Environmentálnu politiku treba brať ako šancu
Európska komisia zverejnila 23. januára 2008 balík opatrení v oblasti energetiky a boja proti klimatickým zmenám. Cieľom komisie je počas nasledujúcich dvanástich rokov podstatne znížiť emisie skleníkových plynov produkované v členských krajinách EÚ a zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie. O návrhoch teraz diskutujú členské krajiny a zatiaľ sa zdá, že ochota premeniť politické sľuby na konkrétne kroky je v mnohých z nich nízka. Na to, ako ochranári vnímajú návrh Európskej komisie, sme sa opýtali koordinátora energetickej kampane Greenpeace, inžiniera Karola Polaneckého. Čo hovoríte na tzv. „zelený balíček“ zverejnený Európskou komisiou v januári? – Z pohľadu ochrany životného prostredia je pozitívne, že Európska komisia vyšla s touto iniciatívou. Slovenská republika a niektoré ďalšie členské štáty únie by samé od seba nikdy takéto opatrenia nerealizovali, takže tlak zo strany EK môžeme len a len privítať. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že to, čo komisia predložila, je kompromis. V čom konkrétne? – Napríklad navrhované obmedzovanie emisií oxidu uhličitého. Vedecká obec i environmentálne organizácie upozorňovali, že redukcia emisií CO2 o 20 percent je nedostatočná. Argumenty vedcov a ochranárov si osvojili aj európski ministri životného prostredia, ktorí navrhovali redukciu skleníkových plynov v rámci EÚ nastaviť na 30 % do roku 2020. Aj napriek všetkým argumentom bol však nakoniec dohodnutý politický kompromis na úrovni 20 % do roku 2020. To je však z pohľadu ochrany svetovej klímy nedostatočné. Prečo? Môžete vysvetliť, prečo je rozdiel desiatich percent taký podstatný? – Podľa odporúčaní klimatických expertov je nárast priemernej globálnej teploty o 2 stupne Celzia istou kritickou hranicou. Je to hranica zachovania pre ľudstvo životne dôležitých ekosystémov. Pri vyššom náraste teploty sa civilizácia pravdepodobne nedokáže adekvátne vyrovnať s následkami – napríklad s vysokou mierou migrácie v dôsledku nedostatku pitnej vody a nízkych poľnohospodárskych výnosov v mnohých kľúčových oblastiach sveta. Európski ministri životného prostredia vzali tieto vedecké zistenia do úvahy a po prepočtoch a rôznych analýzach došli k návrhu na redukciu emisií CO2 o 30 percent. Problém ale nastal v ďalšom procese, keď stanovisko rezortných ministrov z oblasti ochrany životného prostredia bolo zmenené z navrhovanej redukcie z 30 percent na 20 percent. Išlo pritom o čisto politické rozhodnutie. Považujeme to za nesprávny krok. Je to v podstate signál, že EÚ síce vie, čo je potrebné, ale sama nie je pripravená to naplniť. Európska komisia však deklarovala, že ak dôjde k novej medzinárodnej dohode, je pripravená tento redukčný cieľ zvýšiť – napríklad na tých spomínaných 30 percent. – Áno, to je pravda. Je len škoda, že politické špičky EÚ v tomto prípade čakajú na veľmi otázne výsledky medzinárodných rokovaní. Ak vieme, čo treba urobiť, nekonať je plytvanie času. Je však EÚ pripravená realizovať takéto ochranárske opatrenia vzhľadom na ich ekonomické dopady? – Ekonomické dopady opatrení na zníženie emisií CO2, ktoré prináša tzv. „zelený balíček“, by mali stáť EÚ približne pol percenta HDP. Nie je to teda objem, ktorý by mal pre úniu predstavovať výraznejší problém. Viete, na každý problém sa dá pozerať z viacerých strán. U nás sa hovorí o nákladoch a problémoch, ale existuje aj opačný pohľad na vec... Aký? – Realizácia opatrení, ktoré Európska komisia navrhla, predstavuje aj istú šancu. Šancu pre jednotlivé členské štáty. Stereotyp, ktorý sa na Slovensku veľmi často opakuje znie, že ekologické opatrenia sú prekážkou ekonomického rozvoja. Ale to predsa nie je pravda! Boj proti zmene klímy nie je prekážkou hospodárskeho rastu a prosperity. Podľa nášho názoru je to, naopak impulz. Viete, viacerí ekonómovia hovoria o tom, ako európsky priemysel potrebuje pridať v oblasti nových technológií, či ako zaostávame v oblasti inovácií. Tlak na ekologizáciu európskeho priemyslu je v tomto prípade dobrou odpoveďou. Rozvoj ekologických technológií už dnes so sebou prináša stimuly v oblastiach, ako je vedecký výskum či zavádzanie inovácií do praxe. Netreba zabúdať ani na vznik nových pracovných príležitostí v odvetviach čistých technológií alebo pozitívny vplyv na rozvoj regiónov. Na Slovensku, ale aj v niektorých iných, ekonomicky slabších členských krajinách sa aj tak ozvali hlasy, že národné ekonomiky nie sú pripravené realizovať opatrenia, ktoré navrhla Európska komisia. – Tejto kritike celkom nerozumiem. Európska komisia totiž pri príprave opatrení posudzovala veľmi individuálne možnosti členských krajín. Dosah celého návrhu na slovenskú ekonomiku sa odhaduje niekde na úrovni približne 0,12 % HDP. Takže odhadované náklady na zavedenie „zeleného balíčka“ v SR by mali byť v pomere k sile ekonomiky približne štyrikrát menšie, ako pri priemere EÚ. Čo prináša z pohľadu Slovenska balíček opatrení EK v oblasti redukcie emisií CO2? – Asi najväčšia zmena je v tom, že povolenky na vypúšťanie CO2, ktoré doteraz rozdával štát, už nebudú zadarmo. Od roku 2012, resp. 2013 bude skutočne platiť systém, že platí znečisťovateľ. Povolenky si budú musieť kúpiť všetky firmy, ktoré ročne vyrobia nad desaťtisíc ton CO2. Kupovať povolenky budú musieť tiež letecké spoločnosti a rafinérie.
