Reklama
Reklama

Výzva na pristúpenie Slovenskej republiky k Zmluve o zákaze jadrových zbraní

Pozícia Slovenska je absolútne nezodpovedná: doteraz nepodpísalo Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, najnehumánnejších a najsmrteľnejších zbraní, aké kedy boli vyrobené
Počet zobrazení: 1829

Jadrové zbrane predstavujú najväčšiu hrozbu pre ľudstvo, keďže ich použitie by znamenalo rozsiahlu smrť, zničenie a uvoľnenie žiarenia, ktoré by zanechalo trvalé následky na celé desaťročia. Ide o zbrane, ktoré majú neohraničený dopad, môžu za krátky čas usmrtiť veľké množstvo ľudí a vyvolávajú škody, aj nevratné či veľmi dlho trvajúce, na ekosystémy, a to aj v rozpätí stoviek kilometrov.

Rozsah a účinok v súčasnosti existujúceho jadrového arzenálu a rastúce medzinárodné napätie spôsobili, že potreba jadrového odzbrojenia – zásadná otázka na zaistenie mieru, bezpečnosti a samotného prežitia ľudstva – sa stala ešte urgentnejšou. Pandémia koronavírusu jasne ukázala, že je naliehavo potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu s cieľom riešiť všetky hlavné hrozby pre zdravie a blaho ľudstva. Jednou z najvážnejších z nich je práve hrozba jadrovej vojny. Riziko detonácie jadrových zbraní dnes – či už v dôsledku omylu, nesprávneho prepočtu alebo dizajnu – narastá kvôli nasadeniu nových typov jadrových zbraní, odstúpenia od dlhoročných dohôd kontroly zbraní a reálneho nebezpečenstva kybernetických útokov na jadrovú infraštruktúru.

jadrova_apokalypsa_pixabay.jpg
Apokalypsa po jadrovom výbuchu. Ilustrácia: Pixabay.com

Dnes si na celom svete pripomíname Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní známy aj pod názvom Deň Hirošimy a o tri dni neskôr tzv. Deň Nagasaki. Obidva tieto dni, kedy došlo k obrovskej ľudskej a environmentálnej tragédii, sa stali varovným mementom v boji proti jadrovým zbraniam. V týchto mestách, ktoré boli svedkami katastrofických dôsledkov jadrového útoku, nikdy nebude dostatok nášho úsilia zdvihnúť hlas proti pretekom v zbrojení. Tieto preteky plytvajú vzácnymi zdrojmi, ktoré by mohli byť využité omnoho lepšie v prospech integrálneho rozvoja národov, ochrany prírodného prostredia a v oveľa dôležitejších oblastiach, akými sú napr. napĺňanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Nech je Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní výstrahou, aké zlo dokáže napáchať atómová vojenská technika a stane sa symbolom snahy o jej redukciu z arzenálov svetových mocností!

S vyše 13 000 jadrovými zbraňami umiestnenými v desiatkach miest po celom svete a na ponorkách, ktoré neustále hliadkujú v oceánoch, je kapacita zničenia za hranicami našej predstavivosti. Pre škody, ktoré by mohli mať vplyv na celý svet však stačí, aby sa – hoci nedopatrením – použila jedna z nich. Navyše, atómové zbrane so sebou priniesli nadvládu vojensko-priemyselného komplexu, ktorý má na charakter súčasnej civilizácie fatálne následky. Preto všetci zodpovední lídri musia ihneď konať s cieľom zabezpečiť, že sa hrôzy z roku 1945 už nikdy nezopakujú.

V roku 2017 urobilo 122 krajín odvážny a dlho očakávaný krok týmto smerom, a to prijatím významného celosvetového dohovoru – Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (Treaty on the prohibition of nuclear weapons – TPNW), ktorá vstúpila do platnosti 22. januára 2021.

Význam tejto medzinárodnej zmluvy je nespochybniteľný. Zmluva predstavuje prvú právne záväznú dohodu, ktorá zakazuje nielen používanie, ale aj vývoj, testovanie, výrobu, uskladňovanie a presun jadrových zbraní. Zmluva je prejavom túžby národov o vytvorenie sveta bez jadrových zbraní a poskytuje základ pre bezpečnejší svet oslobodený od tejto najnaliehavejšej hrozby. Keďže sa riziko použitia jadrových zbraní až alarmujúco zvyšuje, sú nevyhnutne potrebné opatrenia v oblasti jadrového odzbrojenia, ako je práve aj táto Zmluva.

Významným aspektom, plne uznaným v TPNW, je aj dôležitosť výchovy k pokoju, mieru a odzbrojeniu vo všetkých jeho aspektoch, ako aj šírenia osvety o rizikách a následkoch jadrových zbraní pre súčasnú generáciu i tie budúce.

