Reklama
Zľavy na wellness pobyty
Reklama

Zväzáci. Zväzácka generácia

Počet zobrazení: 5733

trat_mladeze.jpgTrať mládeže: Slávnostný vlak na viadukte na kilometri 6,578.

Pred šesťdesiatimi piatimi rokmi, 23. apríla 1949, vznikol Československý zväz mládeže. Pre jeho členov sa vžilo pomenovanie zväzáci. Po dvadsiatich rokoch, 5. marca 1969, Československý zväz mládeže zanikol. Čo znamenal pre mladých ľudí v čase, keď vznikol, a prečo po rokoch stratil svoj pôvodný lesk?

Názory na zväzácku minulosť sú dnes značne rozdielne. Až diametrálne rozdielne. Rovnako, ako je záujem veci objasniť, je aj záujem veci zamlčať. Je pravdou aj to, že nie každému dnes vyhovuje prihlásiť sa ku svojej zväzáckej minulosti. A nie iba k zväzáckej! V živote však platí, že to, čo sa stalo, sa už neodstane. Pokusy o akékoľvek prerobenie zväzáckej minulosti sú preto scestné.

Kto raz patril k zväzáckej generácii, v ňom toto znamenie generačnej príslušnosti, ako isté znamenie doby, objektívne zostáva, aj keby sa k nej verejne nehlásil.      

Aspoň stručne si pripomeňme, čo predchádzalo vzniku Československého zväzu mládeže a aká bola jeho história.

V prvej Československej republike existovalo množstvo najrozličnejších spolkov, organizácií a združení mládeže – vzdelávacie, zábavné, telovýchovné, vekovo a sociálne diferencované, pri politických stranách, náboženských spoločnostiach a pod. Počas Slovenského štátu bola väčšina z nich zakázaná a násilne rozpustená. Mládež sa musela povinne združovať v Hlinkovej mládeži. Oficiálne boli ešte povolené niektoré cirkevné spolky a študentské stavovské organizácie. Podobná situácia bola aj v Protektoráte Čechy a Morava.

Koncom druhej svetovej vojny na oslobodených územiach Slovenska sa začala mládež postupne organizovať vo Zväze slovenskej mládeže. Bola to jednotná, celonárodná a nadstranícka organizácia, ktorá združovala mladých ľudí bez rozdielu politického a náboženského presvedčenia. Zapájala ich do zápasu o nový charakter štátu s ľudovodemokratickou orientáciou. Usilovala sa podchytiť záujem mládeže na rozsiahlom podklade kultúry, zábavy, športu a turistiky, v úzkej zviazanosti so sociálnym prostredím, v ktorom mládež žila. Bezprostredne po oslobodení vznikol aj Zväz českej mládeže, od počiatku budovaný ako organizácia jednotná a národná od politických strán nezávislá. Na východnom Slovensku vznikol Sojuz moloďoži Karpat – Zväz mládeže Karpát, ktorý združoval pokrokovú mládež ruskej a ukrajinskej národnosti. Uzatvorenie spojeneckej zmluvy medzi Československom a Poľskom v marci 1947 bolo podnetom pre vznik Stovarzyszenia mlodzieżi poľskiej – Zväzu poľskej mládeže, ktorý združoval mladých ľudí poľskej národnosti žijúcich v Československu. Okrem týchto organizácií, ktoré boli budované na etnickom princípe, vznikali alebo boli znovuzriadené aj niektoré ďalšie. Na vysokých školách sa oživotvorili študentské spolky, zastrešované samostatnými Zväzmi vysokoškolského študentstva na Slovensku i v Čechách.

Mladí ľudia ihneď po skončení vojny sa pod patronátom svojich organizácií zapájali do obnovy a rozvoja zničenej krajiny. Dvíhali z trosiek a rumovísk dediny a mestá. Obnovovali chod fabrík a závodov. Stavali cesty, mosty a železnice. Slovenskí zväzáci spolu s bývalými vojakmi a partizánmi znovu postavili fašistami vypálenú obec Baláže. Nazvali ju Stavbou národnej vďaky. Vyhlásili výstavbu železnice z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice za stavbu mládeže, ktorá je známa ako Trať mládeže. Po dokončení trate jej stavitelia nastúpili na ďalšie stavby, ako bola Dedina mládeže, Trať družby, Priehrada mládeže a i. V Čechách k najvýznamnejším patrili stavby mládeže Lidice – Most – Litvínov, Nová huta v Kunčiciach – Ostrave, Kaučukáreň Kralupy a i. Stavby mládeže boli oprávneným zdrojom hrdosti vtedajších zväzákov. V čase ich vzniku, pre zväzákov, ale aj pre vlasť, znamenali veľa. Hoci dnes, s odstupom vyše polstoročia, sa to môže zdať zanedbateľné. Vtedy to bol prejav ich rýdzeho vlastenectva. Krásne roky svojej mladosti zasvätili vlasti.

Zväz českej mládeže a Zväz slovenskej mládeže v podstate od počiatku svojho vzniku pracovali na federatívnom základe. Už v auguste 1945 sa dohodli, pri zachovaní svojej národnej svojbytnosti, na vytvorení spoločného, celoštátneho orgánu – Ústredia mládeže Československa, ktoré malo koordinovať ich činnosť a reprezentovať ich navonok. Budúci vývoj mládežníckeho hnutia zásadne ovplyvnili februárové udalosti v roku 1948. Ústredný akčný výbor Národného frontu v Prahe a Slovenský ústredný akčný výbor Národného frontu v Bratislave prijali striktné rozhodnutie o spôsobe jeho ďalšieho organizovania. Oba prijali zhodné uznesenie o budovaní jednotných a výlučných národných organizácií mládeže, ktoré mali združovať mládež všetkých sociálnych vrstiev, politických strán a náboženských vierovyznaní. V Čechách sa tak stal jedinou organizáciou Zväz českej mládeže a na Slovensku Zväz slovenskej mládeže. Ostatné organizácie a spolky mládeže vrátane vysokoškolských postupne zanikli, alebo boli rozpustené. S integráciou mládežníckych organizácií iba na národnom princípe sa však politická a štátna moc uspokojila iba dočasne. Jej eminentný záujem bol zjednotiť všetkých mladých ľudí do jedinej, celoštátnej, centrálne riadenej organizácie mládeže a detí.

zlucovacia_konferencia.jpgV decembri 1948 sa v Bratislave konalo zasadnutie ústredných výborov Zväzu českej mládeže, Zväzu slovenskej mládeže, Zväzu mládeže Karpát a Zväzu poľskej mládeže, na ktorom v zhode so zámernou stratégiou komunistickej strany prijali spoločné vyhlásenie o tom, že pristupujú k vytvoreniu jednotnej, celoštátnej organizácie mládeže. Predseda Zväzu českej mládeže Zdeněk Hejzlar na zasadnutí predložil návrh programu a organizačnej štruktúry budúcej celoštátnej organizácie, pre ktorú sa navrhoval názov „Československý zväz mládeže“. Za jej vzor sa kládol sovietsky Komsomol.

O vzniku Československého zväzu mládeže rozhodla Zlučovacia konferencia zväzov mládeže 23. apríla 1949. Jeho súčasťou sa stali aj pionierske oddiely Junáka. Zlučovacia konferencia, na ktorej sa zúčastnilo 780 delegátov, ktorí zastupovali okolo 600-tisíc mladých ľudí z celého Československa, prijala politickú deklaráciu, schválila stanovy a zvolila Ústredný výbor ČSM, ktorého predsedom sa stal Zdeněk Hejzlar.  Na separátnom zasadnutí sa stretli slovenskí delegáti konferencie a zvolili Slovenský ústredný výbor ČSM na čele  s predsedom Ernestom Sýkorom. O vytvorení Českého ústredného výboru sa na konferencii vôbec neuvažovalo. Korešpondovalo to s princípom asymetrického štátoprávneho usporiadania republiky. Centralistický princíp konštituovania inštitucionálnych vzťahov v republike sa tak presadil aj do ČSM.

Striktné uplatňovanie princípu asymetrického modelu štátoprávneho usporiadania v celom politickom systéme spôsobilo, že aj právomoc slovenských ústredných orgánov ČSM sa obmedzila na nežiaducu, minimálnu mieru. Prisúdil  sa im ponižujúci formát akýchsi zvláštnych či pomocných orgánov jednotného celoštátneho riadenia ČSM. V atmosfére, kedy za hlavné ideologické nebezpečenstvo bol v tom čase označovaný buržoázny nacionalizmus, Zväz mládeže sa nedokázal ubrániť nastupujúcej tuhej centralizácii riadenia organizácie z jedného, t. j. pražského centra.

Predstavitelia vtedajšej centrálnej politickej a štátnej moci Československému zväzu mládeže už pri jeho zrode kládli za úlohu vychovávať celú mladú generáciu v socialistickom duchu. Prisúdili mu poslanie, na ktoré nemal spôsobilosť, a ktoré zodpovedalo  predovšetkým záujmom straníckej a štátnej politike a už menej špecifickým záujmom mladej generácie. Činnosť zväzáckych organizácií v závodoch mala byť prednostne upriamená na získanie mladých ľudí pre údernícku prácu a socialistické súťaženie. Od roľníckej mládeže sa vyžadovalo zúčastňovať sa na prestavbe dediny a združstevňovaní poľnohospodárstva. U stredoškolákov sa mal  pestovať správny vzťah k štúdiu a ich činnosť sa mala zameriavať predovšetkým na zlepšovanie prospechu. Poslaním Zväzu mládeže na vysokých školách bolo aktivizovať študentov do intenzívneho štúdia a na priamu pomoc pri riešení problémov v národnom hospodárstve. Činnosť organizácií mládeže v armáde a bezpečnosti bola orientovaná na zabezpečenie bojovej a politickej  pripravenosti svojich útvarov a na plnenie rozkazov veliteľov. Individuálne záujmy mládeže zostávali nepovšimnuté.

zvazaci.jpegVychádzajúc z takto profilovaného programu Československého zväzu mládeže znateľná bola jeho účasť na budovateľských aktivitách. Vtedajší zväzáci dostali preto aj prívlastok „budovateľská generácia“. Národné pracovné zmeny mládeže, brigádnická činnosť, údernícke hnutie, boj proti fluktuácii, absencii a zlej pracovnej morálke, zápolenie o zvyšovanie kvality a produktivity práce a pod. patrili v tom čase medzi najfrekventovanejšie formy činnosti mládežníckej organizácie. Zvlášť populárne bolo Libčicko-myjavské hnutie, ktoré ako jedna z prvých foriem socialistického súťaženia mladých ľudí v závodoch sa masovo rozšírilo po celej republike. Neskoršie, v čase povodní na Dunaji v roku 1965, významná bola pomoc zväzákov z celej republiky, ale najmä zo Západoslovenského kraja, zaplaveným obciam na južnom Slovensku. Obnova zaplavenej obce Kolárovo bola vyhlásená za stavbu mládeže.

Od Zväzu mládeže sa vyžadovalo aj rozvíjanie politicko-výchovnej práce. V rámci Učebného roku ČSM sa v základných organizáciách vytvárali krúžky politickej výchovy. Táto činnosť bola najviac postihnutá bezduchým formalizmom. Prednášky, texty ktorých nezostavovali zväzáci sami, zo svojich hláv, ale pri ich tvorbe čerpali  z kníh a učebníc vtedajších domácich marxistických filozofov, boli presýtené demagogickými frázami, mystifikujúce a nudné. Odvtedy niektorí z týchto filozofov prešli výraznou názorovou metamorfózou a dnes opäť vystupujú, ale už ako angažovaní politológovia.

Už od začiatku svojej existencie Zväz mládeže venoval pozornosť kultúrno-umeleckej a osvetovej činnosti. Organizoval Súťaž tvorivosti mládeže. Pri jej zrode stáli poprední mladí a talentovaní umelci, ktorí sa hlásili ku Zväzu mládeže a vo väčšine boli aj jeho členmi. STM mala široký záber. Od základných kôl až po ústredné kolá sa v nej zúčastňovali zväzácke recitačné, spevácke, hudobné, tanečné, divadelné súbory, ale aj jednotlivci s literárnymi, výtvarnými, fotografickými prácami. V rámci tzv. Brigádnickej tvorivosti mládeže na Trati mládeže vznikol aj súbor piesní a tancov Lúčnica, ktorý potom úspešne rozvíjal svoju umeleckú činnosť pod patronátom Slovenského ústredného výboru ČSM. So Súťažou tvorivosti mládeže sú spojené aj legendárne Zväzácke predpoludnia. Boli to tanečné zábavy spojené s džezovými koncertmi, prednesom poézie, satirickými scénkami. Nezabudnuteľné zostali študentské majálesy a karnevaly a najmä činnosť Vysokoškolského klubu v Bratislave. Pri Západoslovenskom krajskom výbore ČSM v šesťdesiatych rokoch vznikla Galéria mladých, ktorá sa stala na niekoľko rokov skutočným centrom prezentácie nielen výtvarného umenia. Okrem výstav mladých výtvarníkov a fotografov sa tu schádzali aj mladí spisovatelia, hudobníci, novinári, študenti stredných i vysokých škôl spolu s ďalšími mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímali o umenie. Vo vydavateľstve Smena, ktoré bolo vydavateľstvom ČSM, bola vytvorená edícia Mladej tvorby. Vychádzali v nej pôvodné prozaické, básnické a literárno-kritické práce mladých autorov. Prítomnosť mladých autorov v literatúre odvtedy už nebolo možné nebrať na vedomie a nevšímať si ich.

Československý zväz mládeže najmä v šesťdesiatych rokoch sa začal viac venovať organizovaniu športových podujatí a súťaží,  organizovanému pobytu mládeže v prírode, turistike, vodáckym športom. Začal budovať turistické základne, tábornícke osady a veľkému záujmu mladých ľudí sa tešil aj výstup mládeže na Rysy, ktorý sa koná dodnes.

Diskusie o zameraní činnosti Zväzu mládeže boli stále živé, najmä v prvých rokoch jeho existencie. Nie vždy sa však podarilo v danej situácii presadiť názory, zodpovedajúce skutočným záujmom väčšiny mládeže. Pod vplyvom sektárskych tendencii sprvu prevažovali aj snahy zmeniť Zväz mládeže prednostne na politicko-výchovnú organizáciu mládeže, čím sa potláčala jeho špecifickosť.  Tieto extrémne názory pripravili Zväz mládeže aj o materiálne technické zázemie pre záujmovú činnosť. Svoje rekreačné strediská, kultúrne zariadenia a športoviská odovzdal iným spoločenským organizáciám. Spolu so sektárstvom sa v činnosti ČSM presadil aj avantgardizmus. Nasvedčuje tomu napríklad okázalá akcia Mládež vedie Brno. Mladí ľudia v rámci tejto akcie, ktorá sa rozšírila aj do ďalších miest, preberali na určitý čas riadenie podnikov, škôl, úradov verejnej správy a miestnej samosprávy a pod. Menej vyspelí mládežnícki funkcionári presadzovali v činnosti mládežníckej organizácie extrémne suchárske názory, zjednodušené náhľady na život. Najhorlivejší z nich odmietali napríklad spoločenské oblečenie (niektorí aj z nedostatku peňazí) a do divadla a na koncerty okázalo chodili v montérkach. Neuznávali párové tance a preferovali tance kolové. Nefandili modernej hudbe. Uprednostňovali tzv. častušky a estrády. Našťastie takýto kurz v činnosti netrval dlho a Zväz mládeže sa po čase spamätal so svojho zablúdenia.

Začiatkom päťdesiatych rokov, v dôsledku uplatňovania stalinskej teórie o zostrovaní triedneho boja za socializmu sa začala spoločensko-politická atmosféra v štáte meniť k horšiemu. Horlivé snahy hľadať a odhaľovať nepriateľov režimu vo vlastných radoch, vyústili do politických čistiek a zinscenovaných politických procesov. Po vynesení najprísnejších rozsudkov vo vykonštruovanom procese nad „vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym“  v novembri 1952, kádrovanie, podozrievanie a represie neobišli ani Zväz mládeže. Predseda ÚV ČSM a poslanec Národného zhromaždenia Zděnek Hejzlar bol obvinený, že je nositeľom metód tzv. sprisahaneckého centra vo Zväze mládeže, a že neprejavil ochotu pomáhať odhaľovať  domnelých účastníkov protištátneho centra. Na základe týchto vykonštruovaných obvinení bol odvolaný z funkcie predsedu ústredného výboru a vylúčený z ČSM a KSČ. Spolu s ním boli z vedenia Zväzu mládeže odvolaní a potrestaní aj ďalší ôsmi funkcionári. Po týchto kádrových čistkách nastala stagnácia a zjavný proces úpadku Československého zväzu mládeže.

Do začiatku päťdesiatych rokov Zväz mládeže napriek mnohým nedostatkom a pochybeniam predstavoval živé a silné politické hnutie mládeže. Preto aj veľa bývalých zväzákov v dobrom spomína na toto obdobie a na svoje pôsobenie v ČSM. 

Ďalší vývoj Zväzu mládeže treba vnímať v súvislosti s vtedajšou spoločensko-politickou a ekonomickou situáciou. Najmä odhalenie kultu osobnosti na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu začiatkom roku 1956 vyplavilo na povrch mnohé podlosti, ktoré sa udiali aj u nás doma. Mladí ľudia boli tým všetkým pobúrení a dožadovali sa nápravy. Nechceli iba pasívne prijímať prehodnocovanie minulých udalostí. Najmä vysokoškoláci sa ako prví verejne vzbúrili proti praktikám politickej moci. Dožadovali sa nápravy krívd a deformácií a naplnenia svojich požiadaviek, predstáv a nádejí. Za nevyhnutné pokladali aj zmenu obsahového zamerania činnosti, metód práce a celkového fungovania Zväzu mládeže.

Podaktorým základným kolektívom a zväzáckym orgánom, aj keď boli  denne pod prísnou kontrolou straníckeho aparátu, sa  v týchto stiesnených podmienkach darilo, hoci zriedkavo, nachádzať spôsoby, ako uspokojiť mnohé prirodzené záujmy mladých ľudí. Bolo to tak nie iba v ČSM, ale aj v sovietskom Komsomole. Svedectvo o tom podáva vo svojich pamätiach aj Michail Gorbačov: „Napriek tomu, že stranícke oko dňom i nocou ostražito sledovalo, čo sa deje medzi mládežou a čím sa my, komsomolské výbory, zaoberáme, hľadali a nachádzali sme spôsoby, ako od nás odpútať pozornosť.“ Koniec koncov netreba si život mladých ľudí ani v päťdesiatych rokoch predstavovať skreslene, že vo všetkom boli odkázaní iba na ČSM. Predsa boli to roky ich mladosti a mladosť je vždy nevyhnutne plná aj  príjemných a veselých zážitkov. Napriek všelijakým peripetiám sa preto nájde veľa mladým ľudí, ktorých reminiscencie na roky mladosti, prežité aj v ČSM, sú v nejednom ohľade pozitívne, či už boli korunované úspechmi, alebo zápasom za presadenie svojich oprávnených záujmov.

odznak_szm.jpgJanuárové plénum ÚV KSČ v roku 1968 otvorilo pre mladých ľudí priestor aj na demokratizáciu svojej organizácie – Československého zväzu mládeže. Programová platforma a organizačná štruktúra Zväzu mládeže založená na princípe „prevodovej páky strany“ sa ukázala ďalej ako neudržateľná. Rovnako sa stával neudržateľným aj systém vnútorných vzťahov v organizácii medzi sociálnymi, vekovými a záujmovými skupinami mládeže. Potvrdila to aj strana vo svojom Akčnom programe, ktorý jednomyseľne prijali členovia pléna ÚV KSČ v apríli 1968. Bolo v ňom zdôraznené, že: „mnohorakosť potrieb, záujmov a často sa meniacich záľub mládeže, ktorá sama je vekovo, sociálne, kvalifikačne a inak vnútorne diferencovaná, vyžaduje aj členité a diferencované organizácie detí a mládeže.“  Ústredný výbor  Zväzu mládeže, povzbudený aj takýmto novým prístupom strany k problémom mladej generácie, dal plný priechod ozdravnému procesu a hľadaniu najlepšieho spôsobu obrody mládežníckeho hnutia. Vzdal sa monopolného postavenia Československého zväzu mládeže a podporil vznik ďalších samostatných detských a mládežníckych organizácií.

Tragické augustové udalosti 1968 načas prerušili aktivity smerujúce k vytvoreniu samostatných organizácií detí a mládeže. Mladí ľudia sa jednotne postavili proti vpádu intervenčných vojsk Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky do našej vlasti. Jednota, ktorá v týchto dňoch dosiahla svoj vrchol, sa tvorila prirodzenou cestou na platforme vlastenectva, akčného vystupovania zväzákov, pionierov, junákov, mladých robotníkov, poľnohospodárov, vysokoškolských a stredoškolských študentov, mladej inteligencie, príslušníkov armády a bezpečnosti, bez rozdielu ku ktorej organizácii sa hlásili.

Na otázku, ako ďalej postupovať v mládežníckom a detskom hnutí v podmienkach okupácie našej vlasti, odpovedali členovia pléna ÚV ČSM na svojom zasadnutí v septembri 1968: „Budeme naďalej podporovať úsilie za vytvorenie samostatných organizácií detí a mládeže. Nikdy nedopustíme akékoľvek snahy o umelé oživovanie monopolnej organizácie mládeže.“ Po tomto pléne vývoj v mládežníckom a detskom hnutí zaznamenal prudkú akceleráciu. V Čechách vzniklo na pôde bývalého ČSM sedem nových organizácií. Tento proces bol zavŕšený vytvorením Združenia organizácií detí a mládeže ČSR v decembri 1968, ktorého členom sa stal aj Český Junák. Na Slovensku vzniklo päť nových organizácií, ktoré spolu so Slovenským Junákom vo februári 1969 vytvorili Združenie detských a mládežníckych organizácií Slovenska. V decembri 1968 bol ustanovený aj Zväz vojenskej mládeže ako organizácia s celoštátnou pôsobnosťou. Vznikom samostatných organizácií detí a mládeže a vytvorením ich národných združení Československý zväz mládeže fakticky zanikol. Oficiálne o zániku ČSM rozhodlo VIII. plenárne zasadnutie Ústredného výboru ČSM 5. marca 1969.

Zväzáci! Zväzácka generácia! V prvých povojnových rokoch to malo svoj pozitívny náboj a cveng. Po páde bývalého, socialistického režimu je to naopak. Spolu s odsúdením totalitného systému uplatňovania politickej moci sa často odsudzujú aj tí mladí ľudia – zväzáci, ktorí dali svoje sily a schopnosti do služieb oslobodenej vlasti. Manipulátori histórie do hodnotenia Československého zväzu mládeže vnášajú dnešné predstavy. Často úmyselne hľadajú to, čím by ho mohli poškvrniť. Bolo by však spravodlivé zväzácku generáciu chápať historicky. A podľa reálnych činov a pozícií, ktoré zaujímala, jej prisúdiť aj patričné ocenenie, eventuálnu zodpovednosť. Nemalo by ísť iba o vyzdvihovanie negatívnych detailov jej minulých skutkov, ale o postihnutie tendencií vývoja, ktoré sledovala.

Angažovanosť a konanie prvých zväzákov bolo v tom čase úprimné, nepredstierané a malo svoje dobové odôvodnenie. Nemožno preto súhlasiť s tými, ktorí zlomyseľne biľagujú zväzácku generáciu a pohŕdavo sa vyjadrujú o tom, čo často vôbec nepoznajú a opovrhujú všetkým, čo bolo spojené s Československým zväzom mládeže a so socialistickým režimom. Určujúci by mal byť aj v tomto prípade imperatív historickej pravdy.   

Priemer: 4.7 (34 hlasov)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama