Zmeny, ktoré môžeme, ale aj nemusíme zvládnuť

Počet zobrazení: 4798

Pokiaľ ide o problematiku klimatickej zmeny, tak sú na pretrase tieto problémy: 1) Zdá sa, že je nereálny záväzok čelných štátnikov zo zasadania v Paríži v XII. 2015, že urobia také celosvetové opatrenia, aby sa globálny priemer teploty nezvýšil do roku 2100 o viac ako 2 °C od predindustriálnej doby (od priemeru z obdobia okolo roku 1850; už teraz je zvýšenie o viac ako 1 °C, pričom niektorí štátnici sľubovali, že zvýšenie bude nanajvýš o 1,5 °C); 2) Diskutuje sa aj o tom, či nebude lepšie adaptovať sa na rýchle sa meniacu klímu, ako robiť nákladné opatrenia na spomalenie klimatickej zmeny (problém je v tom, že na adaptáciu majú dosť peňazí iba bohaté krajiny, zmiernenie klimatickej zmeny, teda zníženie emisie skleníkových plynov, je prevažne tiež iba úlohou bohatých krajín); 3) Tiež sa diskutuje o tom, akú úlohu má klimatická zmena na zvyšujúcej sa migrácii ľudí z rozvojových krajín a ako sa to bude vyvíjať ďalej (v rozvojových krajinách žije 5 miliárd ľudí, ročne tam pribúda vyše 80 miliónov ľudí a zatiaľ migrujú mimo rozvojové krajiny iba 2 milióny ľudí ročne). Je to tak, že ide  o zmeny, ktoré môžeme, ale aj nemusíme zvládnuť.  Existujú návrhy, ako sa s klimatickou zmenou môžeme vyrovnať na celej Zemi, no sú tu aj riziká, že sa to nepodarí, lebo ľudstvo neopustí jednoduchšiu cestu k blahobytu a politici nechcú riskovať stratu priazne voličov, keby povedali pravdu, v akej situácii sa reálne nachádzame. Kvasinky asi tiež tušia, že ich alkohol nakoniec všetky zahubí, napriek tomu už niekoľko stoviek miliónov rokov rovnakým spôsobom menia cukor na alkohol.

Áno, klimatické zmeny boli aj v minulosti, no mali taký charakter, že buď prebiehali veľmi pomaly (doby ľadové so 100-tisíc ročnou periódou), alebo mali charakter cirkulačnej premenlivosti. Cirkulačná premenlivosť spôsobuje striedanie období teplých zím a studených liet alebo studených zím a teplých liet. Teraz existuje v klimatickom systéme Zeme doplnkový energetický forcing (zosilnenie) vplyvom aktivít človeka, aké nemá obdoby najmenej posledný milión rokov a ktoré sa dá odmerať. Z toho dôvodu teraz rastie globálna teplota najrýchlejšie v porovnaní s tým, čo sme zistili v minulosti (spoľahlivo tak milión rokov). Aj na Slovensku pochádza značná časť blahobytu z utrpenia obyvateľov rozvojových krajín – už len tým, že si užívame lacné spotrebné tovary (detská alebo zle platená práca v rozvojových krajinách), konzumujeme tropické plodiny (ktorých produkcia a doprava významne prispieva k devastácii životného prostredia a produkcii skleníkových plynov v krajinách globálneho juhu), alebo hromadne cestujeme na dovolenky do krajín globálneho juhu (a tým prispievame k ďalšej exploatácii miestnych zdrojov, napr. vody, a produkujeme ďalšie tony skleníkových plynov už len použitím leteckej dopravy na cestu tam a späť). Toto je zjednodušené tvrdenie. Predstavme si situáciu, že by rozvinuté krajiny prestali dovážať akýkoľvek tovar z rozvojových krajín. Bohaté krajiny by to nejako zvládli, len tovary by boli o niečo drahšie. Rozvojové krajiny by však prišli o príjmy z medzinárodného obchodu a zrušili by sa tam skoro všetky nadnárodné priemyselné a potravinárske podniky. Nastal by tam nielen chaos, ale aj veľká bieda, pretože by si to vlastnými silami nedokázali udržať a sprevádzkovať. Vyspelé krajiny by bez rozvojových prežili, no rozvojové by bez vyspelých skolabovali za pár mesiacov .

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984