Zmluva o zákaze jadrových zbraní však nebude mať za následok odzbrojenie, kým ju nepodporia aj jadrové mocnosti a členské štáty NATO. Zmluvu zatiaľ neratifikovala žiadna z deviatich krajín, ktoré nukleárne zbrane vlastnia. Proti sú aj ostatní členovia NATO vrátane Slovenska, ktorí vo vlastníctve jadrových zbraní vidia istoty v podobe odstrašovania nepriateľa. Takáto politika je však celkom paranoidná, pretože na druhej strane samotné NATO dlhodobo uznáva hrozbu, ktorú pre jeho bezpečnosť predstavujú jadrové a iné zbrane hromadného ničenia a zaväzuje sa k vytvoreniu podmienok pre svet bez jadrových zbraní. Namiesto zrýchlenia úsilia o pokrok v jadrovom odzbrojení sa však aliancia uberá opačným smerom – v rozpore so svojimi vlastnými cieľmi. Okrem toho, väčšina námietok voči zmluve vrátane tej od štátov NATO, je založená na mýtoch a mylných predstavách, ako aj na úmyselných klamstvách.

Napriek tomu, že NATO ako aliancia zostáva zásadne proti TPNW, v mnohých štátoch aliancie existuje rozsiahla podpora zmluve, o čom svedčia prieskumy verejnej mienky, parlamentné uznesenia, deklarácie politických strán a vyhlásenia predošlých lídrov, vrátane bývalých generálnych tajomníkov NATO. Vlády sú v konečnom dôsledku zodpovedné svojim občanom a nemôžu donekonečna ignorovať ich demokratickú vôľu. Je len otázkou času, kedy jeden alebo viac členských štátov NATO podnikne kroky smerujúce k pristúpeniu k zmluve.

Výzvu na prijatie zmluvy otvorene podporujú aj mnohí svetoví a duchovní lídri vrátane generálneho tajomníka OSN A. Guterresa, tibetského duchovného vodcu Dalajlámu, prezidenta Medzinárodného výboru Červeného kríža Petra Maurera či pápeža Františka.

Konečný cieľ úplnej eliminácie jadrových zbraní je tak výzvou ako aj morálnym a humanitárnym imperatívom. Konkrétny prístup by mal podporovať reflexiu o etike mieru a multilaterálnej a kooperatívnej bezpečnosti, ktorá presahuje strach a izolacionizmus, ktoré dnes dominujú v mnohých diskusiách. Spoločný osud ľudstva si vyžaduje pragmatické posilnenie dialógu a vybudovanie a upevnenie mechanizmov dôvery a spolupráce, schopných vytvoriť podmienky pre svet bez jadrových zbraní.

Okrem apelu zakázať jadrové zbrane si treba uvedomiť, že autentický a trvalý medzinárodný mier nemôže spočívať na rovnováhe vojenskej sily, ale  na vzájomnej dôvere. Je potrebné zlomiť dynamiku nedôvery, ktorá v sebe nesie hrozbu rozpadu medzinárodného rámca kontroly zbrojenia. Dnes sme svedkami erózie multilateralizmu, ktorá je omnoho vážnejšia vo svetle rozvoja nových foriem vojenských technológií. Takýto prístup sa zdá veľmi nekoherentný vzhľadom na súčasný kontext vzájomných prepojení. Ide o situáciu, ktorá si naliehavo vyžaduje pozornosť všetkých lídrov a aj ich zaangažovanie. Nikdy sa nesmieme unaviť v snahe o podporu principiálnych medzinárodných právnych nástrojov za účelom jadrového odzbrojenia a zamedzenia šíreniu týchto zbraní, vrátane Zmluvy o zákaze jadrových zbraní. Nech sa neúnavná práca na podpore dodržiavania dohôd a trvanie na dialógu stanú tými najmocnejšími „zbraňami“, do ktorých vkladáme našu dôveru a inšpiráciu nášho úsilia budovať spravodlivý a solidárny svet, ktorý dokáže ponúknuť autentickú záruku mieru.

Svet bez jadrových zbraní je možný a potrebný. Preto je nevyhnutné vyzývať politických predstaviteľov, aby nezabúdali, že tieto zbrane nás nedokážu ochrániť pred súčasnými hrozbami pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť. Mali by sme mať na zreteli katastrofický dopad ich používania, najmä z humanitárneho a environmentálneho uhla pohľadu a nemali by sme prispievať k atmosfére strachu, nedôvery a nepriateľstva, ktorú rozdúchavajú nukleárne doktríny. Súčasný stav našej planéty si vyžaduje serióznu úvahu nad tým, ako sa jej zdroje môžu využívať s ohľadom na zložité a neľahké uplatňovanie agendy udržateľného rozvoja do roku 2030, aby sa dosiahli ciele integrálneho ľudského rozvoja. Musíme zboriť zvrátené logiky, ktoré pripisujú osobnú a sociálnu bezpečnosť vlastneniu zbraní. Takéto logiky slúžia iba na zvýšenie ziskov zbrojného priemyslu a živia atmosféru nedôvery a strachu medzi ľuďmi a národmi.

ican.png

Slovensko sa k historickému kroku, za ktorý boli tvorcovia medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní – ICAN – odmenení v roku 2017 Nobelovou cenou za mier, odmietlo pripojiť a doteraz nepodpísalo ani neratifikovalo Zmluvu o zákaze jadrových zbraní. Podľa vyjadrenia diplomacie naša pozícia vychádza zo spoločného stanoviska členských krajín NATO. „Podporujeme jadrové odzbrojenie a kontrolu jadrových zbraní na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968. Tá by mala byť naďalej základným kameňom celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní. Máme za to, že navrhovaná dohoda napriek vysokým ambíciám svet jadrových zbraní nezbaví, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Neakceptuje ju žiadna jadrová veľmoc, neexistuje verifikačný mechanizmus a spochybňuje sa citlivo vyskladaný mechanizmus existujúcej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ znie stanovisko ministerstva zahraničia.

Navyše 5 dní po tom, ako historická Zmluva o zákaze jadrových zbraní vstúpila do platnosti, Národná rada SR schválila Obrannú stratégiu SR, v ktorej priznáva najdôležitejšiu úlohu práve jadrovým zbraniam v nasledovnom znení: „Základom odstrašovania od ozbrojeného útoku proti Slovenskej republike je kolektívny odstrašujúci a obranný potenciál NATO a odhodlanie brániť sa. Kľúčovú úlohu zohrávajú jadrové zbrane spojencov.“

Nie je ťažké predvídať, že agresívna rétorika a zlý úsudok lídrov krajín s jadrovou výzbrojou môže spôsobiť katastrofu, ktorá by postihla všetky národy a celé ľudstvo. Namiesto toho, aby sme umožnili pokrok smerom k svetu bez jadrových zbraní, skôr ho brzdíme, propagujeme nebezpečné a mylné presvedčenie, že jadrové zbrane zvyšujú bezpečnosť – a to všetko zo strachu, aby sme si nerozhnevali našich spojencov, ktorí sa držia týchto zbraní hromadného ničenia.

Preto je pozícia Slovenska absolútne nezodpovedná. Jadrové zbrane sú tie najnehumánnejšie a najsmrteľnejšie zbrane, aké kedy boli vyrobené. Majú katastrofálne humanitárne a environmentálne dôsledky, ktoré trvajú desaťročia a postihujú celé generácie; vyvolávajú strach a nedôveru medzi národmi, pretože niektoré vlády sa môžu vyhrážať vyhladením celých miest jedným ťahom; vysoké náklady na ich výrobu, údržbu a modernizáciu odvádzajú verejné prostriedky z oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pomoci pri katastrofách a ďalších životne dôležitých služieb. Zákaz týchto nemorálnych, nehumánnych zbraní podľa medzinárodného práva bol zásadným krokom na ceste k ich ukončeniu a k tomu, aby sa budúcnosť bez jadrových zbraní stala skutočnosťou.

Z tohto hľadiska je nevyhnutné, aby aj mierové združenia na Slovensku podporili globálne hnutie ICAN, ktoré pracuje na ukončení metly jadrových zbraní spolu s viac ako 620 partnermi z celého sveta, s cieľom prinútiť vlády prijať reálne opatrenia smerujúce k úplnému odstráneniu jadrových zbraní.

V rámci mierového združenia Zjednotení za mier, ktorého som členkou, vyzývame politických predstaviteľov Slovenskej republiky, aby:

  • prehodnotili našu národnú pozíciu, čo najskôr pristúpili k Zmluve o zákaze jadrových zbraní a uskutočnili tak konkrétne kroky na dosiahnutie cieľa oslobodiť svet od týchto smrtiacich zbraní, ktoré ohrozujú samotnú existenciu ľudstva s jasným spoločným cieľom spojenia koalícií občianskej spoločnosti a politikov, aby boli na základe humanitárnej škodlivosti jadrové zbrane zakázané a vylúčené zo spoločnosti.
  • bez výhrad vyhlásili, že jadrové zbrane vzhľadom na katastrofické ľudské a environmentálne dôsledky ich použitia neslúžia na žiadny legitímny vojenský ani strategický účel a že Slovensko odmieta akúkoľvek úlohu jadrových zbraní v našej obrane.

Mierový svet bez jadrových zbraní je túžbou miliónov mužov a žien na celom svete, a verím, že aj Slovenska. Aby sme tento ideál pretavili do reality, je nevyhnutná angažovanosť všetkých: jednotlivcov, komunít a občianskej spoločnosti, politikov a krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane i tých, ktoré ich nevlastnia, vojenského i súkromného sektora, aj medzinárodných organizácií. Naša odpoveď hrozbe jadrových zbraní musí byť jednotná a zosúladená, založená na zanietenom a neustálom úsilí budovať vzájomnú dôveru, ktorá skoncuje s prevládajúcou dynamikou nedôvery.

Po 76. rokoch je načase skoncovať s týmito najsmrteľnejšími zbraňami skôr, ako ony skoncujú s nami.

(Autorka je členkou O. Z. Zjednotení za mier)

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama