Reklama
Reklama

Zrušte RTVS! Prichádza Matovičov plátok

Počet zobrazení: 2481

V Slovenskej republike vychádza denne v printovej verzii 7 celoštátnych denníkov a 2 regionálne. Do rúk čitateľov sa dostáva 16 tlačených týždenníkov, 21 časopisov a magazínov s mesačnou periodicitou. V slovenskom éteri vysiela 9 rozhlasových staníc verejnoprávneho vysielateľa a rovnaký počet multiregionálnych súkromných rádií. Podtatranský ľud si môže na svojich obrazovkách prepínať v ponuke 4 televíznych spoločností s licenciou slovenského vysielateľa. O stovke zahraničných nehovoriac.

Ministerský predseda Igor Matovič im – aj desiatkam webových portálov – vyjadruje nedôveru. Nepovažuje ich zjavne za dostatočnú ani garantovanú paletu informačného zdroja vhodného pre formovanie „správnych“ názorov občanov. Preto ide do vládnych novín, ktorých tlač a rozvoz bude zo štátnej kasy, presnejšie z „prázdnej Ficovej a Pellegriniho špajzy“, vyťahovať státisíce eur. Ktovie kedy, prečo a čím inšpirovali Matoviča práve diktátori typu Nicolae Ceaucescu alebo Kim Čong-un? Zrejme preto, že jeho povolebný nápad zriadiť Štátny fond na podporu investigatívnych novinárov, do ktorého by nalial 10 miliónov eur z verejných zdrojov, sa nestretol s pochopením novinárov, odborníkov ani koaličných partnerov. Od zámeru teda upustil, no do vládneho programu presadil štátne noviny. Zmyslom má byť pravidelné informovanie ľudí na mesačnej báze o tom, ako a na čo štát míňa peniaze a čo ministerstvá za posledný mesiac urobili.

matotlacc843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Podľa Hospodárskych novín Úrad vlády SR aktuálne hľadá tlačiareň a distribútora. Štátne noviny, ktoré majú vychádzať mesačne v dvojmiliónovom náklade, chcú spustiť do 90 dní. Zaujímavé, no o verejnom konkurze na šéfredaktora tejto Matovičovej „hlásnej trúby“ som nezachytil ani len slovko. Samozrejme, veď čo ak by sa (čisto teoreticky) do konkurzu prihlásili Lenka Mayerová, Izabela Pažítková, Libuša Sabová, Eleonóra Bujačková alebo Emil Polák, Gustáv Murín, Maroš Smolec či Ľudovít Števko? To si radšej Igor z Trnavy bude popri premiérskom plate vyplácať transparentne sám sebe príplatky aj za post hovorcu vlády i za pôsobenie šéf editora svojho klebetníka.

Matovičova miništrantka v historickej budove bývalej Tatra banky na Námestí SNP v Bratislave, ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO), už ale v apríli avizovala potrebu zmeniť voľbu generálneho riaditeľa verejnoprávnej RTVS. Veľavravné. Dostatočne na to, že to našej „rodnej“ Slovenskej televízii, snažiacej sa v koronakríze obstáť, aj tak nepomôže. Hoci od volieb zjavne nadbiehala Matovičovej neukojenej túžbe hocikedy (ako Rumburak) vstupovať do vysielania. V Mlynskej doline sa uplatňuje už opäť starý, „dobrý“ a už niekoľkokrát osvedčený scenár liberálneho mlyna. Zaznejú najskôr výkriky o údajnej cenzúre v spravodajstve. Alebo zavŕzga tzv. kolobežka Reportérov. Podľa know-how nemenovanej politickej neziskovky sa koordinovane (s ambasádou zámorskej veľmoci) spustí akcia investigatívcov. Je to tak vždy, keď je potrebné tresnúť bejzbalovou palicou po hlave generálnemu riaditeľovi s národnou či demokratickou orientáciou.

Po spomínanej aprílovej poznámke ministerky kultúry nasledovali májové invektívy a obvinenia od predsedu mediálneho výboru NR SR Kristiána Čekovského (OĽaNO). Obvinil RTVS z nehospodárnosti, na svetlo mediálneho sveta vytiahol predražené relácie. Očierňovanie verejnoprávnej televízie a jej generálneho i programového riaditeľa naberalo a naberá na obrátkach. Okrem Čekovského, ktorý patril k historicky k najslabším redaktorom v RTVS, no napriek tomu sa pustil do Ivety Malachovskej, Petra Núñeza i ďalších osôb, sa v karanténe odviazala tiež neslávne známa politička neúspešného Progresívneho Slovenska Zora Jaurová. Na sociálnej sieti obvinila moderátora relácie „Do kríža“ Jaroslava Danišku, že práve on je bielym koňom najväčšieho a najschopnejšieho slovenského televízneho producenta Petra Núñeza.

Uznávaný režisér to, pochopiteľne, nenechal len tak. Bulvár, živiaci sa takýmito konfliktmi a kauzami, s potešením priniesol jeho reakciu. ,,Prekvapuje ma, že takýto postup voči RTVS prezentuje človek, ktorý je s verejnoprávnou televíziou v súdnom spore. Podľa môjho názoru ide o konflikt záujmov. S pánom Čekovským sme dohodnutí na osobnom stretnutí a aby som bol korektný, k jeho zverejneným informáciám sa vyjadrím až po spomínanom stretnutí.“ A poriadne to zrátal aj dcére bývalého predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša. „Pri príprave mojej reakcie som zistil veľmi zarážajúce skutočnosti, ktoré sa týkajú práve pani Zory Jaurovej. Pani Jaurová je napríklad oficiálnym producentom filmu ,Moc‘, ktorý pod jej producentským vedením získal 621 800 eur z Audiovizuálneho fondu a 180 000 eur z RTVS. Dokonca v čase, keď bola predstavená ako kandidátka do Európskeho parlamentu, a to konkrétne v novembri 2018, bolo projektu priklepnutých ďalších 200 000 eur z verejných peňazí, tentoraz z Fondu pre podporu národnostných menšín. Na základe týchto informácií sa dá povedať, že pani Jaurová je zjavne úspešnejšia podnikateľka s verejnými zdrojmi ako politička (neuspela vo voľbách do Európskeho parlamentu ani do NR SR). Ako političke v úlohe producentky jej zmluvne schválili len za rok 2019 na iné projekty ďalších 777 500 eur z verejných zdrojov. Je zarážajúce, že osoba, ktorá zjavne čerpá z verejných zdrojov veľké finančné prostriedky, obviňuje na základe nepravdivých informácií iné osoby z neefektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi,“ dodal Núñez pre PLUS jeden deň.

Za povestný výstrel z Auróry k otvorenému prenasledovaniu a likvidácii Jaroslava Rezníka treba považovať pseudoškandál vytvorený okolo reportáže o financovaní dobrovoľných hasičov. Stačilo, že členka manažmentu Hana Lyons sa dožadovala „urýchlene vidieť ešte neodvysielaný príspevok s Róbertom Kaliňákom“. Takto zavádzajúco o tom balamutili verejnosť zaujaté oligarchické a bulvárne médiá i webové portály najatých agentov prinášajúce všetky klebety a udania z mediálnej sféry. (Podľa nich by asi bola logickejšia projekcia až po odvysielaní reportáže...). Dlhoročne uplatňovanou praxou skupinky v tvorivom tíme Reportérov, plniacich zadania na objednávku zvonku, je absencia televízneho právnika na projekciách. Ten by mal médiu verejnej služby garantovať ústavný či zákonný rámec obsahu príspevkov proti prípadným žalobám.

Poznám pomery v tom „čude medzi ZOO a cintorínom“ a stavil by som sa, že šéfku odboru spravodajstva na projekciu niekto nahovoril, či dokonca priamo prizval. Len preto, aby sa vzápätí ešte pre dokončením projekcie spustila obohraná platňa. Kontrolu zo strany svojej nadriadenej Hany Lyons označil šéfdramaturg publicistickej relácie Reportéri Richard Bolješik za neprimeraný zásah do pracovných postupov a pokus o cenzúru. Lebo takto ich to nacvičili. Súčasne z Bratislavy už odletel v diplomatickej pošte do USA „teplý bonz“ k rukám strážcov demokracie a slobody slova. Neprekvapí preto, že Slovenská republika v rebríčku Transparency International za rok 2020 opäť klesne o niekoľko priečok... Nič nové pod slnkom. Podobné to bolo za Hrehu v roku 2007 v kauze „Lampa“ i v roku 2009 za Nižňanského v kauze „Sociálny podnik“...

