Výstava Dukla, Liptovský Mikuláš, Slavín
Počas ústredných osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny 8. mája 2015 otvorili v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši výstavu, ktorá potrvá do 23. mája 2015.
Ľudovít FULLA: Poslovia mieru, farebný linoleoryt 1959, 33, 1 x 40 cm
Výstava sa koná pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica, predseda SZPB Pavla Sečkára a primátora Liptovského Mikuláša Jána Blcháča.
Pripravili ju: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Ozbrojené sily Slovenskej republiky, Mesto Liptovský Mikuláš, Liptovská galéria P. M. Bohúňa a Klub výtvarných umelcov a teoretikov.
Alena Chebeňová, riaditeľka Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši
Svet nebude zničený tými, ktorí konajú zlo, ale tými, ktorí sa na nich pozerajú bez toho, aby niečo urobili.
Albert Einstein
Vážená kultúrna spoločnosť, patrím do generácie, ktorá našťastie druhú svetovú voju a jej hrôzu neprežila, no ešte za mojich študentských čias bol mier v našej krajine na prvom mieste v hodnotovom rebríčku. Po 17. novembri 1989 sa na Slovensku hodnotový rebríček výrazne zmenil. Ľudia si viac cenili slobodu, ako mier, ktorý bol pre nich samozrejmosťou. No, žiaľ, ani dnes samozrejmosťou nie je.
Vážim si všetkých, ktorí za našu slobodu bojovali, aj tých, ktorí nám pripomínajú hrôzu a ľudské osudy aj 70 rokov po oslobodení. Druhá svetová vojna a jej ukončenie sa odzrkadlilo vo všetkých sférach života. Bolo to obdobie zlomu v myslení a prežívaní. Umenie zapudilo hodnotu klasickej krásy postavenej na starých princípoch. Umenie malo sprostredkovať myšlienku.
Liptovská galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši má vo svojich zbierkach diela, ktoré zachytávajú aj toto obdobie a s hrdosťou sa pripojila k oslavám víťazstva nad fašizmom výstavou pod názvom Oslobodenie v slovenskom výtvarnom umení. Návštevníci môžu vidieť diela: Ľ, Fulu, A. Gromu, E. Lazinovskej, M. Martinčeka, R. Dúbravca, A. Trizuljaka, M. Medveckej, J. Kostku, J. Mudrocha, C. Majerníka. V. Hložníka, M. Benku, K. Sokola, L Čemického, F. Štefka, M. Ksandra, I. Rumanského, E. M. Šimerovej, P. Petráša st., J. Hoffstädtera, V. Mensatorisa, ktorí vo svojej tvorbe reflektujú obdobie 2. svetovej vojny.
Ester M. Šimerová: V znamení mieru, olej 1973. Mária Medvecká: Partizánska mať, olej 1970-73.
Pavol Sečkár, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
V dnešný deň si pripomíname 70. výročie Veľkého víťazstva! Pripomíname si deň víťazstva dobra nad zlom, víťazstva slobody nad tyraniou! Je to už 70 rokov a napriek tomu, rok čo rok, každý 8. a 9. máj budeme trúchliť nad pamiatkou obetí a pripomínať si, že druhá svetová vojna, rozpútaná predovšetkým nacistickým Nemeckom, bola najväčšou tragédiou ľudských dejín nielen počtom takmer 60 miliónov obetí ale najmä svojím charakterom a bezbrehou krutosťou.
Rozhodnosť vodcov SNP nás postavila na stranu prothitlerovskej koalície. Pred vyše 70. rokmi sa našťastie slovenská opozícia napriek rozličným politickým názorom dokázala dohodnúť a najmä konať. Oslobodenie územia Slovenska vojskami Červenej armády, rumunskej armády a 1. čs. armádnym zborom bolo dlhodobým procesom od prvých dní septembra 1944 do prvých dní mája 1945. Je známe, že vklad sovietskeho ľudu do víťazstva nad spoločným nepriateľom bol rozhodujúci no i cena toho bola nespočítateľná – 27 mil. ľudských životov. Čo je rovné obyvateľstvu niekoľkých európskych štátov. Napriek rôznym neprávostiam, ktoré sa vyskytli pri postupe oslobodzovacích vojsk, ktoré postihli neraz aj nevinné civilné obyvateľstvo, je spochybňovanie osloboditeľskej misie v rokoch 1944 – 1945 hrubou falzifikáciou dejinných udalosti. Oficiálna línia sovietskej moci nariaďovala svojim vojakom, aby sa na území Slovenska správali ako k spriatelenej krajne a v zásade tomu tak aj bolo.
Posledný akt podpisu „bezpodmienečnej kapitulácie všetkých nemeckých, kdekoľvek sa nachádzajúcich pozemných, námorných a vzdušných síl“ sa zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne - Karlhorste. Jej podpisom táto kapitulácia vstúpila v platnosť 8. mája o 23.00 hodine v noci stredoeurópskeho času. Vo vtedajšom Sovietskom zväze bolo vtedy už po polnoci 9. mája. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Víťazstvo nad hitlerovským fašizmom je sviatkom celého ľudstva.
Drahí priatelia! Je našou morálnou, etickou, ale predovšetkým ľudskou povinnosťou nezabudnúť a pamätať si na pomoc spojencov – Ruska, Británie, Spojených štátov, Francúzska a ďalších krajín, nemeckých antinacistov a talianskych antifašistov. Dnes vzdávame hold odvahe všetkých Európanov, ktorí bojovali proti nacizmu.
Vzdávame česť všetkým, ktorí zahynuli v bojoch, boli zavraždení v koncentračných a zajateckých táboroch, ktorí padli za slobodu svojej vlasti. Trúchlime za mŕtvymi, ktorým svoj dlh môžeme splatiť len našou ľudskou vďačnosťou. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov bude dôstojne chrániť pamiatku bojovníkov za slobodu. Nedopusťme zneužívanie hrdinstva našich vojakov, vojakov Červenej armády, rumunskej armády, partizánov i obyčajných ľudí, ktorí sa neváhali vzoprieť fašizmu.
Elena Lazinovská: Partizánsky veliteľ (kpt. Valjanský), olej 1978.
Klára Pataki: Deň víťazstva, epoxid 1984.
Ľudovít Fulla: Oslobodenie, 1955.
Elena Lazinovská: Pohreb partizána na Horehroní II., monotypia 1966
Ján Brucháč, primátor mesta Liptovský Mikuláš
Dejiny nášho mesta znamenajú vo vzťahu k téme a podnetu oslobodzovania Slovenska viaceré závažné skutočnosti. V období pokračujúceho povstaleckého boja v horách boli to liptovské hory, v ktorých pôsobili viaceré partizánske oddiely, avšak silou-mocou sa v údolí Liptova mienil zachytiť nemecký agresor, ktorý tu zvádzal obranné, ba dokonca i útočné boje blokujúc oslobodzovanie nášho územia v smere na Žilinu. A využíval pritom horské opevnenia ako predpoklad zlovestnej delostreleckej streľby ťažkých zbraní. V čase vrcholiacich bojov o Berlín vrcholili aj boje na našom neďalekom Považí.
Práve na našom území sa pri oslobodzovaní vlastného územia výrazne uplatnili bojovníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorých početné obete spočívajú na cintoríne na Háji v lokalite Nicovô. Spočívajú tu povedľa povstaleckých bojovníkov, hrdinov z neďalekej bojovej mohyly partizánskych bojov Ostrô. Spia svoj večný sen.
Iba nedávno, po roku 1989, zaznamenali sme v našom regióne aj snahy postarať sa o telesné pozostatky niekdajších vojakov Wehrmachtu, ktorých cintorín vznikol v lokalite liptovskej obce Važec. Trvalo dlhé desaťročia, kým sa rodinní príslušníci mohli dostať k archívnym správam a miestam, kde operovali „hrdinovia“. Novšie, povojnové dejiny nemeckej kultúry dobre poznajú tento katarzný, trpko ironický, výsmešný pojem. V slovenskom výtvarnom umení bol to Eugen Nevan, ktorý tento pojem objavil už v čase vojny, keď nazval svoje dielo „Übermensch“. Vo svojej kresbe z Bratislavy, ale aj z miest, kde dislokovali ranených a kaliky z východného frontu, zaznamenal koncom 2. svetovej vojny mnohé takéto kruté a výsmešné súvislosti. Téma a podnety 2. svetovej vojny nadobudli teda nové významy a predpokladajú nové umelecké snaženia. Pre nás vyvstala vážna povinnosť, aby sme aj my, tak ako na území Bieloruska, Ukrajiny a Ruska, kvalifikovane vydali svedectvo o dávnych neľudskostiach. O tých, ktoré sme nezavinili, a v ktorých trpeli predovšetkým slovanské národy. Slávime dnes svoje, naše dávne víťazstvá. Za ktoré bojovali na našom území aj slovenskí výtvarníci. Teší ma, že môžem vítať slovenských umelcov, ale aj našu verejnosť a našich hostí, a nezabúdať pritom na všetky národy a štáty, odkiaľ prichádzala naša sloboda. Chcem zaželať aj na pôde tejto výstavy, na tomto mieste, ktoré zhromaždilo vzácne výtvory najvýznamnejších slovenských výtvarníkov, pokoj, slávu a česť dávnym víťazom a prizvať ich k sviatkom mieru
Patrí sa, aby sme pripomenuli aj tie slávne mená umelcov z nášho kraja, ktorí napomohli oslobodeniu. Volali sa Ladislav Čemický, Elena Lazinovská, Róbert Dúbravec, ale aj Karol Drexler. Tu bojoval a na Liptove vytvoril aj dochovaný, vzácny súbor škíc a kresebných štúdií z obdobia bojov.
Orest Dubay, Dukla, lineoryt 1977.
Štefan Bednár: Smrť nacizmu, povstalecký plagát.
Karol Drexler: Hliadka na prieskume, kresba perom a farebnou ceruzkou 1945.
Hold osloboditeľom a obetiam boja proti fašizmu
Vývin a smerovania výtvarných tradícií Slovenska dosiahli už v období predmníchovskej republiky mimoriadny stupeň národnodemokratických úsilí, čo znamenalo okrem iného aj vnímavé reflektovanie sociálnych pomerov a národnostných /inonárodných/ hodnôt kultúrnej rozmanity Slovenska. V období vojnového „slovakštátu“ sa značne oddiferencovali etatistické „povinnosti“ oddielu armádnych výtvarníkov od hlavného umeleckého prúdu, do ktorého mienila „pôsobiť“ dobová štátna ideológia - germanistickými tézami o „zvrhlom umení" avantgárd s antijidiš vrstvením, ako aj pseudokresťanským babským, ľudáckym usmerňovaním. Autentické umelecké snaženia však pritakávali životu - lyrickým ľudským nadrealizmom /radšej zaumnosťou/, ale aj údesom z reality a neľudskosti vojny.
Slovenské národné povstanie v plnej miere vyjadrilo rozloženie síl. Stavalo aj na postojoch osobností ako M. Benka a L Fulla, ktorí už v časoch pred ním nechceli nič mať spoločné s ľudáctvom, podenkovosťou a zavlečením Slovenska do vojny. Aj pražské a bratislavské zoskupenia okolo C. Majerníka a J. Mudrocha rozvíjali nezlomné humanistické protivojnové iniciatívy. Slovenského národného povstania sa nie náhodou zúčastnili v početnej zostave, ba aj tí, ktorí sa výtvarníkmi stali až neskôr. V Povstaní zahynul Janko Novák a z koncentráka sa nevrátil Ľudovít Varga. Symbolický hrob partizána venoval po vojne Štefan Bednár Arnoldovi Weiss Kubínčanovi, ktorí zahynul v čase represií na neznámom mieste. Na plamennej povstaleckej agitácii, tvorbe plagátov a novinovej povstaleckej karikatúre a kresbe významne participovali Š. Bednár, V. Chmel, A. Hollý, na ilegálnych prípravách ozbrojeného povstania sa zúčastňovala D. RosuIková, ba aj E. Lazinovská v Ružomberku a protilietadlovú obranu mesta Martin mal na starosti F. Štefunko. Martin Benka zaznamenáva kozácke rozviedky pod Sitnom. Vzniká Hlas povstania sochárskeho povojnového pomníkového génia - Jána Koniarka. V povstaleckej armáde je zmobilizovaný V. Hložník, J. Kostka, J. Baláž, Ján Paľo, Róbert Dúbravec a mnohí ďalší.
Oslobodzovanie Slovenska je úzko späté s predškolskou výtvarnou tvorbou v danom čase vojnového spravodajského kresliara Karola Drexlera. Ako mimoriadnu vzácnosť vnímajme súbor bojových frontových zakreslení situácie, ale najmä skice bojových druhov, vojnovej a povojnovej liptovskej krajiny, ba dokonca frontové bojové záznamy. Na sklonku života vytvoril tento autor súbor rozmerných monumentálno-dekoratívnych panneau a gobelínov ako fresky oslobodzovania Slovenska a pomníkov tejto krutej, no víťaznej drámy bojov. Rovnako príslušníkom bojových oddielov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR bol aj maliar Ladislav Gandl. Vrcholné dielo tohto umelca tvorí rozmerná nástropná maľba v aule Maxima niekdajšej SVŠT v Bratislave.
Pojem oslobodenie vo vývine výtvarného Slovenska znamená nebývalý rozvoj tvorivého /slovenského, slovanského/ potenciálu, od umeleckého školstva, galérií a múzeí, až po svetoznáme hodnoty slovenského ľudového výtvarného prejavu, pomníkovej tvorby, grafiky a ilustrácie, medailérskej tvorby, atď. atď. Najmä memoriálna, pomníková a pamätníkova tvorba /architektúra, sochárstvo/ zanechala mimoriadne vzácny odkaz, ktorým čestne vzdala hold osloboditeľom a mnohým obetiam padlým v boji proti fašizmu.
Autor, PhDr. Ladislav Skrak, je kurátor výstavy
Karol Drexler: Boj o kótu 768 v Smrečanoch, akvarel 1945.
Karol Drexler: Z bojov pri Smrečanoch, kresba perom tušom 1945.
