Zdravotníctvo – bez adekvátnych opatrení hrozí kolaps

Počet zobrazení: 2399

Často si kladiem otázku, ako liečiť naše zdravotníctvo. Z daného stavu nenachádzam primerané východisko. Pacient je tovar a poisťovňa klient. Výsledok liečby často  ostáva v tieni ekonomických záujmov všetkých zainteresovaných strán. Myslím si, že  stav nášho zdravotníctva  je logickým dôsledkom spoločnosti, ktorej prioritou je zisk. Problém je v mnohých oblastiach. Uvedomujem si , že na takom malom priestore sa nedajú pomenovať všetky problémy nášho zdravotníctva  a ešte aj navrhnúť riešenia. Priznám sa, že som rozmýšľal, či vôbec do tejto širokej témy ísť. Nakoniec som sa pokúsil identifikovať niektoré problémy.

Štát – systém vlastníctva, poisťovne – platobný mechanizmus, elektronizácia –obstarávanie – politické vplyvy, chýbajúci lekári/sestry, kompetenčná dezorganizácia, neodbornosť niektorých politikov, nepriaznivá firemná kultúra v nemocniciach a neadekvátne podmienky pre zdravotnícky  personál.

Dá sa však urobiť veľa, pokiaľ sa spravia a prísne dodržia niektoré dôležité veci. Všetko ostatné je len „maľovanie stien domu“, nie jeho výstavba.

Z centrálneho miesta  by sme sa mali dopracovať k tomuto:

1. Stratifikácia nemocníc s určením kompetenčného levelu poskytovateľov úrovne zdravotnej starostlivosti. Nikto nemôže robiť všetko a všetko najlepšie a s najlepšími. Bez toho sa nepohneme nikde. Odpolitizovanie problému a tvrdé zavedenie stratifikácie ako v Nórsku, Dánsku, Švajčiarsku – kde opakovane prehodnocujú sieť poskytovateľov.

2. Akútna tvorba ŠDTP (Štandardné preventívne, diagnostické a terapeutické postupy) a ich okamžitá implementácia, uplatnenie zákona 576, novela 192/2018 a teraz zákona o klinickom audite. Následne tvrdá implementácia a tvorba vedúcimi nemocníc a kliník/oddelení tzv. klinických protokolov. To údajne naučí niektorých lekárov robiť, ako sa má a odstráni „u niektorých aroganciu“, samozrejme, aj všetky problémy spojené s ich občasným egom.

3. Jednotná elektronická informačná sieť v celej krajine. Podľa niektorých odborníkov každá nemocnica má iný dátový systém, iný systém evidencie pacientov .

4. Prestavenie DRG (platba za diagnózu) – zjednodušiť, prehodnotiť výpočet platieb na niektoré odbory; Zriadiť národné skríningové centrum.

Vážnym problémom je tiež úroveň niektorých zdravotníkov. Máme málo lekárov. Niektorí sú starší, prepracovaní alebo nemajú čas. Mnohí nikde nikdy neboli, nevedia diskutovať odborne, nečítajú nové odborné knihy, publikácie. O ľudskosti nehovorím. Potom je tu malá skupina mladých otrokov, trápiacich sa do atestácie a napokon odchádzajúcich ihneď do zahraničia, alebo do súkromia. Tí starší ich nič v mnohých prípadoch nenaučili. Ide o problém, že sa oddeľujú generácie, volá sa to odborne menticída a je to podľa odborníkov horší zločin ako genocída. Menticída je nebezpečná v tom, že nedochádza k odovzdaniu, prenosu skúseností a hodnôt medzi generáciami. Osobne mám skúsenosti, že naši lekári vo všeobecnosti nie sú hlúpi, sú vypracovaní, ale to, ako a s akými zdrojmi to dosiahnu, by priviedlo do krachu aj Švajčiarsko. Úplná katastrofa v neefektívnosti a plytvaní.

Potom sú to sestry . Ďalší veľký problém. Zlé normatívy na počet pacientov, zlé kompetencie, zlé pracovné zaradenia, návyky, činnosti.

Kto môže, ide preč, kto nemôže nadáva v práci. Chodí do nej roky, nakoniec ho systém odkopne. Zničeného, zomletého – pričom ho sami dobrovoľne takýto udržiavali. Ľudia by mali pracovať v systéme, ktorý ich usmerňuje, učí, chráni a formuje – ľudia sa ho naučia, nemenia, nekrútia ho. Osobne poznám veľa lekárov a primárov, ktorých si vážim a s ktorými často komunikujem aj prostredníctvom článkov .Takmer všetci reagujú, že sa zaradili medzi tých, čo rezignujú. To v konečnom dôsledku negatívne môže vplývať na ich profesijnú dráhu a napokon aj na terapeutické efekty v liečbe pacientov  .

Pár rokov to ešte pôjde, kým nejakí nadšenci to potiahnu, no čo potom. Dôsledky môžu byť divoké. Existuje teda recept na liečenie nášho zdravotníctva? Prikláňam sa k názoru, že recept neexistuje, iba návod na prístup .V prvom rade by sme si mali naozaj ujasniť, aké školstvo a zdravotníctvo chceme mať, potom, ako chceme k danému stavu, cieľu, dospieť. Napokon, akými prostriedkami, za aký čas,  v akej kvalite a za koľko peňazí.

Veľmi ma zaujal komentár lekára s 35 ročnou praxou: „ Ja som si dal tú prácu a vypočítal som si, že za 35 rokov odrobených v slovenskom zdravotníctve, som bol 32 hodín v práci 1 400 krát. Môj čas, ktorý som mohol venovať rodine, tak úhrnom dosiahol navyše oproti bežnej pracovnej dobe (norme hodín v mesiaci) 4 a pol roka . Myslíte si, že sa to zarátava do času počítaného pre dosiahnutie dôchodkového veku? Ani omylom. Áno, takto dnes tento ,antisystém‘ funguje. A ako to rieši? Nakladá prácu za chýbajúcich kolegov iným a to platí aj pre zdravotné sestry. Nečudujte sa, že trpezlivosť dochádza.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984