Beda rozumu bez inštinktov a empatie

Počet zobrazení: 1790

Od osvietenského 18. storočia si racionálny rozum podmanil všetko dianie v ľudskej spoločnosti. Ešte pred päťdesiatimi rokmi sa zdalo, že rozum si počína dobre a že ľudstvo úspešne vedie do šťastnej a prosperujúcej budúcnosti.

Dnes však máme okolo seba veľa naliehavých problémov, s ktorých riešením nám racionálny rozum nijako nevie pomôcť. Doslova sa niekedy zdá, že racionálny rozum nás tlačí na pokraj priepasti a samému rozumu je to jedno. Emócie ako obavy a city ako spolupatričnosť nie sú vo výbave rozumu.

Rozum je však veľmi mladým fenoménom ľudstva. Väčšinu času od vzniku Zeme po vznik druhu Homo sapiens sa naši živočíšni predkovia mohli spoľahnúť na inštinkty. Evolúciou sa vypracovali do vysokej efektívnosti. Tie inštinkty stále máme, len sme zabudli s nimi pracovať. Mrzí ma, že inštinkty sa často vulgarizujú, ako keby boli súčasťou poverčivosti alebo ezoterickej metafyziky.

Ako hovorí môj priateľ publicista Marián Moravčík: „Presný opak je pravdou. Inštinkty a emócie nám sprostredkujú hlboké štruktúry v mozgu ako napríklad amygdala.“

Tieto štruktúry majú k dispozícii aj také informácie o tele a jeho stave (dehydratácia, únava a pod.), ktoré sú mozgu nedostupné. Nejde len o to, že inštinkty pracujú rýchlo, ale hlavne spracujú ohromné množstvo informácií a vnemov, ktoré si racionálny mozog ani neuvedomuje, že existujú.

Mne teraz mnoho verejných javov pripomína situácie , keď sa niekto snaží z ošemetnej situácie dostať nejakým malým klamstvom. Ale prerastie to cez hlavu, malé klamstvo nestačí, už ani reťaz malých klamstiev a  na rade sú veľké klamstvá. Pomohlo by priznať farbu a prijať dôsledky, inak to môže skončiť veľmi zle. To mi hovorí inštinkt.

Samozrejme, každý môžeme mať schopnosť/inštinkt pre iný druh činnosti. Niekto pre kradnutie, niekto pre manipuláciu, niekto pri zaopatrovaní živobytia alebo aj napríklad neangažovať sa verejne. Podľa mňa mať inštinkt je pridaná hodnota v hocijakej životnej situácii.

O to dôležitejšie je počúvať ho práve teraz, pretože vyhrajú tí, čo ho majú a budú ho počúvať. Aj tí „dobrí“ aj tí „zlí“, no v takejto dobe bývajú často úspešnejší tí „zlí“.

K inštinktom sa teda staviam tak, že keď sa človeku „niečo nezdá“ alebo má podivný pocit v žalúdku, tak to treba podrobnejšie preskúmať, nie ignorovať.

Som presvedčený, že s  inštinktami je potrebné naučiť sa pracovať, nie ich eliminovať ako relikt z treťohôr.

Zosmiešniť a zdecimovať inštinkt v mene rozumu určite nie je správne. Napokon  mnoho z toho, čo sa odvoláva na rozum, pochádza a je ovplyvnené subjektivitou podmienenou osobnou históriou človeka, kontextom doby, prevládajúcou ideológiou, osobnou morálkou a osobnosťou človeka, preferenciami a profitmi atď. Inštinktom treba porozumieť a mať nadhľad. To je rozumné. Beda teda rozumu bez inštinktov a empatie.

Racionalita, ktorá sa zdala byť v časoch osvietenstva tým, čo ľudstvo spasí, akosi ukázala, že raj na zemi nevytvorila. Som racionálny človek, zároveň však uznávam, že rozum sám nestačí na to, aby človeka spravil šťastným, prípadne na to, aby nás varoval pred každým nebezpečenstvom.

Napokon uplatňujúc techniku pozorovania pri mojich vnučkách zisťujem, že aj deti majú inštinkty a keď sa vžijú do príbehu, tak emócie a inštinkty pracujú a cez ten príbeh sa učia s emóciami a inštinktami pracovať. Učia sa spájať si tieto vnútorné pocity s realitou.

Presne na tieto veci slúži aj dospelým čítanie kníh. Radšej knihy než filmy, lebo vo filmoch bývajú realita aj emócie „umelecky“ ovplyvnené. Do knihy sa každý človek vžíva svojím spôsobom.

Život je ako hudba; musí byť skomponovaná uchom, citom a inštinktom, nie pravidlom.“ — Samuel Butler, básnik a satirik 1612 – 1680.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984