Zastávanie sa systému…

Počet zobrazení: 3021

Kedy naposledy a kto z takzvaných ľavicových intelektuálov sa napríklad na stránkach Nového slova alebo v inom médiu zastal ZSSR, socializmu ako prúdu či systému, komunistov ako hnutia, ktoré stálo na čele tohto systému?
Pavol Suško

Rád by som reagoval na peknú úvahu pána Suška „Nedivme sa len tejto vláde…‟ Chcem hneď „ukázať karty‟ a pripustiť, že som nikdy nebol fanúšikom „reálneho socializmu‟, nakoniec keby som bol, nebol by som odišiel z ČSSR do USA.

Chcel by som tiež dodať, že celkom chápem davy, ktoré v roku 1989 zvonili kľúčmi. „Strana a vláda‟ v ČSSR pripustili situáciu, kedy optika, ktorú sami vytvorili, projektovala kapitalizmus ako synonymum slobody a prosperity a socializmus ako značku pre útlak, totalitu, nízku životnú úroveň.

koroklaun843.jpg

Ilustračná kresba: Ľubomír Kotrha

Čo tým myslím je, že v Socialistickej federatívnej republike Juhoslávia sa kľúčmi nezvonilo a rôzne „prejavy odporu‟ boli viac-menej v réžii rôznych platených provokatérov. Bolo štátne zriadenie v Juhoslávii podstatne odlišné od štátneho zriadenia v ČSSR? Samozrejme, že nie. Ale Juhoslávia nemala opatrenia propagujúce vlastne kapitalizmus: Ľudia mohli slobodne cestovať. Následkom toho nemali ilúzie o kapitalizme: videli ho na vlastné oči! Ľudia sa mohli slobodne vyjadrovať, dokonca v Belehrade vychádzal aj akýsi opozičný časopis. Následkom toho nevznikali žiadne Charty a z divadelných kulisárov sa nestávali hrdinovia. Mohli by sme pokračovať a všetky tie rozdiely vytvárali v ČSSR dojem, že nastala „Biafra ducha‟.

Musím dodať, že sú chartisti, ktorých si vážim: Lenka Procházkova, Ludvík Vaculík, profesor Hájek. Tragédiou Charty nebol zlý úmysel, ale jej zneužitie na upútanie medzinárodnej pozornosti.

Otázka znie: Ak by sa vrátil čas do roku 1989, ale všetci by mali skúsenosti až po rok 2020, koľkí by šli zvoniť kľúčmi? Pretože ak sa pozrieme na „Biafru ducha‟ v kontexte existujúceho kapitalizmu na Slovensku… mne sa už nejaví tak zle…

A tu sa rozchádzame s pánom Suškom. Na to, aby som pripustil dobré stránky socializmu a vysmial sa fanatikom, ktorí toto zriadenie prirovnávajú dokonca k fašizmu, nemusím byť „ľavičiar‟. Stačí, ak sa pozriem triezvo na fakty.

Ako je to s pôrodnosťou v „slobode kapitalizmu‟? Je neporovnateľne nižšia ako za „totality‟. Prečo je to tak? Aké ma mladá rodina šance dostať byt? Je nezamestnanosť a „hladové doliny‟ niečo, čo má ekvivalent za „totáča‟? Koľkí bezdomovci brázdili ulice Bratislavy v roku 1977? Ktoré priemyselné podniky odvádzali svoje zisky zahraničnej „matke‟? A toto ide niekto porovnávať s fašizmom?

Na rozdiel od pána Suška si myslím, že inteligentní ľudia nepotrebujú ľavicových intelektuálov, aby im vysvetľovali samozrejmé veci a ak je niekto fanatik, je stratou času ho alebo ju presviedčať!

A mimochodom, ako je to so slobodou slova dnes na Slovensku? Samozrejme, dá sa nadávať na pánov Fica, Mečiara, Matoviča, súčasnú vládu, to všetko ide. Ale ľudia (tí zamestnaní) trávia 40 hodín týždenne v práci. Aj tam platí „sloboda slova‟? Rád sa nechám poučiť o Slovensku, no v USA neplatí: povedzte nevhodný žart a letíte. Alebo sa vyjadrite na Facebooku a tiež máte šancu.

Náboženská sloboda? Ak sa nemýlim, je na Slovensku náboženstvo ako povinný predmet (Feuerbach sa obracia v hrobe). Takže si to viem predstaviť: 60 detí z ročníka v obci X sa hlási na náboženstvo a 4 na „etiky‟.  Ako sa asi tie 4 deti cítia? Majú pocit, že je to v poriadku, alebo je tam akýsi nátlak… Byť rodičom cítil by som sa veľmi zle, pretože síce by som deti na náboženstvo dať nechcel, ale zase z nich robiť biele vrany… Náboženská sloboda značí aj slobodu OD náboženstva. Ako je to s tým?

Prosto, ak niekto nevidí veci úplne jasne, nezachránia ho ľavicoví intelektuáli, treba sa spájať s ľuďmi, čo sú schopní a ochotní rozmýšľať.

(Autor žije v USA, Issaquah, WA)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984