Reklama
Reklama

Zlyhanie ľudí na finančných trhoch

Počet zobrazení: 3520

lesson-001.jpgFinančné trhy a trhy s komoditami sú vystavované čoraz väčším kolísaniam. V dôsledku toho rastie úloha obchodníkov, ktorí operujú s čoraz väčšími sumami. K čomu to môže viesť? Pripomeňme si najzaujímavejšie príbehy.

Nick Leeson

Pravdepodobne obchodníkom, ktorého sprevádzal najväčší škandál, bol Angličan Nick Leeson. Začiatkom deväťdesiatych rokov Nick Leeson zarobil pre banku Barings veľmi veľké sumy, keď pracoval ako maklér na Singapurskej medzinárodnej devízovej burze (Singapore International Monetary Exchange). Napríklad v roku 1993 bol zisk, ktorý dosiahol pre banku, 10 mil. britských libier. Bola to desatina celkového zisku banky, ktorý dosiahla v tom roku. Nik Leeson napísal vo svojej autobiografickej knihe, že ním hýbala len jediná myšlienka – ako zarobiť... „Bol som stúpajúcou hviezdou,“ napísal. O dva roky neskôr kvôli nemu banka založená Francisom Baringom v roku 1762 zbankrotovala.

Začiatok „konca“ prišiel v roku 1994, keď straty dosahovali desiatky miliónov britských libier (GBP). Olej do ohňa vlialo zemetrasenie v Japonsku. Na jeseň strata dosiahla 208 mil. GBP. Nick Leeson otvoril veľké pozície v termínovaných kontraktoch a opciách na Index Nikkei 225 a japonské štátne dlhopisy. Na vrchole svojich aktivít kontroloval 49 % otvorených pozícií na Index Nikkei. Finančník svoje obchody postavil na predpoklade, že index neklesne pod hranicu 19 000 bodov. Dúfal, že termínované kontrakty naviazané na index, stúpnu a podarí sa mu vyrovnať straty. Nick Leeson požiadal o dodatočné financovanie. Šéfovia splnili jeho prosbu, ale vo februári 1995 začali vnútorné vyšetrovanie. Zistilo sa, že všetky straty sú evidované na samostatnom účte označenom mystickým číslom 88888. Audit ukázal, že straty dosiahli 800 mil. libier. Nick Leeson sa dal na útek. Chytili ho v Nemecku. Odtiaľ ho deportovali do Singapuru. Súd ho odsúdil za podvod. Trest znel 6,5 roka väzenia. Prišli ďalšie nepríjemnosti. Rozpadlo sa mu manželstvo a zistili mu rakovinu.

Dnes 43-ročný Nick Leeson žije v Írsku. Chorobu mu vyliečili. Pracuje ako finančný riaditeľ futbalového klubu Galway United. Hovorí sa, že záujemcovia sa môžu s ním stýkať počas obedňajšej prestávky v jednej z miestnych kaviarní. Banka s menom Barings viac neexistuje. V roku 1995 ju za 1 symbolický GBP kúpila holandská ING.

Yasuo Hamanaka

Yasuo Hamanaka nepriviedol banku k bankrotu, ale stratil dva razy väčšiu sumu. Pracoval ako hlavný obchodník s meďou v banke Sumitomo. Banka kontrolovala približne 5 % svetového obchodu s meďou. Yasuo Hamanaka mal 23-ročné skúsenosti obchodovania s touto komoditou a mal v banke veľmi dobrú reputáciu. V podstate nikto okrem neho nekontroloval operácie Sumitomo s meďou. Dlhé roky činnosť obchodníka s prezývkou Mister 5 % nevyvolávala podozrenia vedenia japonskej banky. Často zostával v práci do tretej hodiny v noci, kedy sa zatvárali trhy v Londýne a New Yorku. Vedenie v ňom videlo profesionála a workoholika, obchodníka, ktorý aspoň na papieri vykazoval vysoké zisky. Vedenie zobralo na ľahkú váhu fakt, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa jeden z obchodníkov sťažoval na neho na Londýnskej burze cenných papierov. Prehliadli to aj regulačné orgány. Sťažnosť prenikla do tlače, ale nikto nič neurobil. Počas desiatich rokov sa mu darilo falšovať účtovné doklady. Viedol dva denníky obchodov. V jednom vykazoval zisky a v druhom evidoval straty, ktoré v momente odhalenia dosiahli 1,8 mld. USD. O tri mesiace sa strata rovnala 2,6 mld. USD. Všetko sa začalo z toho, že v decembri 1995 Commodity Futures Trading Commission (USA) a Securities and Investments Board (Veľká Británia) požiadali banku Sumitomo, aby spolupracovala pri odhalení podozrivej manipulácie s cenami na trhu. Firma súhlasila a o niečo neskôr začala svoje vlastné vnútorné vyšetrovanie. Už v máji 1996 audítor oznámil podozrivý obchod, ktorý sa uskutočnil cez účet zahraničnej banky. Objem obchodu bol malý, ale stopy viedli k Yasuovi Hamanakovi. Obchodník 5. júna 1996 detailne ukázal dvojité účtovníctvo. O dva týždne neskôr musel pred novinármi vystúpiť prezident banky Sumitomo. Vďaka Yasuovi Hamanakaovi boli ceny na meď dlhý čas na vysokej úrovni. Preto mohli niektoré ťažobné spoločnosti otvoriť nové náleziská, ktoré mali vysoké náklady na ťažbu suroviny.

Japonských obchodníkov preslávil aj obchodník  Toshihide Iguchi z Daiwa Bank, ktorý mal na starosti cenné papiere s pevným výnosom. Za desať rokov banku pripravil o 1,1 mld. USD. Okrem toho banka musela zaplatiť pokutu americkým dohliadacím orgánom vo výške 340 mil. USD. Banka sa najprv snažila skryť straty pre regulátormi. Preto jej zakázali pôsobenie na území USA.

John Rusnak

Zdalo by sa, že finančné štruktúry svera urobili závery po páde Baringu a príbehu Sumitomo. Neurobili. Začiatkom roku 2002 Allfirst Financial – americké oddelenie írskej banky Allied Irish Bank (AIB),  zistilo z účtovníctva, že jej chýba 692 mil. USD. V danom prípade bola schéma trochu iná. Trader sa nesnažil zachytiť dno trhu, alebo spriemerovať cenu nákupu. Vymyslel schému zabezpečenia pozície proti výkyvom. Používal na to opcie – zmluvy o budúcej zmluve. Napríklad vzťah kurzu japonského jenu (JPY) voči americkému doláru (USD) na devízovom trhu bol poistený proti poklesu JPY. Nič by sa nestalo, keby... sa v skutočnosti nestalo, že opcie neboli. Niekto konkrétny, alebo skupina konkrétnych obchodníkov jednoducho zabudol nakúpiť opcie. Otvorená pozícia nebola zabezpečená, ale zostala nahá. Keď to všetko prepuklo, bolo dosť neskoro a nepomohli ani tie najvynaliezavejšie obchodné schémy. Všetko prasklo. Pred stratami nebolo záchrany. Vinníkom bol istý John Rusnak, ktorého prezývali Mr. Middle America (pán Stredná Amerika). Verzia o tom, že to bol pokus skryť straty, nie je na mieste. Nedáva odpoveď na otázku, prečo niekto nekúpil opcie. Druhou verziou bola krádež komisionárskeho poplatku, ktorý si mal privlastniť maklér za neexistujúce opcie. John Rusnak dostal 30-ročný trest odňatia slobody. V konečnom dôsledku írska banka predala kontrolný balík americkej regionálnej banke M&T Corporation za 3,1 mld. USD a ponechala si 22,5 %.

Menšie ryby

Uvedieme ešte niekoľko príkladov zlyhaní obchodníkov. V polovici deväťdesiatych rokov Peter Young, excentrický manažér fondov investičnej banky Deutsche Morgan Grenfell, mal straty v dôsledku nepovolených obchodov s technologickými akciami, ktoré neboli registrované na verejných trhoch. V roku 1997 Kiriacos Papouis, obchodník s opciami NatWest Capital Markest – Investičnej divízie National Westminster Bank (Veľká Británia), mal straty 150 mil. USD na špekuláciách s odvodenými cennými papiermi (derivátmi). Svetový výrobca bielej techniky, švédska firma Electrolux 4. januára 2000 stratila 1,25 mil. USD v dôsledku nepovolených devízových obchodov jedného z pracovníkov.

Veľké straty nie sú vždy výsledkom uvedomelej činnosti dílerov. Londýnsky index FT-100 klesol o 2%, keď obchodník jednej z maklérskych firiem predal akcie za 300 mil. GBP namiesto za 30 mil. GBP. Oveľa komickejšia historka je spojená so Salomon Brothers, ktorá je dnes súčasťou Citigroup. V roku 1998 obchodník tejto firmy, hoci to nechcel, predal francúzske obligácie v hodnote 850 mil. GBP. Predal ich tak, že sa náhodou oprel o klávesnicu osobného počítača, čím stlačil niekoľko „nepotrebných“ kláves.

Posledné dva prípady sú výsledkami nepozornosti. Prípady Barings, Allied Irish Banka a Sumitomo nemajú s náhodami nič spoločné. Je jasné, že vo všetkých troch prípadoch neexistovala elementárna vnútorná kontrola zo strany manažérov vyššej úrovne. Keď sa stal škandál s Allied Irish banka, Nick Leeson, ktorý vyšiel z väzenia, obvinil manažérov strednej úrovne zo toho, že aj niekoľko rokov po krachu Barings sa nepoučili.

„Ľudia majú sklon prikláňať sa k obrovským omylom o vlastných schopnostiach, mysliac si, že sú schopní vyhrávať v akýchkoľvek situáciách. Táto samoľúbosť sa často odmeňuje v podnikaní, ale stáva sa hlavnou hrozbou, ktorá sa mení na presvedčenie, že je možné kontrolovať okolnosti, ktoré nie je možné kontrolovať, alebo predpovedať udalosti, ktoré sú vo väčšine prípadov náhodné. Leeson a Hamanaka sa stali pre výskumníkov vzormi takzvanej exkalácie okolností; uverili v to, že môžu udržať trhy silou vôle, alebo veľkých finančných injekcií. Výskum medzi tradermi ukazuje, že tieto fantázie sú oveľa rozšírenejšie, ako by sa mohlo zdať. Zistili sme, že traderi sú vo veľkej väčšine prípadov vystavení takzvanej ilúzii kontroly. Čím silnejšie sú tieto ilúzie, tým menej úspešný je trader!,“ myslia si profesori London Business School Nigel Nicholson a Paul Willman. Nie je vylúčené, že „ľudský faktor“ bude mať ešte veľký vplyv na podnikanie veľkých finančných štruktúr a celých trhov.

Autor pôsobí na Fakulte ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy

Foto: obálka knihy Nicka Leesona, 1999

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama