Za Petrom Romaňákom

Jedna z osobitých postáv slovenského výtvarného umenia
Počet zobrazení: 4530

Je známe, že hodnota tvorby nezaniká v čase a s časom, pretože je nad ním, a teda aj interpretácia tejto tvorby má právo na prehlbovanie a prekračovanie dosiahnutého stupňa poznania.

akad._mal._peter_romanak.jpgTo je fakt, na ktorý sa snažil upriamiť svoju pozornosť a o čo sa usiloval vo svojej tvorbe maliar Peter Romaňák (17. 8. 1932 Ľubica, okr. Kežmarok). Žiaľ, v horúcu letnú sobotu 28. júla t. r. takmer na pravé poludnie Peter Romaňák v Bratislave zomrel. Odišiel maliar trvalo spätý s vývinom slovenského výtvarného umenia 20. storočia, ktorý až do posledných rokov, keď ho poznačila choroba a znemožnila mu maľovať, hľadal a prinášal vo svojich obrazoch to, čo ho robilo osobitým: pôvodnosť, originalitu spájajúcu podnety z  domácich zdrojov, aktuálneho života s odkazom európskej výtvarnej moderny. Vzhľadom na charakter jeho tvorby, aj zaužívané spôsoby umelecko-historickej interpretácie, základné črty, úvodné maliarske hľadania až po vlastný typ poetiky, ktorú začal rozvíjať vo svojej maľbe po roku 1965, sa tak pred nami vynára neopakovateľný štýl a rukopis maliara v  dielach, bez ktorých by naša krajinárska a figurálna maľba bola značne ochudobnená. Myslí sa tým i jej atraktivita a hodnotové posolstvá (nie okázalosť diel viacerých súčasných umelcov, ktorí zvádzajú boj na trhu konzumu a komercionality do takej miery, že už ani sami nevedia, čo sa dá ešte považovať za umelecké dielo, alebo obyčajný tovar na trhu s umením, predmet dopytu na báze plagiátorov či zúfalých epigónov, napodobovateľov predchodcov vo sfére bazáru umenia).

oeter_romanak_piesen._1994._i._cast_triptychu.jpgRomaňákove životné osudy nie sú neznáme. Spracovali ich historici umenia v niekoľkých odborných štúdiách. Jeho „výtvarné zjavenie“ na scéne umenia sa nezrodilo z ničoho. Predchádzalo mu objavovanie nových spôsobov výpovede, keď sa svet umenia topil v záplave izmov, striedali sa manifesty, prichádzali a odchádzali rôzne postavy a postavičky umenia opradené mýtmy, napohľad skromné, nenápadné, pritom neobyčajne dôležité. To všetko sa nedá nebrať na vedomie. K tomu treba pripísať objavy „starých hodnôt“, v umení, napr. renesančnú tabuľovú maľbu, a vynorí sa pred nami takmer plastický obraz toho, čo viedlo a v podstate zvádza mnohých k zápasu o umelecký model skutočnosti. V rámci neho Peter Romaňák nestál bokom. Vo svojich dielach sa zameral na rozvoj fantázie v obrazových kompozíciách, ktoré z neho urobili umelca s vlastnou mierou imaginácie. Počnúc obrazmi namaľovanými na začiatku tvorby po záverečné diela, kde má svoje miesto realita, fantázia, figurálna kompozícia, krajinomaľba a portrét. Jeho celoživotné dielo sa pritom vyznačuje určitou dichotómiou: raz sa nám prihovára takmer abstraktnými kompozíciami, inokedy prácami triezveho figuralistu využívajúceho realistickú maliarsku reč a jazyk symbolov. Stiera tak hranice medzi minulosťou a peter_romanak_neha._1994._ii._cast_triptychu.jpgprítomnosťou. Kladie do popredia nadčasové hodnoty. Platí to zvlášť pre figurálnu tvorbu. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že Petra Romaňáka zaujal aj maliarsky senzualizmus Augusta Renoira a strohý racionalizmus André Deraina. Neskôr to bol analytický a syntetický kubizmus, pričom vo svojich obrazoch aplikoval niektoré črty tohto typu tvorby. Dôraz kládol na konštruktívny podtext kubisticky projektovaných kompozícií, ktoré zahaľoval do lyricky podfarbených tvarových deformácií. Vznikol tak osobitý typ maľby budovanej na spomínaných základoch. V tomto duchu vznikli aj jeho najvýznamnejšie diela. Založené na poznatkoch vyplývajúcich zo štúdia reality (opierali sa o východiská predznamenané už Paulom Cézannom), s osobitou podobou kubistickej lexiky, spájaní predmetov, prvkov a javov odpozorovaných z reality, do nových zostáv a kompozícií. Pripomínajú, že maliarsky obraz znamená vlastne obojstranné vyrovnávanie – súvzťažnosť energie farby a tvaru, prevtelenú do obsahovej výpovede diela. Jednoducho farba a tvar, ich vzájomná súhra nielen odkrýva, ale aj ponúka, osvetľuje dušu stvárňovaného motívu. Akoby sa tým v Romaňákových obrazoch „vyjavovalo“ čosi pôvodné, a zároveň dobové z nášho jestvovania, no tiež nadčasové a večné, kde skutočná realita života sa prevteľuje, mení v niečo „nadreálne“, to, čo sa vlastne ani nedá vystihnúť peter_romanak_trojica._1994._iii._cast_triptychu.jpgalebo opísať slovami. Napriek tomu, alebo vďaka tomu tušíme a objavujeme v nich kostnú dreň pravdy o nás, o krajine, o človeku, jeho osude, o ľudskej fatálnej púti dejinami a z nich sa odvíjajúcej histórii smerujúcej až do súčasnosti. Peter Romaňák sa predstavil tiež ako organizátor nášho kultúrneho života. V roku 1990 založil Cyrilometodskú spoločnosť v Bratislave, na ktorej pôde vydával odborno-náučné publikácie, napr. „Naši prvoučitelia“ alebo „Naše sv. Knieža Rastislav Múdry“, ktorú ilustroval národný umelec prof. Vincent Hložník.

V posledných rokoch života chcel Peter Romaňák usporiadať samostatnú výstavu svojich obrazov v Dome umenia v Bratislave. Žiaľ, nedošlo k tomu. Z viacerých dôvodov, súvisiacich s otázkou priestorov. Výstava sa mala stať retrospektívou jeho celoživotnej maliarskej tvorby. Vzhľadom na jej osobitosť, a najmä dôvod, akým je zmapovanie umelcovho diela, malo ísť o výstavné sumarizovanie a priblíženie jeho maliarskej cesty. Chcela potvrdiť, čo je dnes už jasné: že Peter Romaňák bol a je jednou z osobitých postáv výtvarného umenia 20. storočia na Slovensku. A takým ostane aj v našej pamäti. Spomienkach. Navždy.

Zhora: Pieseň, 1994. I. časť triptychu. Neha, 1994. II. časť triptychu. Trojica, 1994. III. časť triptychu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984