Základné faktory efektívnosti akademickej práce

Počet zobrazení: 2324

Ak je skutočným cieľom i výsledkom akademickej práce akademické dielo (vedecké, pedagogické, umelecké), a nie počet publikácií či citácií (takých či onakých, uverejnených kdekoľvek), pre racionálneho človeka je úplne namieste otázka: ako tento cieľ dosiahnuť, ako tento výsledok zabezpečiť? V normálnom akademickom svete to totiž nie je žiadne tajomstvo. V tomto svete každý akademik – a tým viac schopný akademický manažér – vie, že ide o tieto základné faktory:
 

1. Ľudský faktor, ktorý ma dve dimenzie: A) osobnosť akademického pracovníka, B) akademická komunita.

A) Ľudia, ich schopnosti a motivácia pre akademickú prácu sú alfou a omegou jej výsledkov, kvality a efektívnosti. Preto prvou kľúčovou otázkou je, koho zamestnávame v akademickej sfére, a to už od úrovne doktoranda (interná doktorandúra je financovaná inštitucionálnym štipendiom a je spravidla prípravou na akademickú kariéru). Na každom jednotlivom pracovníkovi záleží, nejde tu o masové zamestnanie. Popri schopnostiach je kľúčová najmä autentická motivácia, teda hlboký záujem o svoj odbor, jeho problémy a zaujatosť pre ne. Koho akademická práca nebaví – alebo na ňu nestačí –, nemôže ju vykonávať (môže ju len kamuflovať). Schopnosti a motivácia sa nedajú nahradiť túžbou po tituloch či iných honoroch a už vôbec nie túžbou po ľahkom bezprácnom živote, ako sa u nás zaužívalo z minulosti, keď sa tvorivá duševná práca nielenže zaznávala, ale sa ani za prácu nepovažovala (lebo veď akademici, učitelia, intelektuáli a im podobní vraj „nemusia nič robiť“, lebo nepracujú fyzicky...).

B) Akademická komunita a vnútorné vzťahy v nej sú druhým elementárnym ľudským faktorom akademického výkonu každého jednotlivého pracovníka. Tam, kde komunita nepôsobí stimulujúco a podporne, kde nevládne akademická kultúra, ktorá pestuje tvorivé akademické návyky a praktiky, tam, kde sa necení taký akademicky kapitál, ako je hodnota času a možnosti sústrediť sa na jeho využívanie, všade tam vládnu rôzne „tlaky“ a „hra na výsledky“ či iné pseudo-akademické hry o moc a presadenie sa. Nejde len o vzťahy zdravej rivality, ale najmä o vzťahy zdravej kooperácie. Akademická súťaž je v poriadku, ale nie je jediným mechanizmom, ktorý posúva akademickú komunitu dopredu. Tímová práca je vo väčšine akademických odborov nevyhnutnosťou a štandardom, a tímová podpora a pochopenie sú nevyhnutné dokonca aj v odboroch (napr. humanitných), ktoré sú viac individualistické. Avšak tam, kde v akademickej komunite medzi jej členmi dominuje namiesto diskurzu o skutočných vedeckých a pedagogických problémoch a výsledkoch práce diskurz o počtoch publikácií, citácií, grantov a „bodov“ za ich tabuľkové hodnotenie, premietajúce sa do financií, musí byť niečo od koreňov choré a zhnité. Dôsledky toho vidíme a cítime u nás už tridsať rokov.
 

2. Pracovné prostredie v užšom i širšom zmysle, t. j. v akademickej inštitúcii a spoločenskom prostredí.

Už zakladatelia stredovekých univerzít chápali, aké dôležité je pracovné prostredie pre akademickú prácu, ktorá si vyžaduje dlhodobé sústredenie, pokoj, inšpiráciu pre tvorivosť atď. Stabilné múry a kultivované záhrady Oxfordu či Cambridge sú dodnes vzorom akademickej architektúry ako podmienky pre toto poslanie. Nemôžete totiž podávať ani vyžadovať špičkové akademické výkony v akomkoľvek prostredí: na rušnej a hlučnej križovatke, v zadaptovanej budove bývalej materskej školy či robotníckeho hotela atď. Idea akademického kampusu, taká typická pre americké univerzity, nie je márna. Koľko univerzitných kampusov sa na Slovensku vybudovalo za ostatných tridsať rokov a kde?

Pochopenie a podpora širšieho spoločenského prostredia, uznanie špecifickosti a významu akademickej práce zo strany mimo akadémie, a nie iba krátkodobé kampaňovité, reklamné, anketové, tabuľkové a rebríčkové „monitorovanie“ výsledkov, ako sme svedkami v neurotizujúcom neoliberálnom modeli, sú takisto nevyhnutnou podmienkou. Dnes sú to médiá, politici a laická verejnosť, ktorých sa to týka, ale aký je ich diskurz o akademickej sfére? Jeho kritická funkcia je v poriadku, ale nie je jediná. Ak spoločnosť nebude podporovať svoju akademickú sféru, oboje bude živoriť.
 

3. Infraštrúktura, t. j. materiálne, technické a informačné vybavenie akademických inštitúcií.

Akademická práca je spoločensky náročná a ekonomicky nákladná. Nikto ju nemôže vykonávať „na kolene“ a len tak „mimochodom“ či „z pasie“. V súčasnosti si vyžaduje svoje materiálne, technické a informačné vybavenie, a to aj v tých „lacnejších“ odboroch, akými sú spoločenské a humanitné vedy, ktorým už dávno nestačí len „ceruzka a papier“. Investície do týchto oblastí rozhodujú o tom, či akademické inštitúcie „živoria“ alebo majú šancu na životaschopnosť, a teda aj na nevyhnutnú konkurencieschopnosť so svetom.
 

4. Model financovania.

Financie sú krvným obehom aj pre akademické inštitúcie, bez nich nemôžu žiť a fungovať. Musia mať zabezpečené finančné toky rovnako ako všetky ostatné organizácie v štáte. Ak ide o verejné inštitúcie (univerzity, akadémie), musia mať svoj rozpočet vo svojich rukách, a nie iba čakať, akú dotáciu od štátu dostanú. To však neznamená, že majú tvoriť svoje zdroje podľa modelu financovania, v ktorom sa dotácia stanovuje podľa počtov študentov (pedagogického výkonu v „študentohodinách“), projektov, publikácií a citácií (vedeckého výkonu bez ohľadu na vedecké dielo a prínos do odboru) atď. Celý tento model je nevyhovujúci od začiatku dokonca. Metodiky, kalkulácie a výpočty na základe neho a všetky tlaky na pracovníkov sú scestné a neefektívne.

Alternatívou je tzv. nákladový model. Každý akademický subjekt musí mať jasno v tom, akú sumu financií potrebuje na svoje fungovanie na ročnej báze. Teda rozpočet na mzdy, réžiu a ďalšie náklady. Každý z nich je zamestnávateľ, preto musí mať primárne a zásadne jasno v personálnej politike a manažmente, t. j. v počte pracovníkov a sume na ich mzdy, odvody atď., ktoré musí plne garantovať ako každý zodpovedný zamestnávateľ (tým viac, ak ide o tabuľkové platy zo štátu, čo je vyššia norma). Ide, samozrejme, o pracovníkov, ktorých chce zamestnávateľ udržať, na ktorých stavia, nie o akýchkoľvek pracovníkov, Potrebuje tiež plánovať oblasť svojej zamestnanosti, kvalifikačný a mzdový rast atď. Ak chce popri tom stimulovať nejaké špeciálne alebo vyššie výkony, potrebuje na to extra stimulačné balíky v rozpočte a nákladoch. Akademickí funkcionári musia mať možnosť i schopnosť vyrokovať a obhájiť svoje nákladové rozpočty na svoju existenciu a rozvoj u svojich nadriadených. Rozpočty univerzít sa musia tvoriť zdola. Ministerstvo musí úplne zmeniť svoju „filozofiu“ financovania
 

5. Spôsob a štýl akademického manažmentu.

Riadenie akademickej práce a akademických inštitúcií je mimoriadne náročné a špecifické. Manažéri musia predovšetkým rozumieť tejto práci a tomu, o čo v nej ide – o tvorbu akademického diela. Ich základná úloha je vytvárať na to všetky podmienky, nie naopak. Nielen vytvárať „tlaky“ na výkony a nenechávať svojich pracovníkov pokojne tvorivo pracovať. Skôr by sa ich mali pýtať, čo ešte pre svoj výskum či vyučovanie potrebujú, než len od nich agresívne požadovať výsledky na čoraz kratšej časovej báze. Musia mať jasno, v čom konkrétne spočíva obsah akademickej práce v každej oblasti a toto manažérskymi nástrojmi zabezpečovať. Musia vychádzať z toho, že v akademickej sfére je úplným základom riadenia seba-manažment každého jednotlivého akademického pracovníka, resp. tímu, ktorý stojí na motivácii a schopnostiach (viď faktor 1 vyššie). Akademický pracovník, ktorý nemá vlastné ciele a projekty vo svojej práci, nemá mať miesto v akademickej inštitúcii.

Všetky tieto faktory sú v normálnom akademickom svete známe a fungujú, prinášajú svoje výsledky. Kedy to tak bude u nás?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984