Výber riaditeľa STV – ľahká voľba

Slovenská televízia sa podobá na Taliansko. Približne rovnako často, ako sa tam menia vlády, sa v STV menia generálni (ústrední) riaditelia. V politologických učebniciach sa píše, že častá výmena vlád stabilite a rozvoju krajiny neškodí.
Počet zobrazení: 1156

Slovenská televízia sa podobá na Taliansko. Približne rovnako často, ako sa tam menia vlády, sa v STV menia generálni (ústrední) riaditelia. V politologických učebniciach sa píše, že častá výmena vlád stabilite a rozvoju krajiny neškodí. Lenže v prípade STV je to práve naopak. Na prelome marca a apríla má televízna rada vyberať ďalšieho šéfa. Výber je opäť pestrý, ale vybrať toho správneho vôbec nemusí byť problém. V prvom rade uvidíme, kto vlastne bude vyberať. Odchádzajúci bývalý šéf Rady STV Miroslav Kollár navrhol, aby riaditeľa vyberala ešte „stará“ rada. Je to neseriózne a podobá sa to na urýchlenú privatizáciu VSŽ v roku 1994, keď bol Vladimír Mečiar odvolaný z funkcie premiéra. Odchádza, ale chce rozhodovať Po prvé preto, že M. Kollár už po marci nebude členom rady a nebude niesť žiadnu zodpovednosť za jej ďalšie fungovanie. To isté sa týka ďalších členov, ktorí tak nemusia brať ohľad na žiadne odborné kritériá, vlastne nemusia brať ohľad na nič okrem svojich vlastných osobných záujmov. Bez ohľadu na to, koho a najmä prečo zvolia, nikomu sa za svoje rozhodnutie, ktoré však môže opäť na roky ovplyvniť vývoj verejnoprávnej televízie, nebudú zodpovedať. Dokonca ani verejnosti nie, keďže samotná voľba je tajná. Pred dvomi rokmi vyzval členov rady jeden z kandidátov – Štefan Nižňanský – aby sa aj oni podrobili verejnej kontrole, keďže okrem ich hlasovania je všetko okolo voľby verejné. Samozrejme, že ho nikto nevypočul. Po druhé, Kollárovo úsilie je neseriózne preto, lebo on sám viedol Radu STV v doteraz najkritickejšom období. Pôsobil vtedy nie ako „kontrolór“, ale skôr ako podriadený generálneho riaditeľa Richarda Rybníčka a nesie plnú zodpovednosť za devastáciu televízie, ktorou v tých rokoch prechádzala. Kollár intenzívne brzdil reálnu kontrolnú činnosť rady voči vedeniu televízie a plne podporoval R. Rybníčka v premene STV na jeho vlastnú súkromnú televíziu. Nikdy sa proti nemu nepostavil v zásadných záležitostiach, nikdy v zásadných (kritických) požiadavkách nepodporil jeho oponentov, dokonca sa dostatočne nezasadil ani o to, aby mala rada dostatočné informácie o netransparentných obchodoch, ktoré stáli televíziu desiatky miliónov korún. Mimochodom, Rybníčkovi (a Kollárovi) oponenti boli v tom čase v úplnej menšine, čo nebol výsledok ničoho iného ako straníckych nominácií. Jediný rozdiel medzi obsadzovaním Rady STV „za Dzurindu“ a „za Fica“ je v tom, že ten prvý sa tváril, že mu o ovládnutie televízie nejde. Fakticky ju však vládna koalícia ovládala, a to nielen pokiaľ ide o spravodajstvo, ale aj pokiaľ ide o vytvorenie televíznej rady a ďalšie personálne a ekonomické záležitosti. Možno povedať, že na rozdiel od terajšieho stavu sa to vtedy dialo, ale úplne netransparentne. Zopár kvalitných kandidátov Miroslav Kollár by teda mohol mať dosť dôvodov, aby sa zachoval nezodpovedne. Už ukázal, že mu to nerobí žiadny problém – a naschvál zvolil za generálneho riaditeľa STV človeka, ktorý jej svojím pôsobením bude škodiť. Veď prípad R. Rybníčka hovorí za všetko. Navyše sa otvorene prezentuje ako odporca súčasnej vlády, takže ďalšie problémy a neúspechy STV by ho mohli len potešiť. Napokon, niet pochýb, že od apríla bude pôsobiť ako „nezávislý mediálny analytik“ IVO a môžete čakať, že jeho výstupy voči STV nebudú vôbec vľúdne. Teraz môže „pomôcť“ tomu, aby boli „nevľúdne“ objektívne – ak na čelo televízie zvolí človeka, ktorý tam nepatrí. O novom riaditeľovi by teda mala rozhodovať rada v zložení, v ktorom bude (väčšinovo) pôsobiť dlhšie obdobie. Informáciu o tom, že bývalý moderátor Televíznych novín ČST Štefan Nižňanský je favoritom vládnych strán, možno považovať predovšetkým za pokus zdiskreditovať ho. Otvorené zasahovanie vlády do fungovania televízie vyvoláva vo verejnosti averziu, a tak by sa nominanti vládnej koalície mohli dostať pod tlak, aby naschvál volili niekoho iného. A to bez ohľadu na odbornosť, zdatnosť, skúsenosti a predložený projekt rozvoja STV. Výber pritom pre radu nemusí byť až taký veľký rébus. Kandidátov je opäť ako maku, ale kvalitných len zopár. Za favoritov sa okrem Nižňanského považujú ešte Juraj Mračna (dnešný štatutárny šéf televízie) a Vladimír Repčík (niekdajší šéf TV Markíza). Toho druhého by však malo dostatočne diskvalifikovať pôsobenie v najsilnejšej televízii. Nejde ani tak o silné osobné prepojenie na Pavla Ruska ako skôr o verejné tajomstvo, že Repčík bol len predĺženou rukou majiteľa a v podstate o ničom zásadnom sám ani nerozhodoval. Jeden z niekdajších členov vedenia televízie opisoval Repčíkove porady ako debatný krúžok, ktorý generálny riaditeľ poriadne ani nemoderoval. Napokon, jeho odvolanie prišlo v čase, kedy Markíza prudko padala na dno, a to nielen pre evidentne politicky manipulované spravodajstvo. Výhody a nevýhody Juraj Mračna je človek, ktorý nepochybne nielen pozná pomery a má dostatok televíznych skúseností, ale obstojí aj z hľadiska odborných kritérií a vari aj predstáv o budúcnosti STV. Ale výhodou Štefana Nižňanského by okrem týchto predností mohli byť skúsenosti z „mimotelevízneho“ prostredia. Niekoľkoročné šéfovanie rozhlasovému spravodajstvu mu umožnilo opäť získať prehľad o trendoch i ľuďoch v tejto brandži a pôsobenie v podnikateľskej sfére zas schopnosť pozerať sa na veci (najmä na plány) aj pohľadom „podnikového ekonóma“. O takýchto voľbách sa väčšinou hovorí, že sú náročné. Neraz je to však len floskula a vzhľadom na to, v akom stave sa dnes STV nachádza a akí kandidáti sú na výber, to v tomto prípade nie je pravda. Ak do výberu zasiahnu politici, dúfajme, že tak urobia berúc do úvahy posilnenie moderného verejnoprávneho charakteru televízie. STV aj my, jej koncesionári, si konečne zaslúžime nejaké „trvalo udržateľné“ riešenie. Autorka sa venuje mediálnym analýzam

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984