Reklama
Reklama

Zmena moci na Ukrajine

Počet zobrazení: 1320

Politický vývoj na málo vypočítateľnej Ukrajine priniesol aj v druhých voľbách tohto roku výsledky, ktoré zásadne zmenili pomer síl na politickej scéne. Trendy, ktoré zaznamenali predvolebné prognózy, sa v tomto prípade splnili. Z hľadiska politických vied je Ukrajina výnimkou – prípadom sui generis – ,čo sa v teórii ťažko ucelene objasní. Nedivíme sa ani slovenským „expertom“ na Ukrajinu, že zostali ticho (čo jasne naznačuje, na akú hudbu tancujú), lebo zatiaľ nikto nevie, kam sa zvrtne ukrajinská politika.

Život napriek úsiliu globálnej elity o finančno-právne-informačný diktát stále prináša neočakávané udalosti a nedá sa nalinkovať, čo vytvára nádeje pre sily, ktoré dnes nie sú pri moci. Ukrajina sa stala priestorom veľkého geopolitického zápasu a svojrázneho politického experimentovania neoliberálnych síl prehliadajúcich v duchu trumanovského „je to darebák, ale náš človek“ viaceré prvky extrémizmu. Stará moc, ktorá sa orientovala až podlízavo prozápadne a, naopak, atavisticky rusofóbne, sa však za štyri mesiace zosypala ako domček z kariet. Z hry vypadli „hrdinovia“ Majdanu i veľa politických Matuzalemov, ale politické sily na Ukrajine majú aj po prehrách skúsenosti s mechanizmami, ktorými sa vedia vrátiť späť k moci. 

Parlamentné voľby 21. júla, ktoré sa uskutočnili predčasne po zvolení V. Zelenského za prezidenta Ukrajiny, boli už ôsmymi od získania jej samostatnosti. Sú dva štatistické ukazovatele, ktoré svedčia o relatívnosti ukrajinskej politiky. Prvýkrát od získania  samostatnosti zvíťazila politická strana tak, že získala väčšinu kresiel v parlamente. Na druhej strane bola podľa údajov Ústrednej volebnej komisie najnižšia účasť vo všetkých doterajších parlamentných voľbách – len 49,20 %. Ak v prvých voľbách v roku 1994 bola účasť 75,81 % a odvtedy sa v každých nasledujúcich znižovala – na 52,24 % v októbri 2014. Napriek dramatickému politickému vývoju i zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácii (sily, ktoré získali moc prevratom vo februári 2014, doviedli Ukrajinu na dno európskej biedy) zatiaľ nič nedokázalo v parlamentných voľbách vyburcovať voličov k vyššej účasti. Faktor sklamania Ukrajincov z politiky po získaní samostatnosti zostáva vysoký, čo nie je dobrým znamením do budúcnosti.

Ukrajinský parlament – Najvyššia rada – má 450 kresiel, ktoré sa obsadzujú zmiešaným spôsobom. Na základe zisku strán z celoštátnej kandidátskej listiny sa do parlamentu dostáva 225 poslancov. Kvórum na zisk kresiel je 5 %. Druhú polovicu poslancov tvoria víťazi v jednomandátových obvodoch, kde vyhráva kandidát s najväčším počtom získaných hlasov. Voľby sa vzhľadom na situáciu na Donbase a stratu Krymu aj s mestom so samostatným štatútom Sevastopoľ, uskutočnili len v 199 obvodoch. Nový parlament (rovnako ako v roku 2014) má teda iba 424 poslancov.

Víťazom volieb sa podľa zisku hlasov za celoštátnu listinu stala politická strana Sluha národa s 43,16 %. Bola zaregistrovaná v decembri 2017 a názov dostala podľa televízneho seriálu, v ktorom hral V. Zelenskyj hlavnú rolu – prezidenta. Aktivizovala sa pri podpore prezidentskej kampane V. Zelenského a po jeho úspechu vo voľbách sa zapojila aj do parlamentných volieb, v ktorých mala už od začiatku kampane vysoké preferencie. Na druhom mieste je Opozičná platforma za život, ktorá vznikla v procese dlhodobého rozdeľovania a zlučovania politických strán najmä medzi obyvateľstvom ruskej národnosti odštiepením od Opozičného bloku v máji 2016 a pod súčasným názvom pôsobí od decembra 2018. Získala 13,05 % hlasov. Až na treťom mieste sa ocitla prvá stará politická strana (pôsobí od roku 1999) – Vlasť, vedená J. Tymošenkovou so ziskom 8,18 % hlasov. Štvrté miesto získala Európska solidarita P. Porošenka, ktorá vznikla v auguste 2014 a pod súčasným názvom pôsobí od mája 2019. Hlasy jej odovzdalo 8,10 % voličov. Posledná strana, ktorá sa dostala do parlamentu, je Hlas vedený S. Vakarčukom (takisto umelec, hudobník), ktorý vznikol v máji 2019. Získal 5,82%.

V poli porazených skončili nacionalistické sily (Radikálna strana O. Ljaška – 4,01 % a Celoukrajinské združenie Sloboda – 2,16 %) i nová strana premiéra (od marca 2016) V. Hrojsmana – Ukrajinská stratégia Hrojsmana (2,41 %). Úboho dopadla strana škandalózneho dobrodruha M. Saakašvilliho – Hnutie nových síl, ktoré dostalo 0,46 % hlasov. Doplníme, že neuspeli sily radikálneho neoliberálneho populizmu, ktoré sa snažia uchvátiť moc na Slovensku.

S poslancami, ktorí zvíťazili v obvodoch, má Sluha národa 254 (z toho 130 v obvodoch), Opozičná platforma za život 43 (6 v obvodoch), Vlasť 26 (2 v obvodoch), Európska solidarita 25 (2 v obvodoch) a Hlas 20 poslancov (3 v obvodoch). 46 poslancov z obvodov je nezávislých. Opozičný blok získal v obvodoch 6 a štyri ďalšie politické strany po jednom poslancovi.

Voľby, podobne ako aj v prípade prezidentských, boli spojené s množstvom protestov kandidujúcich strán, resp. osôb, ale Ústredná volebná komisia ich uznala za platné a 7. augusta sa zverejnil oficiálny zoznam zvolených poslancov. Zahraniční pozorovatelia pri voľbách našli aj chyby, ale vcelku ich označili za štandardné. Z hľadiska demokracie bolo najproblematickejšie, že občania Ukrajiny nachádzajúci sa na území Ruska nemohli voliť a zákaz pôsobenia Komunistickej strany Ukrajiny. Ide o symptomatické ukazovatele končiacej ukrajinskej politiky.

Na základe výsledkov volieb môže strana Sluha národa vytvoriť vládu sama. Vo volebnom programe mala 16 priorít, ktoré sa začínajú potrebou novej, očistenej a zodpovednej vlády. Druhou prioritou je boj proti korupcii a treťou obrana a bezpečnosť. Počíta sa aj s rozšírením vzťahov s EÚ a NATO, ale dosiahnutie členstva v nich nie je aktuálna úloha. Riešeniu sociálno-ekonomických problémov sa však venovala len okrajovo.

Zásadnou otázkou je, kto bude novým premiérom. Prezident V. Zelenskyj trvá na tom, aby to bol skúsený ekonóm – otvorené je, z akých kruhov príde a kam bude „tiahnuť“. Čo sa dá od novej ukrajinskej moci očakávať, sa začne vyjasňovať po 29. auguste, kedy sa má prvýkrát zísť novozvolený parlament.

Z medzinárodnopolitického hľadiska je významné, ako sa k výsledkom volieb stavajú veľkí hráči svetovej politiky, ale zatiaľ to na výraznú zmenu vo vzťahoch s Ukrajinou nevyzerá. USA svoj záujem o Ukrajinu nezvyšujú, ale D. Trump ju chce využiť aktuálne najmä na to, aby tu získal argumenty proti J. Bidenovi, ktorý môže byť jeho protivníkom v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. RF sa stavia k novej moci na Ukrajine opatrne. EÚ zostáva tiež len vo všeobecnej rovine vzťahov a aj tu funguje spôsobom ani ryba ani rak, tobôž keď Východné partnerstvo zatiaľ nič dobré pre Ukrajinu neprinieslo.

Ukrajinský politický rébus sa ani doma ani v zahraničí rýchlo a naraz nevyrieši. Buďme optimistami a pripusťme, že vznikol potenciál na zlepšenie situácie v štáte. Potrebujú to nielen samotní Ukrajinci, ale prospelo by to aj pokoju v regióne, do ktorého patríme aj my ako susedia Ukrajiny.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 27 – 28/2019)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama