Čínske súvislosti... a iné veci...

(Zamyslenie nad jednou knihou o Číne)
Počet zobrazení: 2715

Musím sa ako autorka priznať – aby bolo jasné že nepatrím ku skupine slovenských plagiátorov – že názov recenzie je de facto prevzatý názov knihy doc. PhDr. Milana Čákyho, CSc.: Čínske súvislosti (DS 2011, ISBN 978-80-970736-1-9, 296 strán).

Prečo táto inšpirácia? M. Čáky bol totiž pôvodným inšpirátorom predstavovanej práce a človekom, ktorý dal dohromady zaujímavý autorský triumvirát z rôznych vysokoškolských pracovísk (FiF UPJŠ v Košiciach, FSV UCM v Trnave a KPaES UKF v Nitre).

slovo_cina_843.jpgVýsledkom ich práce je vedecká monografia: Svetozár KRNO, Peter JUZA, Monika PRAZNOVSKA: Čína v súčasných medzinárodných vzťahoch, FSV UCM, Trnava 2021, ISBN 78-80-572-0114-4, 202 strán.

Po tom, čo M. Čáky odišiel do dôchodku, jeho povinnosti prevzala nová editorka publikácie doc. PhDr. Andrea Čajková, PhD., ktorá úspešne doviedla uvedený vedecký projekt (v rámci grantu KEGA 004UCM-4/2018) k tomu, že jeho knižnú podobu môžeme dnes predstaviť.

Prácu do sveta vypravili aj pozitívne odborné posudky dvoch slovenských vedeckých autorít. Prvou recenzentkou bola doc. PhDr. Tatiana Tokölyová, PhD. z Fakulty sociálnych vied UCM v Trnave a potom prof. PhDr. Peter Terem, PhD. z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Obaja recenzenti prezentujú mladšiu (novú) generáciu slovenských akademikov.

Čína dnes je fenomén, ktorý určite v skorej budúcnosti ovplyvní svetový poriadok. Čína si to uvedomuje a svojím umným manévrovaním sa snaží vyhnúť tomu, aby bola identifikovaná všeobecne ako potenciálna strategická hrozba.

Lenže je si vedomá aj toho, že na svojej ceste sa musí spoliehať len na seba viac ako na čokoľvek iné a na mierové spolužitie v rámci svojich piatich zásad, ktoré sa zrkadlia a majú oporu, ako na to poukazuje v texte Peter Juza, v mnohých čínskych vnútroštátnych (napr. Ústava ČĽR), no a následne aj v medzinárodných dokumentoch. Sú to: vzájomné rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosti, neútočenie, nezasahovanie do vnútorných záležitostí, rovnoprávnosť s vzájomná výhodnosť a na záver mierové spolužitie.

Tento spoluautor v poučnej publikácii podrobne analyzuje geopolitickú prítomnosť Číny v priestore Strednej Ázie. No a upozorňuje, že týchto päť princípov je zakódovaných aj napríklad v logike Šanghajskej organizácie spolupráce (cielene európsky mainstreamom podceňovanej), alebo v aktuálnom projekte Veľkej hodvábnej cesty či vo vzťahu Číny k Strednej Ázii, pre ktorú je Veľká hodvábna cesta historickým základným kameňom.[1]

V náznakoch smeruje čitateľa aj k spojeniu politiky a morálky, tak ako ju vnímala antická a čínska filozofia. Inak rozdiel medzi Platónom, Aristotelom a Konfuciom je v tom, že ten prvý ponúkol koncept dokonalého štátu s filozofom vo vedení (ale nevedel, kde ho vziať). Ten druhý hovoril o dokonalom režime a vláde zákona (polieta), len nevedel, ako na to. A ten tretí, a sním väčšina čínskej politickej filozofie uvažovala v inom rozmere, v rámci inej politickej morálky. Ľudskosť a morálka je základnou líniou sociálnopolitického myslenia minulej a súčasnej Číny.

Profesor Svetozár Krno približuje historicko-vývojové a najmä hodnotové predpoklady zahraničnej politiky Číny. Pod svoj a svojský mikroskop si zobral čínske náboženské a filozofické tradície, tiež vplyv agrárno-centralizovanej minulosti krajiny. To, že tradícia čínskej filozofie aj jej zahraničnej politiky nepozná – na rozdiel od európskej – misionárstvo, mesianizmus a ani potrebu náboženskej a ani ideologickej expanzie, dnes (logicky) štáty s odlišným politickým konceptom ideologicky nenapomína.

Knižne debutujúca Monika Práznovská popisuje stručný historický vývoj Číny – pred Mao-Ce-tungom, počas vlády Mao-Ce-tunga, politika „Veľkého skoku“... Samozrejme, nechýba ani kultúrna revolúcia, problematika hospodárskych reforiem Teng Siao-pchinga alebo analýza východísk čínskej zahraničnej politiky v podaní Si Ťin-pchinga až po súčasnosť.

Veľmi zaujímavou časťou knihy z pera M. Práznovskej je kapitola Strategické partnerstvo Čínskej ľudovej republiky a Európskej únie (str.150 – 172).

Monografia je vybavená, okrem bohatého zoznamu použitej literatúry, vecného a menného registra, aj množstvom tabuliek, grafov a máp, ktoré obohacujú text.

Autori, ad hoc na relatívne malej plochy nám predstavili päťdesiat (a viac) odtieňov Číny a upozorňujú, že Čína je fakt a Čína nie je hrozba!

Na záver zamyslenia a predstavenia si pomôžme jedným citátom Mariny Čarnogurskej: „... Čínu nemôžete pochopiť, kým sa nevžijete do jej spôsobu myslenia...“

Treba povedať, že autori, S. Krno, P. Juza a M. Práznovská, spravili na viac ako dvesto stránkach sympatický pokus, aby sa čitatelia publikácie priblížili k pokusu o jej „... pochopenie...“ – odporúčame si zabezpečiť do knižnice.

(Autorka je študentka politických vied a medzinárodných vzťahov)


[1] KRNO,  S., JUZA, P., PRAZNOVSKA, M.: Čína v súčasných medzinárodných vzťahoch, FSV UCM,  Trnava, 2021, s. 144.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984