Výsledky miestnych volieb na Ukrajine

Vzhľadom na dramatický vývoj na medzinárodnej scéne v posledných týždňoch klesol záujem západných médií hlavného prúdu o dianie na Ukrajine. Ani priebeh volieb do samosprávnych orgánov nevyvolal veľký mediálny ohlas. Tieto voľby síce v súčasnej politike nepriťahujú takú pozornosť ako parlamentné, ale vždy sa považujú za špecifický politický barometer rozloženia politických síl v štáte.

Hodnotenia, ktoré sa objavili sú opatrné, lebo to, čo sa dostalo neoficiálne na verejnosť, naznačuje, že nielen ekonomická, ale aj politická kríza v štáte trvá a narastá nespokojnosť obyvateľov. Zdá sa, že aspoň časti médií i politikov už dochádza, že Západ nie je schopný problémy Ukrajiny riešiť a znovu sa pomýlil prinajmenšom v dvoch veciach.

Do vývoja na Ukrajine Západ začal zasahovať bez dôkladného a podrobného zváženia dôsledkov procesov, ktoré sa rozbehnú. Možno z taktického hľadiska sa zvolil naozaj výhodný moment, ktorý vyvolal masové politické pohyby a zmeny v štáte. Ako sa však zase raz ukázalo, ani v politike jedna vyhraná bitka neznamená víťazstvo v celej vojne.

Okrem toho Západ stavil aj pri novej vládnej garnitúre zrejme na zlého koňa. Možno podľa jeho predstáv vyzerá pekne a je aj politicko-marketingovo dobre stavaný, ale sily mu začali ubúdať hneď po štarte a ktovie, čo sa s ním ešte stane, pokiaľ dobehne do cieľovej rovinky. Možno len smutne poznamenať, že najhoršie je to, že za politickými a sociálno-ekonomickými experimentmi sa skrýva mnoho sklamania a nešťastia obyčajných ľudí, na ktorých úkor nesmierne bohatnú úzke (neraz aj skryté) skupinky doma i v zahraničí.

Nový zákon o miestnych voľbách bol prijatý v značnom chvate v júli a patrí k jedným z prvkov reforiem v oblasti decentralizácie, ktorú sa však vláde nedarí realizovať. Na jeho základe sa zaregistrovalo do volieb 142 politických strán. Desať z nich ústredná volebná komisia k voľbám nepripustila. Vo voľbách nekandidoval Národný front vedený premiérom A. Jaceňukom, ktorý je druhou najväčšou frakciou v Najvyššej rade Ukrajiny.

Voľby na oblastnej, okresnej a miestnej úrovni prebiehali jednokolovo (na zisk mandátu vo volebnom obvode postačovala relatívna väčšina hlasov). Hlavy miestnych administratív na všetkých stupňoch sa volili priamo a taktiež na základe relatívnej väčšiny odovzdaných hlasov. V prípade, že v meste je zaregistrovaných viac ako 90 tisíc voličov (bolo ich 38), sú voľby dvojkolové a na víťazstvo je potrebná absolútna väčšina odovzdaných hlasov. Účasť na voľbách bola 46,61 %.

Oproti minulosti zratúvanie hlasov trvá pridlho a nielen opozičné kruhy, ale aj J. Tymošenková – predsedníčka strany Vlasť, ktorá je súčasťou vládnej koalície, sa vyjadrila, že to len podporuje dohady o možnom falšovaní výsledkov. Aj bez oficiálneho vyhlásenia konečných výsledkov však možno urobiť všeobecné závery.

Po prvé, voľby sú neúspechom vládnej garnitúry, resp. oficiálneho Kyjeva. Je to do značnej miery pochopiteľné. Ľudí trápi najmä rast cien a zhoršovanie životných podmienok. Vláde, ktorá sľubovala veľa reforiem v krátkom čase, no málo z nich uskutočnila a sociálno-ekonomické problémy väčšiny ľudí skôr zhoršila ako zlepšila, sa už viac neverí.

Príkladom neúspechu vládnych síl je najmä znovuzvolenie súčasného odeského primátora G. Truchanova (na čele miestnej politickej strany Ver činom – v minulosti bol v Strane regiónov) už v prvom kole. Vyvolalo to takmer hysterické reakcie M. Saakašvilliho, ktorý je na čele odeskej oblastnej administratívy ako hlavný garant jej „promajdanovského“ smerovania.

Po druhé, zisk regionálnych subjektov ukazuje, že delenie Ukrajiny na západ, stred a juhovýchod nielenže pretrváva, ale sa aj zosilňuje. Vytvára to priestor pre tlak na decentralizáciu, ktorá môže viesť k federalizácii Ukrajiny, čo však súčasná vláda odmieta.

Celkový výsledok volieb sa spravidla spája s dvomi predpoveďami. Očakáva sa, že za príčinu zlého stavu ekonomiky, vyvolávajúceho rastúcu nespokojnosť obyvateľstva, sa označí premiér A. Jaceňuk. Ako o jeho nástupcovi sa uvažuje o ministerke financií N. Jareskovej so silným napojením na Washington. Neúspech vládnych síl, v prvom rade prezidentskej politickej strany – Bloku Petra Porošenka Solidarita, ktorá síce zostane celoštátne najsilnejšou stranou, no jej pozícia sa oslabí, sa môže premietnuť do výraznejšej potreby zmeny politiky Kyjeva. Na veľké presuny moci na regionálnej a miestnej úrovni sa bude musieť zareagovať aj vo vláde. Výsledkom môžu byť spory v koalícii, ktoré zapríčinia jej rozpad, pričom nie je vylúčené, že to povedie až k vypísaniu predčasných parlamentných volieb. Voľby možno očakávať (najmä po zlej zime) dokonca už v máji – júni.

Napokon v prospech stability Ukrajiny nehovorí ani fakt, že jej finančno-ekonomická situácia sa už dlho pohybuje v pásme blízkom k štátnemu bankrotu. Situáciu sa pokúša zachrániť Medzinárodný menový fond, ktorý uvažuje urobiť pri pôžičke Ukrajine výnimku. To však vytvára nebezpečenstvo zopakovania gréckej drámy na inej scéne a s iným obsadením.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 37 – 38/2015