Novinkou tentoraz je, že Richard Bolješik dal v RTVS prekvapivo výpoveď. Ešte pred parlamentným vyvrcholením s verejnou popravou vopred odsúdených členov vrcholového manažmentu RTVS. Bývalý JOJ-kár tak údajne urobil „na protest proti Hane Lyons, ktorá pri odmeňovaní finančne uprednostňovala svoju kamarátku a jeho šikanovala.“ Čo teda – cenzúra či šikana? Alebo skôr výhodná ponuka Bolješikovi, ktorá sa neodmieta? Veď vláda Igora Matoviča na Slovensku koná transparentne, bojuje proti korupcii a urputne likviduje mafiu... I táto bublina v očiach objektívneho diváka spľasla, veď inkriminovaný príspevok RTVS riadne odvysielala večer 25. mája 2020 v relácii Reportéri. Mediálni experti sa však na tom bavia ako deti v lunaparku, veď škandalizovať dnes exministra Kaliňáka nie je ani hrdinstvo ani žiadna investigatíva. Prečo sa Reportéri nepustili napríklad do témy predražených nákupov testov, rúšok, ochranných odevov či techniky súčasnej vlády? Prečo nenašli odvahu na pátranie po rodinných prepojeniach a nehoráznych personálnych čistkách v štátnej a verejnej správe? Kto a prečo zakázal ponoriť sa do témy budúcich amerických vojenských základní na Slovensku?    

Je nad slnko jasné, že vládnu koalíciu s ústavnou väčšinou v parlamente pre likvidáciu Jaroslava Rezníka na čele RTVS nerozbolí hlava... S ústavnosťou, s právnou čistotou postupu, morálnymi či profesionálnymi aspektmi sa vôbec nebude zaťažovať. V júnovom čísle mesačníka Extra plus ma, okrem iného, zaujali slová „slovenského meritokrata“, úspešného podnikateľa Jaroslava Kuracinu: „Vládnutie strany Smer-SD bolo neakceptovateľné, pretože ich nutkavá potreba ,uliať‘ dvadsať i viac percent provízie z každej verejnej zákazky je jednoducho, slušne povedané, kleptománia.“ Snaha liberálov nezadržateľne ovládnuť ideovo a politicky aj ten maličký zvyšok dvoch čiastočne sa odlišujúcich mainstreamových médií na chorom mediálnom trhu Slovenskej republiky je potom, slušne povedané, zvrhlosť.

Ktovie, či ju dokáže zastaviť predseda Národnej rady SR Boris Kollár, ktorý sa RTVS zastal. Vyhlásil, že „požiada o hĺbkový audit a do zverejnenia jeho záverov nedovolí kriminalizovať radu verejnoprávneho vysielateľa!“ Boj o Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu sa dnes totiž preniesol z parlamentnej pôdy do priestorov Rady RTVS. A šéf parlamentu Boris Kollár sa na jej mimoriadnom rokovaní osobne zúčastnil! Pozoruhodný, bezprecedentný krok, na ktorý sa odhodlal zrejme intuitívne – kým ho politicky „neusmernia“... (ako ministra Daniela Krajcera na jeseň v roku 2010).

Ak by sa mi ešte pred časom chcelo nahlas na politikov zvolať „Ruky preč od RTVS!“, dnes som úplne zmenil pohľad. Pokiaľ nemajú byť verejnoprávne médiá národnými a kultúrnymi ustanovizňami, pokiaľ sa nemajú zásadne odlišovať najmä v spravodajstve a publicistike od komerčných a bulvárnych médií, volám: „Treba RTVS zrušiť!“ Veď propagandu liberálneho fašizmu a novo nastupujúcej totalitnej moci prevezmú z našich daní na svoje plecia avizované Matovičove vládne noviny. Do poštových schránok nám „ZMATOVNÍK“ bude (namiesto 13. dôchodku) „zadarmo“ vhadzovať starostlivo vybraný „náš človek“ – neobyčajne obyčajný kuriér...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama