Vynovený banskobystrický Robotnícky dom

Osobitné postavenie Robotníckeho domu v Banskej Bystrici naznačuje skutočnosť, že ako jediný spomedzi ostatných na Slovensku bol zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Stalo sa tak 22. novembra 1971 po jeho rekonštrukcii a zveľadení, kedy bola zároveň na budove osadená pamätná tabuľa (autor Ladislav Snopek).

Robotnícky dom v Banskej Bystrici pred dokončením rekonštrukcie.













História vzniku robotníckych domov spadá do obdobia po prvej svetovej vojne. Nespokojnosť so situáciou vyústila do rozmachu robotníckeho hnutia. Rozširujúce sa aktivity robotníckych strán a spolkov potrebovali priestor na svoju realizáciu.

Prvý robotnícky dom vznikol v Moštenici, po ňom padlo rozhodnutie o jeho výstavbe aj v Banskej Bystrici. Nedostatok finančných prostriedkov z časti riešila zbierka, ráznejší krok prišiel až vznikom Družstva robotníckeho domu 26. júna 1923. Samotná výstavba trvala od septembra 1924 do októbra 1925. Otvorenie Robotníckeho domu bolo v meste pod Urpínom a okolí sviatkom – konal sa manifestačný tábor ľudu, sprievod mestom, akadémie FRTJ, divadelné predstavenie a i. V nasledujúcich rokoch sa banskobystrický robotnícky stánok stal sídlom krajského sekretariátu KSČ, konali sa tu verejné zhromaždenia, školenia, schôdze,  okrem KSČ tu mali domovské miesto sociálni demokrati, FRTJ, Zväz proletárskych žien, robotnícke spolky a organizácie, odbory, mládež. K najvýznamnejším udalostiam patrila celoslovenská konferencia k otázkam odstránenia zaostalosti Slovenska 16. – 17. mája 1937. Pri príležitosti 20. výročia uvedenej konferencie sa objekt rekonštruoval a slávnostne sprístupnil v máji 1957.

Sála pred dokončením.

Ďalšia nevyhnutná rekonštrukcia sa uskutočnila v spomínanom roku 1971. Objekt slúžil ako multikultúrny priestor na spoločenské a kultúrne aktivity v správe Parku kultúry a oddychu. Generácia dnešných banskobystrických seniorov si pamätá čulý kultúrny ruch v sále tohto historického objektu, divadelné predstavenia, koncerty, tanečné zábavy a plesy, ale aj konferencie, školenia a pod.  Postupne ho však  vytesňovali novšie kultúrne domy – najmä rozľahlý Dom kultúry ROH so špecializovanými priestormi. Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia Robotnícky dom už neveľmi spĺňal kritériá pre zastarané prevádzkové podmienky ako aj kapacitu. Mnohí ho už odpisovali...

Zmena vlastníckych vzťahov po roku 1990 pre Banskú Bystricu znamenala aj fakt, že väčšina budov slúžiacich pre kultúru a umenie prešla do súkromných rúk, s nimi aj Dom kultúry ROH. Nemenovaný vlastník mal plány, ako ho prerobiť tak, aby dobre vynášal, ale narazil na odpor autora pôvodného architektonického návrhu. A tak monumentálny priestor osirel a už dlhé roky stojí ako nemý výkričník. V týchto dňoch ide do dražby, ale sotva sa nájde záujemca, ktorý oferuje milióny na kúpu, následnú rekonštrukciu i prevádzku.

Sála pripravená na prvé podujatie.

Mesto sa dostalo do patovej situácie, podujatia nebolo kde organizovať, náhradou sa stávali prenájmy v iných zariadeniach, čo obmedzovali termínové i finančné možnosti. Zostal iba Robotnícky dom a s ním otázka, čo s ním. Odpisovaný historický objekt našiel nadšencov na jeho vzkriesenie a mestu sa podarilo získať finančné prostriedky z európskych fondov. V rekordne krátkom čase – od mája do októbra minulého roka povstal Robotnícky dom ako fénix z popola! Vyše 2 milióny eur pomohlo generálne opraviť objekt a navyše pridať mu moderné atribúty – veľkorysejšie riešenie obslužných priestorov, výťah, moderné vybavenie. Historická sála má navonok rovnakú podobu, je to však iba zdanie, všetky siete a zariadenia sú nové. Krátko pred Vianocami sa tam konalo prvé podujatie – prenos adventného koncertu RTVS. Teraz už čaká na ďalších návštevníkov, ktorí mu vdýchnu život.

Isteže, nadšenie robotníkov spred deväťdesiatich rokov sa dočkalo vďaky obyvateľov mesta aj v 3. tisícročí. Robotnícky dom opäť slúži! Ale netreba si zakrývať oči, je to iba dočasná náplasť. Banská Bystrica ako soľ potrebuje aj ďalšie priestory pre kultúru a umenie. Dúfajme, že nebude treba čakať nekonečne dlho...

Foto: Mirka Chabadová, www.bystricoviny.sk

Pamätná tabuľa, autor akad. sochár Ladislav Snopek.
Vchod do Robotníckeho domu.

Intarzie v sále Robotníckeho domu.

Malá sála.

Foto: Mirka Chabadová, www.bystricoviny.sk