Reklama
Reklama

Zastavte, preboha, šialenosti Jána Budaja

Počet zobrazení: 4791

Minister životného prostredia Ján Budaj napľul do tváre ochranárom a definitívne odhodil masku jedného z nich. Odsunutím zálohovania PET fliaš a hliníkových plechoviek ukázal, že bude obhajcom záujmov tých, ktorí ochranu životného prostredia nikdy neuprednostnia pred vlastnými ziskami.

Na Slovensku zlyhali všetky iné spôsoby zvýšenia zberu PE -fliaš. Stále sa pohybujeme len na úrovni 60 % a zvyšok sa buď spáli, alebo je pohodený v prírode. V oboch prípadoch sú dopady na životné prostredie katastrofálne: spaľovanie vytvára nebezpečné splodiny, pomalý rozpad fliaš prírodu zamoruje mikročasticami plastu.

budaj_na_hlavu.jpg
Bilbord z roku 2012. Po ôsmich rokoch nám ukazuje, ako si to predstavoval. Foto: Emil Polák

Nejde o maličkosti. Ročne sa u nás predá miliarda jednorazových PET fliaš. Ak tretinu zo zvyšku ľudia vyhodia do zmesového odpadu, do prírody sa nám ročne dostane 270 miliónov fliaš. Tento plast sa v prírode nerozloží, iba fľaše sa rozpadnú. Mikroskopické čiastočky plastu sa potom zmiešajú s pôdou, usádzajú sa na rastlinách a potravinovým reťazcom sa dostávajú aj do našich žalúdkov. Alebo ich vdýchneme. Ešte raz: plast sa v prírode nerozloží, ale čím je ho viac a čím sú jeho čiastky menšie, tým sa stáva pre nás nebezpečnejší, lebo zamoruje nielen prírodu, ale aj náš organizmus.

Odborníci upozorňujú, že povinné zálohovanie je jediný systém, ktorý dokáže presne sledovať koľko fliaš a plechoviek sa predalo a koľko sa ich vyzbieralo, preto dokáže identifikovať „čiernych pasažierov,“ ktorí tieto obaly nevrátili. Platforma Reloop a poradenská firma CM Consulting dokázala, že najväčšou výhodou povinného zálohovania je jeho preukázateľná výkonnosť: miera návratnosti nezriedka dosahuje vyše 90 %, čomu sa nevyrovná žiadna iná schéma zberu odpadu. Menej odpadu skončí na skládkach i voľnej v prírode, keďže výška zálohy motivuje spotrebiteľa fľašu vrátiť.
 

Prím hrajú náklady a zisky
 

Podľa čl. 9 európskej smernice (obdoba zákona na úrovni členského štátu) o znížení vplyvu niektorých plastových výrobkov na životné prostredie musíme do ôsmich rokov „zabezpečiť triedený zber na účely recyklácie“ na úrovni „90  % jednorazových plastových výrobkov uvedených na trh“! Analytický inštitút samotného ministerstva životného prostredia upozorňuje, že dosiahnuť to „je v praxi možné len zavedením povinného zálohovania PET fliaš“. Mali by sme tak bezpečne pozbierať 0,9 mil. m3 PET fliaš, čo predstavuje taký priestor, ako keby sme odpadom zahádzali celé bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov! „Medzi najväčšie prínosy patrí zníženie množstva voľne pohodeného odpadu, pozitívny vplyv na zamestnanosť a environmentálne benefity na nižšom množstve vypustených emisií a úspore energie a materiálov,“ píše Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Ak takéto a ďalšie nevyvrátiteľné argumenty ponúkajú odborníci samotného ministerstva, prečo, preboha, Ján Budaj zálohovanie PET fliaš a plechoviek odsúva? Prečo je to jeho prvý (!) legislatívny krok vo funkcii ministra životného prostredia?

bunker_m._krno.jpg
Vzadu je vchod do kaverny číslo 1 na Dúbravskej Hlavici, súčasť delostreleckého opevnenia
spred pred vyše sto rokov. To pred ňou je kultúrne dedičstvo súčasnosti.
Foto: Martin Krno

Odpoveďou sú náklady zálohovania. „Oproti triedenému zberu je to pomerne nákladný systém,“ konštatuje IEP. „Systém by mal každoročne generovať príjmy 28 mil. eur a prevádzkové náklady približne 33,3mil. eur. Zápornú bilanciu 5,1 mil. eur budú uhrádzať výrobcovia.“ A sme doma. Darmo Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) vysvetľuje, že „sa tu celý čas rozprávame o nákladoch 1,5 centa (0,015 €) na jednu PET fľašu.“ Náklady sú náklady a okrem prevádzky bude zavedenie systému stáť asi 80 mil. € a to si vari nemyslíte, že toto chcú výrobcovia a obchodníci platiť. Tí, ktorí v čase pandémie COVID-19 brutálne znásobujú už tak vysoké zisky a za týždeň teraz zarábajú toľko, čo pred krízou nezarobili za dva mesiace.

Minister Budaj nie náhodou označil už v názve svojej tlačovej správy toto opatrenia za „ dôležité“ a arogantne dodáva, žereagujeme na krízu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu“. Z hlúpej lži ho okamžite usvedčil M. Veverka: „Nerozumieme dôvodom, ktoré ministerstvo udáva, že obchodníci údajne teraz zažívajú ťažké časy. Opak je pravdou. Zálohovanie jednorazových nápojových obalov sa netýka reštaurácií, penziónov ani cestovných kancelárií či leteckých spoločností, ktoré skutočne zažívajú v týchto dňoch rapídny pokles tržieb.“
 

V prospech kapitálu, na úkor životného prostredia
 

Zatiaľ čo ochranári a odborníci na životné prostredie sú z rozhodnutia Jána Budaja zdesení, biznis si mädlí ruky. Viceprezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak to povedal jednoznačne: „Slovenskí obchodníci sú proti zálohovaniu PET obalov a plechovíc, pretože to bude náročné pre spotrebiteľa, aj pre nás pre obchodníkov.“ Čo bude náročné pre „spotrebiteľa“? Priniesť do obchodu zálohovanú fľašu??? Pán Konštiak si asi nevšimol, že to s niektorými sklenenými robíme už roky a ľudia radi dostanú za vrátenú fľašu peniaze na ruku.

Skutočnú motiváciu pomenoval Branislav Moňok z Priateľov Zeme: „Príprava mohla pokojne prebiehať ďalej, nijakým spôsobom ju neovplyvňuje koronavírus, skôr v tom vidíme nejaké ambície jednotlivcov na zrušenie tohto celého systému.“ Lenže nejde o jednotlivcov. P. Konštiak to povedal jasne: slovenskí obchodníci sú proti. Aj výrobcovia, či už slovenskí alebo zahraniční. To nie sú žiadni „jednotlivci“, je to silná, dobre organizovaná a bohatá lobistická skupina.

Ján Budaj ukázal, ako si pravicová vláda predstavuje oživenie ekonomiky: diktujú firmy bez ohľadu na životné prostredie. Odloženie zálohovania PET fliaš, ktoré sa môže opakovať niekoľko krát, až ho Budaj celkom potopí je len prvým krokom. Nemeckí výrobcovia áut už bojujú za odloženie emisných limitov a tento tlak kapitálu, ktorému vždy budú zisky prednejšie, než prostredie, v ktorom žijú milióny pracujúcich, bude pokračovať. Hospodárska kríza bude slúžiť ako vhodná zámienka. Ale vždy to zostane len zámienka na ochranu rastúcich ziskov bohatých podnikov a ich majiteľov.

Aktuálna pandémia svet dozaista zmení. Ján Budaj bude predstavovať tých, ktorí si zmenu predstavujú ako ústup od väčšej ochrany životného prostredia v prospech ziskov kapitálu. Toto je typický pravicový neoliberálny prístup. Lenže alternatíva existuje a skutočná ľavica by ju mala ukázať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama