článku, alebo vystúpenia je nám jasné – on je náš, alebo debil... Nepočúvame sa navzájom, iba v potľapkávajúcich sa komúnach silnie naše presvedčenie. Esemeskovo sme zredukovali našu komunikáciu na smejúceho sa alebo gániaceho smajlíka. Svet sa sploštil, stratil farbu, nabral hlučnosť a axiómu silnejších pästí (rozumej väčšieho bankového konta!)




november.bmp_.jpg

 „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl...“
(Podvod podľa § 221 Trestného zákona č.300/2005 Z.z.)

„Dvadsať rokov tvrdila oficiálna propaganda , že som nepriateľom socializmu , že chcem  v našej krajine obnoviť kapitalizmus, že som v službách imperializmu, od ktorého prijímam tučné výslužky, že chcem byť  majiteľom rôznych podnikov ... Milión sedemstotisíc komunistov netvorí nejaký iný biologický alebo morálny druh, než sme my ostatní. Väčšina z nich musela dvadsať rokov mlčať, tak ako my všetci a mnohí z nich robili – aj keď s problémami – mnoho dobrých vecí. Premyslený koncept dôkladnej ekonomickej reformy, ktorá neprinesie sociálne otrasy, nezamestnanosť, infláciu a iné problémy, ako sa mnohí z vás obávajú...“
Václav HAVEL, televízny prejav 16. december 1989 (www.vaclavhavel,cz/projevy)

Spomínam si, ako som si novembri 1989 prečítal správu o mŕtvom študentovi počas pouličných nepokojov. Odvtedy ma trápi otázka: prečo?

V noticke Rudého práva išlo o západonemeckú študentku zabitú pri policajnom zásahu proti študentom. V Nemeckej spolkovej republike to nevyvolalo žiadnu väčšiu pozornosť. V Československu dva dni predtým správa o smrti fiktívneho študenta Martina Šmída pohla miestnymi dejinami: prečo?

Išlo o pripravenú, plánovanú manipuláciu? Správu rozšíril P. Uhl, síce disident, najdlhšie väznený, ale aj anarchista skeptický k mainstreamu elitárskeho disentu (spolu s E. Bondy nepodpísal Chartu 77). Správa dostala kredit nezaujatého zdroja a zo Slobodnej Európy ju prevzali svetové agentúry a nepriamo uznali i oficiálne režimné médiá.

Verejné rozhorčenie začali moderovať známi herci (prečo nie inžinieri, baníci alebo sudcovia?). Bola výhodou ich mediálna popularita, favorizovala ich schopnosť pracovať s textom, improvizovať a pritom rešpektovať dramaturgické a režijné zámery? S generačnou mentalitou sa logicky pripojili študenti, netušiac, že neskôr im „revolučné“ víťazstvo prinesie právo celoživotne splácať hypotéku, kedykoľvek slobodne vycestovať za hranice utierať zadky veteránom hitlerjugendu, ale najmä stabilnú budúcnosť a pevné miesto (v radoch pred úradmi práce).

Uvažujem, kým a ako boli nominovaní na líderské pozície Václav Havel (autor divadelných hier, ktoré, na jeho šťastie, verejnosť nepoznala), Pavel Tigrid a Fedor Gál? Prečo neuspeli a nakoniec zohrali komplementárnu úlohu politicky silné (a známe) osobnosti „obrodného procesu“ A. Dubček, Č. Císař, V. Komárek? Bolo náhodné, že Slovák A. Dubček bol nominovaný do nevýznamnej funkcie predsedu parlamentu (verejne zahriaknutý P. Tigridom), aby sa prezidentom mohol stať Čech (v predobraze delenia Československa?) V. Havel? Bolo to autentické rozhodnutie občianskeho hnutia, keď v deň rozhodnutia, bola Praha oblepená kvalitnými farebnými veľkoplošnými plagátmi, vyrobenými špičkovou zahraničnou technológiou s portrétom a heslom „Havel na Hrad“?

Kto realizoval majstrovskú stratégiu anektovania médií a nomenklatúry do služieb novej elity? Dostali možnosť „slobodnej“ voľby: alebo pokračovanie v nedôveryhodnej (a neprofesionálnej) propagande prestavby pod vedením „osvedčených“, ale prestarnutých a netalentovaných súdruhov, alebo udržať si miesta a vplyv aktívnym manipulovaním verejnosti v prospech novembrovej reprezentácie. Neskôr dostali za službu „revolúcii“ atraktívne dividendy: redakcie si v „privatizácii“ rozdelili akcie vydavateľských domov a tie za miliónové ceny predali zahraničným záujemcom. Tí ostatní dostali právo sprivatizovať celé národné hospodárstvo (Mečiarovi priekupníci a Dzurindovi sprostredkovatelia). A ešte ďalšie otázky: nenatočili „revolucionári“ účelovo hnev verejnosti na políciu a súdy, aby si nemuseli robiť starosti s dodržiavaním zákonov?

Spustil novembrové udalosti brutálny politický zásah alebo išlo o dobre pripravený a odskúšaný scenár v kontexte sovietskej rezignácie, postupného odovzdávania krajín sovietskeho bloku (RVHP, Varšavská zmluva) pod západný vplyv?

Neboli tieto procesy urýchlené preto, aby príklad „transformujúcich sa“ neodstrašil ostatné krajiny od „radikálnych“ zmien? Bola by „nežná revolúcia“ taká atraktívna, keby bola československá verejnosť konfrontovaná s rozčarovaním „ossi“, s uzavretím gdanských lodeníc na jednej strane a rastúcim rešpektom voči prudkému hospodárskemu rastu čínskej tzv.„komunistickej“ ekonomiky na strane druhej?

Slovenská poznámka: zdá sa, že kým november v českých krajinách bol starostlivo personálne, organizačne i materiálne pripravený, na Slovensku sa, ako v bezvýznamnej provincii, ponechal vývoj udalostí na samospád. Možno to bolo tým, že v provincii žiaden občiansky disent neexistoval a o ten katolícky nebol v plánovacích centrálach záujem. Zanechalo to stopy v ďalšom vývoji: extrémizmus a nízka kvalita katolíckej nomenklatúry, jej zahľadenosť do seba umožnila mnohým bezvýznamným, ale bezohľadným vyšvihnúť sa nahor. Popri nich sa náhodne dostali k politickým príležitostiam aj nadaný V. Mečiar či excentrický a exotický Ján Slota...

Bol november ‘89 sporom s komunistami alebo iba procesom „nomenklatúrne“ riadenej transformácie, zbavovania sa ideologických obmedzení konzumu v rovnostárstvom (francúzskej revolúcie?, socialistickej revolúcie?) limitovanej spoločnosti?

Bola spoločnosť pred novembrom ‘89 „vedená“ komunistickou stranou? Existovala vtedy ešte komunistická strana (mala členskú základňu?, organizačnú štruktúru?), keď do mesiaca „zložilo“ legitimácie 90 % jej funkcionárov? Keď nielen M. Čalfa, ale skoro všetci ministri, riaditelia, šéfredaktori, sudcovia, celý mocenský aparát prejavoval záujem konvertovať. A nakoniec bola to strana „komunistov“, čo sa pod vedením expertov Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS obratom, okamžite a najvyššou politickou rýchlosťou vzdala programu, názvu, a komisionálne premaľovala štít a svoje životopisy?

Iste mnohí, ako to reprezentoval prototyp zmien – M S. Gorbačov, naleteli prísľubom konca ideológií: víťazstvu civilizácie bez „-izmov“. Neboli príťažlivé heslá spoločný európsky dom, všeobecné odzbrojenie, odstránenie ideologickej regulácie ekonomiky, kultúry, verejná informovanosť a demokracia iba kamuflážou pre veľkú chuť anektovať a vydrancovať sovietske impérium, vysať z neho kapitál a revitalizovať vlastné stagnujúce ekonomiky? Možno nie, možno dôležitejšie bolo zničiť alternatívu, ktorá zauzdila aj surový kapitalizmus „sociálnym“ štátom....

Mohli však socialistické krajiny (výdatne podporujúce bývalé kolónie) reálne hospodársky konkurovať USA a západnej Európe? Atlantické spoločenstvo disponovalo obrovským kapitálom z dlhých storočí koloniálneho drancovania Južnej Ameriky, Indie, Indočíny, Číny, z Afriky predali a otrocky zužitkovali okrem prírodných i ľudské zdroje.

Nezväčšila tento hendikep socializmu ešte aj nefunkčná politická kontrola umožňujúca deformácie riadeného hospodárstva (subjektivizmus, nepotizmus, korupcia, voluntarizmus a iné)? Nerezignovala socialistická nomenklatúra na politické inovácie (reálnu ľudovú demokraciu, humanistické ideály, skutočnú občiansku rovnosť) a nepreorientovala systém na „mierovú“ súťaž v konzume (tzv. konvergenciu systémov)? Nebol tým osud „socializmu“  spečatený?

„Socialistická“ nomenklatúra bola frustrovaná najmä z toho, že jej výsadné postavenie v spoločnosti (porovnateľné s vlastníkmi kapitálu a CEO na Západe) nezodpovedalo jej konzumným očakávaniam. Sny o rýchlych autách, rozľahlých exkluzívnych haciendách, luxusných jachtách a milenkách, v historicky rekordnom čase, aj saturovala. Bok po boku s čiernym socialistickým obchodom, kvalifikovanými čašníkmi a vekslákmi si vykolíkovala zlatonosné claimy privatizácie všetkého.

Určite informačná revolúcia, technologická zmena civilizačného charakteru naplno odhalila, že konvergujúci (reálny) socializmus, zbavený čara rovnosti a slobody, ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti bol nielen hospodársky, ale i politicky nekonkurencieschopný.

V  dobovej „normalizovanej“ inscenácii a bez politickej podpory ostali ideály sociálneho humanizmu osirelé. Povojnové nadšenie skonzumovaia strana aj politickými hlúposťami, ale najmä prijatím konzumného náboženstva a kastovného prístupu k jeho pôžitkom. V ekonomizme politicky nenadaných lídrov (česť výnimkám – napr. G. Husák, J. Lenárt) začali dominovať tlaky na zisk (efektivitu), exkluzivitu konzumných pôžitkov (rozumej diferenciáciu). Skrivili heslo „Každému podľa zásluh“ (centrálne vymeriavaných, bez ekonomického, ale najmä politického odôvodnenia). 

Pred štvrťstoročím asi nebolo v našich zemepisných súradniciach politika či radového občana, ktorý by nedával najavo nespokojnosť s prítomnosťou. Ešte aj najzaujatejší normalizátori v súlade so smernicami o prestavbe sa vyjadrovali kriticky o prítomnosti.

Vadila dychotómia verejného/oficiálneho a súkromného/reálneho života. Vadil nepotizmus a korupcia lídrov, Slovensko hrešilo na hospodárske zaostávanie a konzumné deficity. Kritizovala sa úroveň zdravotníctva a školstva. Nebolo snáď oblasti, v ktorej sme nechceli upratať za pomoci „verejnej informovanosti/glasnosti a demokratizácie“. Na vine bola Moskva, Praha, západný imperializmus a štyri ročné obdobia...

Fungoval aj disent: o tom na Hrádečku sme veľa nevedeli (okrem závisť vzbudzujúcich opisov orgií s tuzexovými fľaškami a tuzemskými kráskami) a menej sme nevedeli o piatich Bratislavčanoch, ktorí si po II. svetovej vojne a „ Poučení z krízového vývoja...“ pripadali s vlastným klerikalizmom a oportunizmom odstrčení. Ako neskôr so sebe vlastným humorom spomínal F. Mikloško aj ich „odboj“ začínal a končil pri červenom vínku a klobáskach, kde  „v úzkom kruhu“ snívali svoje disidentské sny...

Básnik by napísal, že doba bola ťarchavá nádejou: všetci niečo očakávali, všetci hľadeli vpred a snívali svoje sny. Nikto nechcel reštauráciu kapitalizmu (dokonca ani Václav Havel).

Jasali sme, že starých dedkov, s ich úsmev vzbudzujúcimi prejavmi, vystriedajú dynamickí a vzdelaní politici, ktorí šmahom ruky odstránia „deformácie“ socializmu a zorganizujú demokratickú spoločnosť, v ktorej si budeme všetci rovní (a šťastní). Uvoľníme tvorivosť a silu, ktorá v nás driemala a naše výrobky dobyjú svet, prinesú nám „dôstojnú“ výplatu, prepuklo davové nadšenie: slnečné luhy s tancujúcimi huriskami a med stekajúci z plástov priamo do hrdiel boli na dosah. Zhodili sme okovy, rozstrihali ostnatý drôt a ponúkli svoju naivitu svetu.

PODVIEDLI NÁS!

(Koniec I. časti, pokračovanie o týždeň)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
31. október 2014, 13:11

vtedy som sa márne pýtal: ...ale čo bude s hospodárstvom? ...vyzeral som ako "blbec"...

...a demokracia sa nám vyliala z brehov a ako každá správna živelná pohroma, sprevádzaná bezbrehou slobodou, ničí všetko čoho sa dotkla a k čomu sa dostane...

Obrázok používateľa Peter Dolina
#2
Peter Dolina
31. október 2014, 18:10

Rad by som panu Janosovskemu polozil otazku, ci uz nieco v tomto smere knizne publikoval, ak ano, nejake parametre by mi mohol dat (ak chce a moze) a knihu si objednam.

Smutne na tom celom je to, ze hra, ktoru autor tak putavo a podla mna presne opisuje (tie otazky su dobra literarna forma) sa hrala aj hra aj u nas v USA, rozne kulisy, rozna cast javiska, rozni herci, ta ista hra.  My si tiez myslime (ta podstatna cast verejnosti, ktora berie politiku ako zabavu a podla toho zmanipulovane "voli") ze prebieha boj o akesi "podstatne" veci a la zbrane pre verejnost (gun control), potraty, prava homosexualov, kde sme ochotni vasnivo debatovat, mozno aj zvonit klucmi, keby to niekto navrhol, ale pritom sa nam vyroba presuva do Ciny a Vietnamu, nasi mladi odbornici su nahrazovani lacnejsimi Indmi, tym samozrejme nie su schopni splacat svoje studijne dlhy, bojime sa raz Iraku, raz ISIS namiesto toho, aby sme sa bali zbrojnych koncernov, ktore to vsetko riadia a nas vysavaju a robia zivot v tejto krajine menej bezpecny.

Ja si myslim, ze sa neda robit nic, pretoze aj Slovensko aj USA moze mat intelektualne spicky, ktore toto vidia a kritizuju, ale kym bude dost ludi prisatych na TV a dost pohodlnych na to, aby uvazovali, tie spicky budu iba akousi dolozkou toho, ze ved sloboda je uplna.

Tiez velmi neverim, ze Havel a spol (trebars Vaculik) nejak velmi hyrili pred 1989, ved si Havel aj v base pobudol, ovsem toto je uplne nepodstatne, ci Havel mal milenky a oddaval sa chlastu alebo bol trapistickym mnichom je prave otazka pre miovnikov zabavy, dolezite podla mna je, ze ztratil, podobne ako hrdina Mnackovho "Ako chuti moc" svoju poctivu podstatu, zradil sam seba a z cloveka charakterneho a poctiveho (na Moc bezmocnych nedam dopustit) sa stal konzumentom a babkou, mal odstupit a ten povodny Havel 1977 by to asi urobil.  Nuz ale to je detail, hlavne otazky autor pekne vyjadril, velmi sa mi to cele pacilo.

Obrázok používateľa ľavičiar
#3
Ladislav Hvižďák
01. november 2014, 08:44

ĎAKUJEM pán Janošovský. Vyjadrili ste nielen skryté myšlienky a túžby  väčšiny tohto národa spred 25 rokov. Ako však ďalej a hlavne s kým ?

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#4
Peter Zajac-Vanka
01. november 2014, 11:28

Petrovi Dolinovi

Vitajte na diskusii a som rád Vášmu hlasu tu v diskusii.

Máte plnú pravdu a súhlasím aj v tom, že aj naše intelektuálne špičky, ktoré toto síce vidia a kritizujú, ozaj takmer nič nezmôžu, ale nielen kvôli tomu, že väčšina ľudí je "prisatá" k TVmédiu či k tlačeným masmédiám a audio-video prostriedkom masového oblbovania.

Prevážna väčšina ľudí "spohodlnenla" a prijíma "predžuté správy a myšlienky" ako svoje vlastné, až kým sa ich to bytostne nedotkne (prepustenie z práce, vytlačenie z prirodzených občianskych práv i z práv vybojovaných predchádzajúcimi generáciami Slovákov) a až vtedy začnú kričať či sťažovať sa a čoraz viac používajú klišé "za to môžu komunisti a totalita".

Lenže už 25 rokov asi ťažko za to, čo sa deje, môže bývalý režim. Za toto súčasné obdobie si už môžeme všetci ako spoločnosť s "vybreženou slobodou" sami. A že intelektuálne špičky môžu slobodne "pindať" po seminároch a navzájom sa obviňovať z toho, že stav je čoraz horší? Nuž, to je ozaj ako hovoríte "dá doložka, že sloboda je úplná"...

Juraj je dobrý rečník a asi nemal šancu toho priveľa publikovať knižne. Ale na internete a na našich diskusiách má veľmi dobré názory, aj keď nie vždy a vo všetkom s ním súhlasím. V problematike Novembra 1989 je však expertom. A plne s ním súhlasím. 

Obrázok používateľa Peter Dolina
#5
Peter Dolina
06. november 2014, 07:04

Diky, pan inzinier.

Nemal som cas reagovat skor, Vase privitanie ma samozrejme potesilo.

Ale nemozem s Vami uplne suhlasit, ovsem tu ide o urcitu interpretaciu = Vy mate tiez pravdu.  Zarodok mnohych problemov dnes vidim v realnom socializme a sice v jeho totalnom krachu na poli marketingu svojej ideologie.  Ono pre psychicke nastavenie vacsiny je dolezite, ze nemoze vycestovat, ako by si priala, nemoze chodit do kostola, nemoze si precitat nejakeho oblubeneho autora...ano bola plna zamestnanost, ano boli vydobytky, vyhody, ktore dnes na Slovensku ani v USA nie su a ludia boli aj tak nasrati na rezim.  To je krach marketingu, pretoze nemali byt preco.  No a pretoze boli nasrati, lahko sa nechali zmanipulovat a tym to vsetko zacalo.  Nemyslite?

A preto papalasi realneho socializmu maji veru podiel na dnesnej situacii, oni pracovali vlastne proti sebe.  Takto: nebolo lepsie nechat Plastikov a DG307 volne posobit, takisto hrat Havlove hry?  Nebolo lepsie nechat katolicku cirkev sa oddelit od statu povedzme v roku 1970?  Domnievate sa, ze ludia by sa hrnuli na Plastikov, ci Havlove hry?  Co sa cirkvi tyka, no ved sa pozrite: ma slobodu a mladi ludia ju hufne opustaji, v 1970 mala prave kvoli debilnemu, nemarxistickemu prenasledovaniu popularitu ovela vacsiu, nez ako ma teraz.

Cize nebolo by vsetko lepsie, keby obyvatelstvo nebolo tak nasrane na formu statu, v ktorom zilo v 1989?

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
07. november 2014, 09:41

dobrý deň, pán Dolina,

máte svoju pravdu, tak ako ja svoju, veď asi aj preto ste sa ocitol v USA a ja som zostal na SLovensku. To berte ako fakt, nie ako nejakú emocionalitu.

Viete, v rokoch sedemdesiatych ešte nebol "vynájdený" POLITICKÝ MARKETING , (takisto ako v tých rokoch ešte "nefungovalo" telefonovanie mobilným telefónom, takže treba zostať v dobových reáliách: a ja tvrdím, že ideológie (čo je to správne slovo) a propagandy bolo možno až príliš - ale, tá propaganda už nezodpovedala vznikajúcej spoločenskej realite.

Otázku vycestovania položme do inej ako ideologickej roviny - "kto na to mal", ten vycestoval.Vždy ma pobavia rôzni tí "pamätníci", ktorí plnými ústami vinia totalitu za neslobodu v cestovaní, ale sami sa pochvália, koľko toho v onej inkriminovanje dobe poprecestovali po "kapitalistickom svete" ...:) ( smajlík) . V tom čase som bol producentom devíz ako pracovník zahraničného obchodu a vedel som, že koľko kurčiat treba vyviezť, aby sa jeden občan mohol slobodne poprechádzať po Viedni.  :)  Možno máte pravdu, vtedy nikoho nenapadlo robiť "takýto marketing"...a že dnes za naše dane a teda z peňazí každého zamestnanca vyštudovaná technická, lekárska i vedecká inteligencia zarába svoje príjmy mimo Slovenska, nuž, nepokladám to za "kóšer" voči tým zamestnancom, ktorí si potom toho lekára na Slovensku musia tak či tak zaplatiť, lebo platia viackrát - raz v odvodoch do štátnej pokladniece, ešte raz pri zdanení zdravotným odvodom a potom znova u lekára "cash".

...a myslíte Plastikov, citujem slová pesničky : "Běžím s hovnem proti plátnu, do plátna to hovno zatnu"? ...a prečo potom prezidenta Zemana tak celá česká verejnosť teraz za "škaredé slová" odsudzuje, keď "hrdinskí disidenti" Plastici toto spievali už v oných sedemdesiatych rokoch? Ved je to umenie, či nie? -ešte raz smajlík.

...bolo veľa nepríjemného v tej totalite, ale nedotýkalo sa to tak životnej úrovne ľudí ako dnes, keď zavrú fabriku alebo keď človek ochorie a zomrie pre "nedostatok" financií...

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#7
Peter Zajac-Vanka
07. november 2014, 09:47

potom som si uvedomil, že moju odpoveď budete považovať za ostrú, v podstate však s Vami súhlasím v tom, že vtedajšia politická propaganda už nedokázala adekvátne reagovať na spoločenské zmeny a na vývoj vo výrobno-ekonomických vzťahoch a celosvetový vývoj v rokoch 1988-90 ju osudovo zaskočil....

Obrázok používateľa Peter Dolina
#8
Peter Dolina
07. november 2014, 19:26

Pan inzinier,
Ale no tak, ostra mi Vasa reakcia nepripada.  A ak by sme sa mali kvalifikovane pobavit o moznosti vycestovania (fakt si myslite, ze to v CSSR bolo tak isto ako v Jugoske, cize ze zo strany statu prakticky ziadne obmedzenia neboli?) tak by sme museli mat statistiky: kolko ludi poziadalo o dolozku a nedostalo a preco.  To hadam viete, ze dolozky udelovala Statna Bezpecnost, ktorej oddelenie viz bolo odnozou. 

Slovo marketing mozno nebolo spravne volene z mojej strany, skor by som to teraz nazval "kontraproduktivne opatrenia" ako ked by ste proti cukrovke zabojoval pravidelnou konzumaciou sladkosti.  Ovsem marketing v politke bol este skor nez v r. 1970 inac by predsa Kennedy nikdy nemohol porazit Nixona, lenze vyzeral lepsie v televizii no a to mu velmi pomohlo. O Reaganovi uz ani nehovorim a tak dalej.

Ovsem Vy hovorite to iste, co ja.  Plastikov bolo treba nechat mat koncerty podla pravidiel kultury: zaplatte si halu, vytlacte plagaty a koncertujte.  To iste s Havlom: presvedc dramaturga a divadlo moze tvoju hru hrat.  No a cirkev to iste: chcete toho ci onoho za biskupa?  Kludne, sme oddeleni, robte si, co chcete.

A zda sa, ze s tym suhlasite, takze my si vlastne neprotirecime.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#9
Peter Zajac-Vanka
10. november 2014, 13:00

Súhlasím, Peter.

Nemám problém s tým vysloviť fakt, že osoby spojené s predstaviteľmi bývalého politického a podnikateľského a možno i kultúrneho režimu ( teda prvej ČSR i vojnového Slovenského štátu a povojnovej časti opozičného členstva politikov i podnikateľov, majiteľov a živnostníkov ) boli zbavené slobody vycestovať z ĆSSR. Ono, akosi zabúdame, že naplno blčala studená vojna medzi krajinami okolo ZSSR a Západnými demokraciami, a obe strany si robili zle tak ako to dnes nové generácie môžu vidieť na novej studenej vojne medzi EU/USA a Ruskom. Taký je život, i keď poznám výnimky, ktoré si dokázali "zaplatiť" vycestovanie, korupcia bola predsa vždy...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984