Reklama
Reklama

Zlatý vek Petrodvorca na Bratislavskom hrade

Počet zobrazení: 2631

Na južnej fasáde Prírodopisného múzea Slovenského národného múzea obrátenej k dunajskému nábrežiu pred niekoľkými rokmi osadili pamätnú tabuľu. Pripomína, že 18. až 20. júna 1698 navštívil Bratislavu slávny ruský cár Peter I., známejší ako Peter Veľký.

2_pamatna_tabula_patrovi_velkemu_na_juznej_fasade_snm_v_bratislave.jpgV tom čase rokoval vo Viedni s cisárom Leopoldom I. Habsburským. Ako to mal vo zvyku, pri svojich diplomatických misiách po Európe rád spoznával, zväčša inkognito, miestne pomery navštívených krajín. A čo ho ťahalo do vtedajšieho Pressburgu? Jeho celoživotná láska či priam vášeň – vodný živel a loďstvo. Práve v blízkosti terajšieho Vajanského nábrežia vtedy fungoval významný riečny prístav a lodenice. (Mimochodom, Peter si dal ešte ako cárovič postaviť v rámci chlapčenských hier vojenskú pevnosť s názvom Pressburg.)

Musíme si uvedomiť, že Rusko, ktorého územie dnes v porovnaní s ostatnými štátmi obmýva najväčší počet morí, bolo v 17. storočí v podstate vnútrozemskou krajinou. Ak neberieme do úvahy väčšinu roka zamŕzajúce arktické pobrežie. Slobodná námorná cesta do západnej Európy (mimo zimných mesiacov) sa Petrovi Veľkému otvorila až po heroickom víťazstve nad Švédskom v Severnej vojne (1700 – 1721).
 

Historické siločiary s Ruskom
 

Peter Romanov si uvedomoval strategický význam moderného loďstva, a to nielen vo vojenstve, ale aj v obchode. Na svojich cestách po starom kontinente obdivoval výstavbu lodí, budovanie námorných flotíl a prieskumných plavieb do neznámych svetov. Očarovala ho najmä sústava vodných kanálov a prístavov vo vtedajšom Nizozemsku.

1_podobizen_petra_velkeho.jpgPodobizeň Petra Veľkého.

Niekedy sa zvykne mylne označovať Petrohrad, založený Petrom I., ako Benátky severu. V skutočnosti panovníkovým predobrazom bol Amsterdam. Doteraz sa jedna stará prístavná štvrť v Petrohrade volá Nové Holandsko. Ruský cár bol taký zanietený do lodnej dopravy, že nepodporoval budovanie mostov cez Nevu a jej ramená, aby boli Petrohradčania nútení používať na premiestňovanie sa z jedného obvodu mesta do druhého lode a člny.

Južná cesta pre ruskú námorné loďstvo a manévrovací priestor pre flotilu sa otvorili v poslednej tretine 18. storočia po dvoch rusko-tureckých vojnách, ktoré viedla Katarína II., zvaná Veľká. Rusi obsadili územie vazala Osmanskej ríše - krymského chanátu, odkiaľ Tatári pravidelne ohrozovali svojimi krvavými útokmi Kyjev a ostatné ukrajinské mestá. Krymský polostrov so strategickým prístavom Sevastopoľ sa potom stal pevnou súčasťou Ruska, až kým ich roku 1954 Nikita Sergejevič Chruščov nedaroval Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike bez toho, aby sa jeho obyvateľov spýtal na ich názor.

Vtedy sa trocha zopakovala história, ale v opačnom garde. Cisár Jozef II. Habsburský, ktorého s Katarínou Veľkou spájali myšlienky osvietenstva, dvakrát navštívilo Rusko ako záhadný gróf Falkenstein. Prvý raz v roku 1780 rokoval s ruskou imperátorkou v Moskve a Petrohrade, kde navštívil aj panovníčkine rezidencie v Cárskom Sele a Oranienbaume. Jeho druhá cesta v roku 1786 bola spojená so stretnutím s Katarínou na Kryme, kde si spolu pozreli novú Čiernomorskú flotilu. Natoľko to pobúrilo Istanbul, že vyhlásil rakúskej monarchii vojnu. Tá sa stala pre Jozefa osudnou, lebo pri vojenskom ťažení na Balkán vážne ochorel a vo februári 1790 zomrel.


Výstava venovaná dvom jubileám
 

Práve pri príležitosti 320. výročia diplomatickej návštevy mladého vládcu Petra I. v Bratislave a storočnici založenia Štátneho múzea v Peterhofe (rusky Petrodvorec) táto významná inštitúcia v spolupráci s Historickým múzeom Slovenského národného múzea slávnostne otvorila 18. októbra 2018 multimediálnu expozíciu Zlatý vek Peterhofu – od Petra I. po Katarínu II. Na druhom poschodí hradného paláca vystavujú 181 originálnych artefaktov, z ktorých mnohé prvý raz dočasne presunuli mimo hraníc Ruskej federácie.

4_z_vystavy_na_bratislavskom_hrade.jpgZ výstavy na Bratislavskom hrade.

Patronát nad výstavou prevzala ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková. Generálny riaditeľ Branislav Panis pri tejto príležitosti povedal: „Návštevník aj vďaka videám, ktoré sme dostali z Petrodvorca, uvidí, o čom je táto úžasná pamiatka. Úspešný príbeh Peterhofského múzea môže byť inšpiráciou aj pre Slovensko.“

Riaditeľka ŠMP Jelena Jakovlevna Kaľnickaja ho doplnila, že do Bratislavy na päť mesiacov presťahovali nielen vzácne predmety, ale aj expertov, ktorí sa starajú o mimoriadne cenné umelecké zbierky. „Mám dojem, že mi tu za chrbtom stojí 1 800 ľudí. V Petrodvorci totiž pracuje 1 800 odborníkov a ja mám dojem, že tu všetci teraz stoja za mnou – virtuálne.“ A dodala: „Môžete si predstaviť, ako si vážime vašu krajinu, keď sme k vám priviezli dokonca aj trón cára.“

Veľvyslanec RF na Slovensku Alexej Leonidovič Fedotov pripomenul, že sa projekt uskutočňuje v rámci medzirezortného Programu spolupráce v oblasti kultúry na roky 2018 až 2022 medzi Slovenskom a Ruskom. Vyslovil presvedčenie, že výstava vzbudí veľký záujem nielen Bratislavčanov, ale aj obyvateľov iných slovenských miest a zahraničných turistov, vrátane slovenských žiakov a študentov.
 

Petrov trón a psík Kataríny Veľkej
 

Úvod expozície patrí priblíženiu politických vzťahov medzi našimi krajinami v 18. storočí, čo rámcujú umelecké artefakty, ktoré sa zachovali zo zbierok grófa Mikuláša Esterházyho z Bernolákova. V rokoch 1753 až 1761 zastával funkciu vyslanca panovníčky Márie Terézie v Petrohrade, kde mu cárovná Alžbeta Petrovna v roku 1758 udelila najvyššie ruské vyznamenanie Rád sv. Ondreja prvozvaného.

9_tron_cara_petra_ii.jpgNa hrade možno obdivovať (na snímke vpravo) trón Petra II., vnuka Petra Veľkého (vládol v rokoch 1727 až 1730), ktorý dosiaľ vystavovali mimo Ruska iba raz – pred 30 rokmi v Spojených štátoch amerických. Neodporúča sa nikomu naň sadnúť, lebo by to mohlo priniesť neblahé následky. Kreslo dal totiž zhotoviť vojvodca Alexandr Menšikov, ktorý sa podieľal na vedení úspešnej vojny proti Švédsku. Bolo určené pre Petra II. na slávnosti v Chráme sv. Panteleimóna v Oranienbaume, ale cár sa nedostavil a tak Menšikov zaujal jeho miesto na tróne. To sa považovalo za absurdnú bezočivosť, a tak ho aj na základe dvorských intríg zavreli do domáceho väzenia a neskôr poslali i do vyhnanstva v dedine Bierezov na Sibíri, kde v roku 1729 zomrel.

Na umelecký zážitok v útrobách Bratislavského hradu pozýva v uliciach hlavného mesta plagát s jazdeckým portrétom Kataríny II. na jej obľúbenom bielom koni Briliantovi. Cárovná na tie časy sedí nevídalo – rozkročmo ako muž. Na obraze vidno ten istý jazdecký postroj prešívanými zlatými niťami ako je vystavený vedľa vo vitríne.

7_porcelanova_socha_oblubenej_sucky_katariny_velkej.jpgPorcelánová socha obľúbenej sučky Kataríny Veľkej.

Ďalej sú tam olejomaľby s podobizňami ostatných ruských cárov a najvyššej šľachty, grafiky, tapisérie, veduty Petrohradu a Prešporka, originálne odevy panovníkov, orientálny porcelán, vtedy veľmi obľúbené tabatierky, vejáre a ďalšie osobné predmety vládcov, ako aj hráčsky a kartársky stolík, vázy, sošky, kazety na ručné práce, slávnostný čajový servis, pozlátené príbory... Za najcennejší kúsok sa považuje porcelánová socha sučky talianskeho chrtíka Zemiry, ktorú Katarína II. často s láskou spomína vo svojej korešpondencii.

Pozornosť návštevníkov upúta aj čínsky paraván zostavený z vyše dvoch miliónov farebných sklenených korálikov (za ne vyplatili počas vlády Kataríny II. 18 rubľov, ale vyšívačka ich dostala 4 100), honosné kolieskové sane z drevenej horskej dráhy v Oranienbaume, na ktorej cárska rodina a jej hostia zažili veľa adrenalínového vzrušenia.
 

Kaskáda, ktorá pretromfla Versailles
 

Petrodvorec založil Peter Veľký roku 1710 západne od Petrohradu. Dá sa tam dostať autom, taxíkom, metrom s prestupom na autobus, ale najrýchlejšia a najkrajšia cesta je plavba rýchloloďou Meteor z osobného prístaviska pri Zimnom paláci, kde sídli Ermitáž.

16_velka_kaskada_s_velkym_palacom_v_petrodvorci._-_kopia.jpg
Veľká kaskáda s Veľkým palácom v Petrodvorci.

Cár mal spočiatku skromnejšiu vidiecku rezidenciu z dreva na južnom pobreží Fínskeho zálivu pri obci Strelna (teraz tam stojí kamenný Konštantínovský palác). Chcel však pretromfnúť slávnostné kaskády francúzskych kráľov, ktoré osobne obdivoval vo Versailles, ale odborníci zistili, že do Strelne by sa nepodarilo doviesť dostatok vody. Preto realizáciu svojho sna presunul o niekoľko kilometrov na sever.

Všetky plány nestihol uskutočniť, ale jeho nasledovníci pokračovali v impozantnom diele, ktoré roku 1990 ako pamätník architektúry a palácového aj záhradníckeho umenia 18. - 19. storočia zaradili na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNECSO.

17_samson_s_levom_na_velkej_kaskade_v_petrodvorci.jpgSamson s levom na Veľkej kaskáde.

Plocha areálu spojeného s Baltským morom kanálom presahuje 800 hektárov. Napočítame v ňom vyše 170 fontán rozličných veľkostí. V rámci najslávnejšej - Veľkej kaskáde sa za slnečného počasia ligocú pozlátené skulptúry znázorňujúce prevažne antické a biblické postavy, ale aj rôzne vodné či pozemné zvieratá.

Vari najznámejšia je socha Samsona bojujúceho s levom, ktorému z papule vytryskuje voda do výšky 62 metrov. Osadili ju sem pri oslave 25. výročia víťaznej bitky pri Poltave (8. júla 1709, na deň sv. Samsona). Legendárny hrdina, samozrejme, predstavuje mladého Petra I. a porazeného leva – švédskeho kráľa Karola XII. Jej autorstvo sa pripisuje talianskemu umelcovi Bartolomeovi Rastrellimu, ktorý sa stal dvorným architektom ruských cárov. Objavíte tam vidieť aj zlatého Tritóna, ako mu z úst strieka vodný prúd, pyšného Apolóna, pôvabnú Galateu, či Perzea, ktorý zviera v rukách hlavu medúzy Gorgóny.

V Hornej záhrade dominuje nad rozsiahlym obdĺžnikovitým bazénom dramatické súsošie Neptúna. Dolná záhrada sa rozprestiera na obe strany morského pobrežia. Mne sa z nej za poldruha hodiny podarilo vidieť sotva polovicu. Aj v nej sa striedajú menšie kaskády s názvami Zlatá hora či Šachová hora s jazierkami zdobenými fontánami s názvami Slnko, Pyramída, Eva, Hríb, Zvon... Okrem ústredného paláca je v záhradách roztrúsených viacero menších pavilónov, ktoré slúžili ruskej vysokej šľachte na radovánky komornejšieho charakteru.
 

Palác v Oranienbaume, alias Lomonosove
 

Trojpodlažný Veľký palác vyzeral za Petrových čias omnoho skromnejší. O jeho grandióznejší vzhľad sa zaslúžila cárova dcéra, inak tiež významná panovníčka Alžbeta Petrovna. Vládla Ruskej ríši dve desaťročia a zaslúžila sa vďaka objavu bohatých nálezov zlata a striebra na Urale a v Sibíri o výrazný hospodársky rast Ruska. V tom čase vrcholil v architektúre a výtvarnom umení barok, ktorý v jeho ruskej prebohatej forme začal prekračovať limity ľudského vkusu.

Omnoho triezvejší bol nasledujúci sloh – klasicizmus. Vehementne ho podľa francúzskeho vzoru presadzovala Katarína II., nemecká princezná, ktorú Alžbeta vybrala za manželku svojho neveľmi podareného synovca Petra III. V Petrodvorci sa tento nový štýl prejavil najmä vo vnútornom vybavení a nábytku desiatok sál a súkromných komnát cárskej rodiny.

15_orientalny_porcelan_zo_zbierok_statneho_muzea_v_peterhofe._-_kopia.jpgOrientálny porcelán zo zbierok Štátneho múzea v Peterhofe.

Súčasťou Štátneho múzea Peterhof je aj neďaleký palác v už párkrát spomínanom Oranienbaume. Priznám sa, že mi počas vlaňajšieho zájazdu v Petrohrade tento názov nič nehovoril, pokiaľ som sa nedozvedel, že po druhej svetovej vojne ho nepremenovali na Lomonosov, podobne ako Carskoje Selo na Puškin, ktorý tam študoval na gymnáziu.

Majetok pri Fínskom zálive, ako som už bol spomenul, pôvodne patril najbližšiemu poradcovi Petra Veľkého Alexandrovi Menšikovi. Po jeho smrti na vyhnanstve prešiel do vlastníctva štátu. Vo Veľkom paláci zriadili hospic, až kým ho roku 1743 cárovná Alžbeta nedarovala synovcovi, budúcemu Petrovi III. Stal sa jeho oficiálnym letným sídlom.

Keď ho po roku jeho manželka – Katarína II. zvrhla z trónu, nechala v Oranienbaume postaviť Čínsky palác a horskú dráhu. Ústredný palác neskôr slúžil ako vysoká škola pre námorných kadetov. Veľké prestavby sa na ňom už neuskutočňovali a tak sa zachoval v pôvodnej podobe ako najstarší cársky palác v okolí Petrohradu. Nemeckí nacisti ho ako jediné cárske vidiecke sídlo počas druhej svetovej vojny neobsadili. Hoci bola celá oblasť opakovane bombardovaná, Menšikovov palác ostal neporušený. Po vojne však bol desaťročia zanedbávaný, až v poslednom období sa dočkal i s priľahlým parkom generálnej obnovy. Teraz sa jeho rozsiahle priestory využívajú aj na rozličné medzinárodné konferencie.

18_kanal_spajajuci_velku_kaskadu_s_baltickym_morom._-_kopia.jpg
Kanál spájajúci Veľkú kaskádu s Baltickým morom.

Pokiaľ ide o Petrodvorec, za Veľkej vlasteneckej vojny bol zničený. Podľa jednej verzie nešlo o bomby nemeckej výroby, ale nechal ho zrovnať so zemou Josif Vissarionovič Stalin. Vraj sa dozvedel, že Hitler chystal v paláci počas blokády Leningradu pompézne oslavy po tom, ako mu nevyšli plány, že bude zapíjať víťazstvo v hoteli Astoria v centre mesta neďaleko Izakijevského chrámu. V každom prípade ho nacisti dôkladne vykradli, tak ako okolité letné rezidencie, všetko, čo sa dalo. Po vojne, napriek veľkým ekonomických problémom, Sovieti pristúpili k obnove pamiatky aj s okolitými kaskádami. Už roku 1964 časť areálu sprístupnili verejnosti.

Dnes Petrodvorec ročne navštívi päť miliónov turistov z celého sveta. Neveľkú, ale reprezentatívnu ukážku jeho krásy môžete obdivovať na Bratislavskom hrade do 31. marca 2019.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE

3_obraz_pristavu_v_petrohrade_z_estrehazyho_zbierky.jpg
Obraz prístavu v Petrohrade z Esterházyho zbierky, 18. storočie.

5_paravan_z_tisicok_koralkov_na_bratislavskom_hrade.jpg
Paraván z tisícov korálikov na Bratislavskom hrade.

6_zlata_sala_s_cinskym_karavanom_v_pozadi.jpg
Zlatá sála Veľkého paláca v Petrodvorci s čínskym paravánom v pozadí.

11_katarina_velka_na_bielom_tatosovi_briliantovi.jpg
Katarína Veľká na bielom tátošovi Briliantovi na Bratislavskom hrade.

12_jazdecky_postroj_katariny_ii.jpg
Jazdecký postroj Kataríny II.

13_sane_na_kolieskach_z_horskej_drahy_v_oranienbaume._-_kopia.jpg
Sane na kolieskach z horskej dráhy v Oranienbaume.

14_porcelanovy_servis_v_jedalni_velkeho_palaca_v_petrodvorci._-_kopia.jpg
Porcelánový servis v jedálni paláca v Petrodvorci.

Foto: Martin Krno

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama