Zasvätení verzus nezasvätení

Esej o protirečeniach dvoch svetov
Počet zobrazení: 5167

„Máme dva typy politikov: insiderov (zasvätencov) a outsiderov (nezasvätencov). Insideri sú tí, čo prijímajú zásadné rozhodnutia a riadia sa nepísaným pravidlom: nikdy nevystupuj proti iným insiderom a nikdy neprezraď outsiderom, čo insideri hovoria alebo konajú. Za to ťa čaká odmena v podobe ,tajných´ či dôverných informácií a šanca, hoci nezaručená, ovplyvňovať mocných a získavať z toho plynúce výhody. Outsideri pre zmenu uprednostňujú slobodu prejavu a vlastnú verziu pravdy  – inak povedané  – absolútne odstavenie na vedľajšiu koľaj,“ prízvukuje v úvodnom dialógu vlaňajšieho vychyteného bestselleru v Anglicku Adults in the Room: My Battle with Europe´s Deep Establishment (Dospelí v miestnosti: Môj boj s európskym establišmentom) Larry Summers, profesor ekonómie a bývalý štátny tajomník amerického ministerstva financií (sám patril za Obamovej administratívy k významným insiderom). A nevysvetľuje to nikomu inému ako autorovi knihy Yanisovi Varoufakisovi (56), ekonomickému intelektuálovi či skôr géniovi, takisto profesorovi na amerických a ďalších prestížnych univerzitách, emeritnému gréckemu ministrovi financií (v roku 2015), ktorý bol svojho času pečený-varený u svetových finančníkov a politikov a ktorý na základe zinscenovaných intríg tzv. Trojky (Medzinárodný menový fond /MMF/, Európska centrálna banka /ECB/ a Európska komisia /EK/) musel zo svojho postu po niekoľkých mesiacoch odísť. Takmer 550-stranová publikácia, výrazné svedectvo o neblahých dôsledkoch oddelenia moci (oligarchie) a politiky a ich neférovom zákulisí, o zásahoch tajných služieb, o zrade, úlisnosti bánk sa číta ako napínavý román s pointou, ktorú nesie sám názov diela.

y._varoufakis.jpgIde o plastický obraz o premene človeka v bruchu trhu, o sprivatizovaní jeho myslenia a konania, nadiktovaných vzorcoch správania (ako má rozmýšľať, čo má uprednostňovať a čo zaznávať, aké tovary kupovať, komu pritakávať), o slonovinových vežiach bohatých a chatrčiach chudobných, o Hobbsovom boji všetkých proti všetkým iba s tým rozdielom, že oproti jeho Leviathanovi (štátu) majú na sebe lepšie a modernejšie šaty. A trh pritom diktuje štátu: nereguluj, nezasahuj – až to napokon dovedie do štádia, keď napríklad naše opatrovateľky zahynú pri havárii cestou z Rakúska, lebo sprostredkovatelia tejto práce ich prinútia zmluvne vopred prijať aj formu prepravy. Lenže...

... lenže neoliberálni propagandisti to akosi nevidia či vidieť nechcú a blato hádžu na všetkých – iba na skutočného vinníka nie. Došlo to až tak ďaleko, ako tvrdí sociológ Miroslav Tížik, že už deti v základných školách pod vplyvom takejto manipulácie „vylučujú z kolektívu tých spolužiakov, ktorých rodičia si dovolia mať iný ako mainstreamový názor“. A na dôvažok, „slovenské mimovládky“ prispievajú do vymývania mozgov školskej mládeže rozličnými nepodarkami, povedzme v podobe brožúrky Slovensko 2044 (Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií /INESS/), v ktorej filištínsky strašia populizmom a odióznymi víziami. A to všetko s tichým súhlasom zodpovedných inštitúcií.


Líška v kurníku
 

Uniká a zastiera sa však to podstatné – prehlbujúca sa globálna nerovnosť: niekto nám kreslí chrám, zdobí a cifruje ho zo všetkých strán, prikrášľuje budúcnosť, no jednostaj zostávame kdesi v tuneli, na svetlo nedovidíme. Počúvame o raste spoločného bohatstva, no ono zostáva na najvyšších poschodiach mrakodrapov, prísne chránených enklávach zbohatlíkov, Leviathan napriek sladkým prísľubom čoraz viac roztvára priepasť medzi prácou a kapitálom (podľa práve skončeného Svetového ekonomického fóra v Davose a ním prerokovanej správy Oxfam-u nazvanej Odmeňovať prácu, nie bohatstvo sme v roku 2017 zaznamenali najväčší nárast miliardárov v histórii, každý druhý deň pribudol na planéte jeden miliardár. Zhruba 82 percent všetkého vytvoreného bohatstva si privlastnilo horné jedno percento, pritom však polovina svetovej populácie (3,7 miliardy) nezískala ani cent navyše. Bohatstvo dvoch tretín miliardárov pochádza z dedičstva, monopolného postavenia, vykorisťovania ľudí a podvodov – nečudo, veď len u nás má takmer päť tisíc podnikateľov sídlo v daňových rajoch).

A voľný trh? Je skôr líškou vpustenou do kurníka. Vo svete aj u nás doma!

leviathan.jpgŽelateľné efekty neprináša rast hrubého domáceho produktu, znižovanie nezamestnanosti, sociálne balíčky a rozličné bonusy (vďaka aj za ne!) – to všetko sú iba omrvinky pre tých (na zalepenie očí), čo sa krčia v stiesnených podmienkach mrakodrapových „pivníc“ na hranici chudoby. Vo všeobecnosti sa zakrýva, že chyba je v systéme architektúry spoločnosti, v zahmlievaní jej skutočných protirečení –  nie protirečení jedného sveta, lež, ako tvrdí francúzsky filozof Alain Badiou, protirečení medzi dvoma svetmi – svetom chudoby a svetom mamonu. A výsledok? Hladová genocída v Afrike, tisíce mŕtvych na Blízkom a Strednom východe, celá armáda vylúčených v Európe, permanentné ohrozovanie terorizmom. A to sa nemusí v krajine ani strieľať, ochotne sa toho ujmú dlhy. Nielen tie vládne – hrozivé rozmery nadobúdajú hypotekárne úvery, dlhy domácností, spotrebné úvery, študentské úvery (napríklad zadlženosť domácností na Slovensku je v súčasnosti dvakrát vyššia ako pred predchádzajúcou krízou, na hypotéky a spotrebné predmety si občania v roku 2017 vypožičali trojnásobne viac ako v roku 2008, najnovšie skrachovaná poisťovňa Rapid life obrala svojich klientov o 26 miliónov eur). Systém núti mladých ľudí, aby si brali hypotéky na bývanie, zle platených zamestnancov pre zmenu zase na to, aby si požičiavali na predmety každodennej spotreby – a zaraz vám pred očami stojí dlhový otrok. Jeden taký príklad spomína aj Varoufakis vo svojej knihe: „Yorgos Chatzis, prostý živiteľ rodiny, sa náhle 29. augusta 2012 stratil. Naposledy ho videli na úrade sociálneho zabezpečenia v severogréckom mestečku Siatista, kde ho informovali, že mu musia zastaviť dávky v hmotnej núdzi vo výške 280 eur. Svedkovia povedali, že mlčky, bez slova sťažnosti odišiel. Mobilom zavolal manželku, nebola doma, nechal jej odkaz: ,Cítim sa zbytočný, už vám nemám čo ponúknuť. Dávaj pozor na deti!´ O niekoľko dní ho našli v lese s povrazom na krku. Vedľa neho ležal mobil.“

Pravda, po tragické osudy nemusíme chodiť až do Grécka. Nájdu sa aj na Slovensku, hoci nie v takom hojnom počte. Leviathan však drieme s pootvoreným okom: na jednej strane zvýši minimálne mzdy, zavedie príplatky za takú či onakú prácou, no šmahom ruky zvýši bankové poplatky (od 1. 1. 2018) či vženie veľký počet dôchodcov do exekúcii (kým v novembri 2016 evidovala Sociálna poisťovňa 33 992 exekučných zrážok, ku koncu novembra 2017 to bolo už 35  583, čo predstavuje ročný nárast 1 591 exekúcií). Nejde, prirodzene, len o čísla, za každou exekúciou sa skrýva smutný osud. A pritom, akoby naschvál, sú takmer všetky ekonomické ukazovatele pozitívne, len realita akosi neposlúcha – aj v narastajúcich regionálnych rozdieloch!
 

Bublina vnútri panciera
 

V čom spočíva kliatba globálneho kapitalistického monštra?

Priam strašidelne pôsobí, najmä z psychologického hľadiska, stavanie pomyselných hrubých múrov medzi majetnými a nemajetnými. Na margo toho jeden z najznámejších sociológov súčasnosti Zygmunt Bauman (zomrel v roku 2017) v knihe Retrotópia (2017) hovorí: „Celý život najmajetnejších, nielen jeho domáca časť, sa nesie v akejsi mobilnej stráženej štvrti, v bubline vnútri pevného, nepriepustného panciera, nepriesvitného a nepriehľadného pre nikoho z nižšie postavených (...) Vznikajú tak dva svety – tí prví nemusia (ak nechcú) prekročiť múry svojho sveta, tí druhí svoj svet prekročiť nesmú!“ Napokon, Leviathan im to ani nedovolí, mocní majú na to zákony, donucovacie prostriedky a rozličné sofistikované metódy. Môžu teda spokojne ako Narcis obdivovať svoju krásu zrkadliacu sa na hladine studničnej vody (a rozdávať svojim priaznivcom vyznamenania), nemali by však pritom zabúdať na myšlienku Ovídiovej epopeje Premeny, že pri ustavičnom obdive vo vodnom zrkadle sa môžu pri nakláňaní zrazu pošmyknúť a utopiť. Lenže už im nebude asistovať autor, ktorý by ich premenil na kvet narcisu, skôr sa bude na nich škľabiť znetvorená tvár z Obrazu Doriana Graya (Oscar Wilde).

zygmunt-bauman-retrotopia-nestandard1.jpgZdá sa, že sa vytvorilo dosť úrodnej pôdy na to, aby vyklíčili semená násilia. Ostaneme opäť pri Baumanovi: „Agresivita splodená neznesiteľným pocitom poníženia a pokorenia alebo podobne neznesiteľnou hrôzou zo sociálnej degradácie a vylúčenia býva často necielená. (...) Chorobná príťažlivosť násilia spočíva v tom, že prináša dočasnú úľavu od ponižujúceho pocitu vlastnej menejcennosti – slabosti, smoliarstva, lenivosti a ničotnosti.“ Tragédiou je, že príčiny hľadáme v obetiach – extrémizme, oportunizme, „fašizme“, v slovách populista, komunista, darebácke štáty, kyberútoky – vo verbálnych vydreniach, ktoré nič nehovoria o duši a charaktere ich nositeľov a už vôbec nie o podstate problému. Médiá hlavného prúdu ich verklíkujú bez etického uchopenia, nehanebne prisluhovačsky s cieľom zapáčiť sa oligarchom a insiderom, aby im umožnili čo len troška si liznúť zo smotany; niekedy to vyznieva až komicky, napríklad ako v SME (22. 12. 2017), keď o Kalmusovi a Lorenzovi, známych natieračoch sôch komunistických pohlavárov napísali: „Vzhľadom na to, že sa teraz Kalmus a Lorenz správajú čudne (bývalí „spoloční aktéri“ začali najnovšie brýzgať na seba na sociálnych sieťach – pozn. P. D.), ich činy vraj už nemožno brať vážne. História je však plná ľudí, ktorí prispeli k pokroku a zároveň sa správali čudne, alebo sa dokonca pohybovali na hranici šialenstva.“ Skrátka, morálka neplatí, skôr Hobbsovo – „človek človeku vlkom“ (rovnako ako v najnovšom propagandistickom seriálovom braku TV JOJ Vlci) a keď treba, zvalí sa to na šialenstvo – presne v duchu nenávistných parlamentných a iných politických šarvátok. Naostatok, v živote to tak už chodí, zlodej kričí chyťte zlodeja, ľudia, čo majú plné ústa demokracie, ju neraz pošliapavajú, vytvárajúc tak podhubie agresivity. A nielen to! Nie je tajomstvom, že umelé vytváranie nepriateľa je predzvesťou každej totality.

Nečudo, že sa vo verejnosti šíri strach a predovšetkým strach z budúcnosti, z privatizácie idey „pokroku“, ktorý sa obracia do protismeru; človek sa hrozí, ako hovorí Bauman, že príde o prácu aj o spoločenské postavenie, o dom a osobný majetok, že jeho deti budú klesať po svahu blahobytu (napríklad 90 percent rodičov vo Francúzsku si myslí, že ich deti sa budú mať horšie). Nie je to najlepšia vizitka jestvujúceho spoločenského poriadku, ponúkajúceho chmúrnu víziu krajiny „hojnosti“. Aj preto sa tento sociológ vracia k retrotópii, v ktorej by sa mala sloboda zosúladiť s bezpečnosťou – a nie sa bezpečnosti brutálne podriaďovať.
 

Dospelí v miestnosti
 

A my sa zasa vráťme k Varoufakisovej knihe, k jej predposlednej kapitole Adults in the Room (Dospelí v miestnosti), v ktorej autor približuje, ako ho Trojka na podnet G. Sorosa vyradila z kruhu zasvätených a ako ho médiá označili za adolescenta. Autor vtedy na to zareagoval: „V poriadku, potrebujeme dospelých, potrebujeme ich v Bruseli, v Berlíne i Londýne, potrebujeme ich v MMF aj ECB, pretože európski lídri naďalej uplatňujú včerajšie riešenia na dnešné problémy.“

Skončil na poste gréckeho ministra financií, no tieto slová mu nedali spávať. Preto vo februári 2016 založil hnutie DIEM25 (Hnutie demokracia v Európe 2025), ktoré si kladie za cieľ zásadne zmeniť fungovanie inštitúcií EÚ, vložiť moc do rúk európskeho ľudu, uskutočňovať priame prenosy zo všetkých samitov európskych politikov atď. V manifeste organizácie sa objavujú viaceré významné demokratizačné prvky, ktoré majú Európu urobiť ozaj dospelou, manifest svojím obsahom prilákal doteraz takmer 60-tisícovú členskú základňu, dokonca niektorých významných svetových mysliteľov, medzi nimi i Noama Chomského. Nie je vylúčené, že hnutie sa zúčastní na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Varoufakis tak chce zvrátiť Nietzscheho apokalyptické zvolanie: „Beda! Príde čas, keď človek už nebude rodiť hviezdy. Beda! Príde čas človeka, ktorý si zaslúži najväčšie pohŕdanie a sám sebou už nevie pohŕdať."

Podarí sa to Varoufakisovi?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984