Zo školy na rekvalifikáciu

Stretnutie maturantov

Aj po šesťdesiatich rokoch od ukončenia Strednej priemyselnej školy chemickej v Zlíne, sme si absolventi maturitného ročníka 1953/1954 na stretnutí v Púchove v dňoch 30 a 31 augusta 2014, mali čo povedať a nevyhli sme sa ani problematike školstva.

Už v roku 2011 vo vile T. Baťu sme my absolventi za účasti významných organizácii (SOŠ v Púchove a SOŠ v Otrokoviciach – pokračovatelia tradície vzdelávania Matadoru, Rudého října, UTB v Zlíne, Fakulta priemyselných technológií v Púchove, Združenie podnikateľov regiónu Púchov a Zlínskeho kraja) prijali a podpísali memorandum, v ktorom sme prijali zásady celoživotného vzdelávania s využi­tím skúsenosti minulých ekonomických systémov ovplyvnených využitím Baťovho systému a skúsenosti našej triedy.

Príprava odborníkov pre prax

Sme absolventi Baťovej školy práce a sme poznačení výchovou osobností, ktorú preferoval jeho systém v tom historickom období a to napriek tomu, že spoločenské zriadenie od roku 1945 a potom
v roku 1948 sa podstatne zmenilo. Absolvovali sme osvedčený baťovský systém výchovy mladých mužov, v ktorom teoretická a odborná prax bola vyvážená a dotvorená internátnou výchovou, zaručujúcou komplexný systém výchovy mladého odborníka pripraveného zaujať zodpovedné miesto
v práci aj v živote.

Každý z nás mal rovnakú šancu pokračovať vo vzdelávaní, či bol syn ministra alebo chlapec z ko­paníc. Maturitou sme ukončili náročný 6-ročný proces – v staršej terminológii Tomášovku, čo bolo najvyššie vzdelanie vo výchove odborníkov vo firme Baťa (maturovalo nás 31, z toho 7 Slováci).

Úspešne sme absolvovali komplexný systém výchovy mladých mužov pod vedením vynikajúcich pedagógov a vychovávateľov, ktorí v nás pestovali pocit sebadôvery vo vlastné schopnosti, rozvíjali talent počas teoretickej a odbornej prípravy na pracovisku, naučili nás racionálne myslieť a hospodáriť, viedli nás k osobnej zodpovednosti, vzájomnej solidarite a formovaniu životného svetonázoru.

Za 60 rokov od ukončenia štúdia sme prežili zložité obdobie politických aj hospodárskych zmien, ktoré sa nás bezprostredne dotýkali. Predovšetkým sme sa držali základného pravidla, že vzdelávať sa treba po celý život. Každý z nás si doplnil vzdelanie či už priamo na vysokej škole, alebo popri zamestnaní tak, aby bol lídrom vo svojej vedúcej (manažérskej) funkcii. Zo siedmich Slovákov piati absolventi zaujali vysoké manažérske postavenia a spoločne s kolektívom zamestnancov (mnohí tiež boli absolventi Baťovej školy práce) vybudovali na zelenej lúke podnik Matador v Púchove, ktorý priniesol zamestnanie pre tisíce občanov Púchova a blízkeho okolia. Podnik sa podieľal na vybudovaní infraštruktúry mesta v duchu Baťových myšlienok, dbali na kultúru a školstvo. Vybudovali strednú odbornú školu a Fakultu priemy­selných technológií, ktorých absolventov zamestnal podnik. Pre pracovníkov podniku vytvorili pra­covné podmienky, ktoré vysoko presahovali rámec Slovenska. Podnik sa stal jednou z vlajkových lodí slovenského priemyslu, a to tak za socializmu, ako aj po roku 1989. Púchovčania šírili slávu nielen doma, ale aj v zahraničí. Vysoké štátne vyznamenania im priznalo socialistické, ale aj nové spoločenské zria­denie. Zostávajúci dvaja absolventi zaujali vysoké manažérske posty v službách. Konkrétne na rozvoji krmovinárskeho priemyslu na Slovensku.

J. A. Baťa v knihe „Za obchodom okolo sveta“ (str. 248 – 249) pri návšteve Obchodnej univerzity v Harvarde položil dve otázky. Ako vyberajú žiakov a ako sa zaujímajú o výsledky svojich absolventov, aby sa presvedčili, či ich spôsob vyučovania je tým, čo skutočne obchodníci v živote potrebujú. Otázky nestratili na aktuálnosti ani po 77 rokoch. Zástupca univerzity odpovedal, že majú asi 5-percentnú neúspeš­nosť a za neúspech považoval to, ak absolvent do 5 rokov nezabezpečí prácu pre 100 ľudí, jeho firma padla do úpadku a čo je najhoršie, opustí obchodnú dráhu.

Napriek tomu, že kritéria úspešnosti podľa Harvadu sú vysoké, príspevok nás, absolventov, je viac ako primeraný.

Baťovu školu práce, tak ako tisíce mladých mužov a žien, sme absolvovali podľa osnov ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 20. júna 1937 pod číslom 64.594/37-III/4, na základe úspešne vyko­nanej učňovskej skúšky sme dostali výučný list. Za prácu v továrni po celú dobu štúdia sme dostávali odmenu, z ktorej sme si hradili náklady na štúdium a časť zostávajúcich prostriedkov sme dostali
pri ukončení štúdia.

Rozvoj odborného a vysokoškolského školstva

Napriek politickým zmenám po roku 1945 a 1948, ktoré zmenili predovšetkým vlastnícke vzťahy, nový štátny aparát prevzal na určitú dobu niektoré prvky baťovho systému – ako bolo plánovanie a výchova mladých odborníkov pre priemysel a služby. Vznikli odborné učilištia, ktoré na dlhé roky zabez­pečovali spoľahlivú výchovu odborníkov.

V školskom roku 1988/1989 bolo na Slovensku 369 stredných odborných učilíšť, ktoré v dennom štúdiu navštevovalo 149 605 žiakov a v školskom roku 1987/1988 ukončilo odbornú prípravu 40 322 absolventov. Z celkového počtu žiakov 71 266 sa pripravovalo pre strojárenstvo, elektrotechniku, dopravu a hutníctvo. V domovoch mládeže bývalo 28 130 študentov.

Na 13 vysokých školách (43 fakúlt) v školskom roku 1988/1989 študovalo 59 458 študentov, z toho 48 543 študentov zo Slovenska, 1 687 zo zahraničia a 9 228 popri zamestnaní. Na školách prednášalo 2 815 profesorov a docentov. V školskom roku 1987/1988 ukončilo vysoké školy 10 804 absolventov,
z toho technické vedy 5 154. Politické vedy ukončilo 14 a právnickú fakultu 254 absolventov. Na vy­sokoškolských internátoch bolo ubytovaných 36 065 poslucháčov.

Podstatná časť absolventov učilíšť, odborných škôl a vysokých škôl našla vo svojom odbore primerané zamestnanie.

Významné postavenie okrem vzdelania má veda a výskum, ktorá je matkou pokroku. Na Slovensku v roku 1988 pracovalo v 146 samostatných organizáciách výskumnej vývojovej základne so 64 944 pracovníkmi, z toho 35 482 v ústavoch riadených VHJ (podnikovou sférou). V roku 1988 na rozvoj vedy a techniky sa vynaložilo 8 148 mil. Kčs (270 mil. €), z toho podniková sféra prispela 5 000 mil. Kčs (166 mil. €). Široko bolo rozvinuté zlepšovateľské a vynálezcovské hnutie a iniciatíva pracovníkov.

Zmeny v školstve a vede po roku 1989

Zmeny v spoločnosti po roku 1989 výrazne ovplyvnili školstvo a vedecko-výskumnú základňu.
V. Komárek už v roku 1988 upozorňoval na potrebu „navrátenia spoločenskej prestíže pedagógom, učiteľom a viac investovať do ľudí, než do budov. Zvýšiť platovú hladinu a ostro ju diferencovať podľa klasifikácie a kvality výkonov“. Odporúčal vychovávať univerzálne vybaveného komerčného inžiniera a za solídny pokladal rozvinutý štátny školský systém poskytujúci bezplatne vzdelávanie.

Od roku 1989 sa vystriedalo veľa pravicových aj ľavicových vlád, ktorým sa postupne podarilo degradovať školstvo aj vedu. Dnes konštatujeme, že naši absolventi škôl nenachádzajú uplatnenie na trhu práce, že kvalita výchovy nezodpovedá požiadavkám praxe, čo kritizujú zamestnávatelia, ministerstvo aj verejnosť.

Keď kvantita neznamená kvalitu

Ku koncu roku 2013 na 36 verejných, súkromných a štátnych vysokých školách so 132 fakultami študovalo 127 649 študentov v 1 929 odboroch. V roku 2013 ukončilo vysokú školu 40 699 absolventov denného štúdia a 23 689 popri zamestnaní. Na verejných školách prírodné a technické smery ukončilo 13 620 absolventov, spoločenské vedy ukončilo 15 001 absolventov, z toho napr. politické vedy 1 440
z toho 287 politológov, právne vedy ukončilo 2 118 absolventov.

Ukazuje sa, akoby neviditeľná ruka trhu nemala dosah na školstvo, ktoré produkuje absolventov,
u ktorých je evidentné už pri nástupe do školy, že nemajú praktické uplatnenie na trhu práce. Na úradoch práce napr. v apríli 2013 evidovali 22 017 stredoškolákov, 23 930 absolventov vysokých škôl. Štát vynakladá na výchovu absolventa vysokej školy, rozdielne podľa študijných odborov, pre jednoduchosť uvažujme cca 10 000 €, čo je celkove čiastka bezmála 240 mil. €. Týchto absolventov štát následne v rôznych programoch financovaných Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR a z fondov EÚ preškolí za nemalých finančných prostriedkov a možno vráti do praxe. Napriek tomu štát reformuje školstvo, namiesto toho aby rázne ukončil tieto praktiky a uplatnil praktické a dobré skúsenosti získane od Komen­ského čias.

Bez účasti súkromného kapitálu školstvo a vedu nevybudujeme

Významné postavenie pre prípravu absolventov má duálne školstvo, ktoré objavujeme v zahraničí, napriek tomu že tento systém sme mali dobre prepracovaný. Vyžaduje sa však iný prístup zo strany rozhodujúcich podnikov predovšetkým zo zahraničnou účasťou, ktoré získali od štátu nemalé stimuly
(v rokoch 2002 až 2012 bolo udelených 128 investičných stimulov 113 subjektom v hodnote skoro
1,4 miliardy €, v roku 2013 do mája 2014 udelila vláda 18 stimulov vo výške 92,7 mil. € (INESS) a ďalšie výhody, ktoré svoje zisky namiesto do technického rozvoja a výchovy kádrov odvádzajú do zahraničia. Napr. Podľa Pravdy 13. 7. 2013 firmy zo zahraničnou účasťou za obdobie rokov 2003 až 2012 zarobili 28,60 miliardy eur, cez dividendy poslali svojím majiteľom 19,5 miliardy eur a 9,1 miliardy spätne investovali. V roku 2012 však z dividend 2 109 milióna eur investovali len 651 miliónov eur.

Európske inštitúcie dlhodobo kritizujú Slovensko za nedostatočnú podporu vedy a zaostávanie škol­stva. Na vedu, výskum a inovácie dávame 0,8 % ročného hrubého domáceho produktu, čo nás radí na 22 miesto z 28 krajín EÚ. Ani plánovaných 1,2 % hrubého domáceho produktu v roku 2020 situáciu nezlepší pokiaľ ostatné krajiny EÚ naplnia svoje ciele.

Rozvoj vedy, výskumu a inovácií ako aj dobré organizované školstvo je základom rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenska v globalizovanej spoločnosti. Na Slovensku sa už roky nedarí podporiť a zefektívniť fungovanie vedy a výskumu. Chýbajú peniaze na školstvo, napriek tomu produkujeme viac ekonómov a právnikov než absolventov prírodných a technických odborov. Myslíme si, že je potrebné zastaviť produkovanie absolventov vysokých aj stredných škôl, o ktorých vieme, že na trhu práce nemajú uplatnenie, zvýšiť podiel privátnych výdavkov na vedu, ktorých pomer vo vyspelých krajinách je 2:1 v prospech súkromných zdrojov. Podniky by mali byť motivované tak, aby do výskumu a školstva investovali. Napr. stimulmi pre školstvo a vedu.

Bohužiaľ, ani po rokoch sme si neosvojili pripomienku W. Komárka – vychovávať univerzálnejších inžinierov a ani súčasné kritériá akreditácie študijných programov vysokých škôl veľmi málo alebo vôbec nepodporujú výchovu podľa požiadaviek výrobnej sféry. Vysokým školám tieto kritéria neotvárajú možnosť širšie koncipované a pružné prispôsobiteľné obsahy štúdia a vo vzťahu k výskumu sa orientujú na vedecké publikácie v zahraničných teoretických časopisoch. V systéme kritérií hodnotenia kvality vysokej školy v procese akreditácie veľmi absentujú kritériá, orientované na spoluprácu s praxou, apliko­vaný výskum a konkrétne projekty realizované v praxi.

Veľkým kapitálom sú mladí výskumní pracovníci a vôbec inteligencia, ktorá pre nedostatok príležitostí emigruje do zahraničia.

Naša generácia prispela k rozvoju spoločnosti v období rozvoja priemyslu na Slovensku. Zastávali sme vysoké manažérske posty, získali bohaté životné skúsenosti, ktoré sme ochotní na záver našej životnej púte odovzdať svojim nástupcom pre blaho slovenského národa. Nechceme poučovať, ale veríme, že naše odporúčania by spoločnosti prospeli.

Ing. Anton Julény sen., maturant 1954